OECD o ekonomických perspektívach Afriky

Začiatkom februára sa konalo v Paríži tretie Medzinárodné fórum o afrických perspektívach, ktoré zorganizovalo Rozvojové centrum OECD spolu s Africkou rozvojovou bankou. Zasadnutie fóra bolo práve v období zverejnenia správy OECD o ekonomických perspektívach v Afrike (African Economic Outlook/Perspectives économiques en Afrique). Štúdia zdôrazňuje rôznorodosť afrických krajín a poukazuje na to, že priemerné hodnoty, uvádzané za kontinent, môžu byť zavádzajúce a v rámci jednotlivých regiónov veľmi diverzifikované. Správa konštatuje, že za posledných päťdesiat rokov sa účasť afrického kontinentu na svetovej ekonomike znížila.

V období medzi rokmi 1995 a 2000 sa váha Afriky na svetovom HDP znížila o tretinu, medzinárodní investori Afriku obchádzajú. Kým v roku 2001 rast predstavoval 3,4 %, v roku 2002 možno očakávať rast 3,2 %, čo je - podľa OECD a Africkej rozvojovej banky - viazané predovšetkým na vnútorné politiky afrických štátov. Už od roku 1997 rast Afriky osciluje okolo 3,2 % a mierne spomalenie v roku 2002 sa pripisuje situácii vo svete po 11. septembri 2001. Bezprostredným dôsledkom pre africké krajiny bude "nepriaznivý vývoj na trhoch s exportom primárnych surovín, okrem zlata". Pokles cien ropy bude mať dosah na krajiny produkujúce ropu, ako je Nigéria, Gabon a rovníková Guinea. Aj Egypt utrpí poklesom turistického ruchu. Ďalším znepokojujúcim faktom je podiel Afriky na svetovom obchode, ktorý predstavuje 1,8 %, z toho polovicu realizuje Južná Afrika.

Čím ešte je Afrika charakteristická? Je to nízka úroveň vzdelania, nedostatočná štruktúra zdravotníctva, nedostatok prístupu k liekom. Pod jej nedostatočný rozvoj sa podpísali aj administratívna neschopnosť a nekompetentnosť.

Štúdia OECD sa zaujíma aj o vplyv aids na africkom kontinente. Odkedy vypukla táto epidémia, zomrelo asi 17 miliónov ľudí. V niektorých krajinách je postihnutých 20 % obyvateľstva a 40 % je nositeľom HIV. Významný je najmä na juhu Afriky, kde nádej na dožitie (stredná dĺžka života) klesla o 16 rokov (z 59 na 43). V Botswane a Mozambiku je "stredná dĺžka života je kratšia ako 40 rokov". Na ostrove Maurícius je však vyše 70 rokov. Ekonomické dosahy pandémie neboli doteraz predmetom globálnej štúdie. OECD sa opiera o predošlé správy a poukazuje na to, že aids má dosah aj na ekonomický rast a súčasne prehlbuje chudobu. Týka sa to najmä dvoch krajín - Botswany a Namíbie, kde sa predpokladá zníženie rastu v období do roku 2015 na polovicu. Iba dve krajiny vypracovali politiku prevencie: Uganda a Senegal. V tomto smere majú vlády veľkú zodpovednosť.

Zníženie obrovskej chudoby by bolo možné zavedením lepšieho vzdelávania. "Afrika je kontinent extrémnej chudoby," odznelo v rámci okrúhleho stola. Až 48 % obyvateľstva má menej ako 1 USD na osobu na deň. Na juhu Afriky je 250 miliónov ľudí s menej než jedným dolárom na osobu. Autori správy zdôrazňujú, že "významnejšie úspechy dosiahli krajiny, ktoré zaviedli základné školstvo a decentralizovaný prístup pri organizácii vyučovania".

OECD v závere uvádza, že africké krajiny nemajú očakávať svoju záchranu od priemyselných krajín, rozvojová pomoc sa redukuje, preferenčné obchodné dohody majú obmedzený vplyv a mechanizmy redukcie dlhov, okrem pomalosti procedúr, nie sú všeliekom. Ekonomický úspech ide ruka v ruke s "politickou a so sociálnou stabilitou", s "účinnejším a spravodlivejším" fungovaním štátu, decentralizovanou politikou a snahou o potlačenie korupcie.