Vývojové trendy výroby, zpracování a prodeje mléka

VÝVOJOVÉ TRENDY VÝROBY, SPRACOVANIA A PREDAJA MLIEKA

DEVELOPMENT TRENDS OF PRODUCTION, PROCESSING AND MARKETING OF MILK

Igor Repka

Adresa autora:

Igor Repka, prof., Ing., PhD. Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, Slovenská republika

Anotácia:

Výrazný pokles stavov a úžitkovosti kráv po roku 1989 sa následne prejavil v trhovej produkcii mlieka, v nákupe mlieka do spracovateľských podnikov a vo výrobe a spotrebe mliekarenských výrobkov. Príspevok analyzuje príčiny uvedeného nepriaznivého stavu, poukazuje na možnosti znižovania nákladovosti výroby mlieka a hľadá možnosti na zastavenie rastu cien a zladenie ekonomických väzieb medzi nákupnými, spracovateľskými a spotrebiteľskými cenami.

Summary:

A marked decline of cow population and cows yield of milk after 1989 is consequently shown in market milk production, in milk purchase for the processing enterprises and in the production and consumption of the milk products. The contribution analyses the reasons of mentioned unfavourable state and looks for the possibilities how to stop the increase of prices and harmonize the economic bonds among the prices of milk producers, milk processors as well as consumer prices. Besides the increase of prices of milk processors the level of consumer prices is influenced by the level of trade margin that is disproportionately high and still increasing.

Kľúčové slová:

nákladovosť výroby mlieka, ceny výrobcov mlieka, spracovateľské ceny, spotrebiteľské ceny a obchodný výkon

Key words:

costs of the milk production, prices of milk producers, prices of milk processors, consumer prices, trade margin

Mlieko a mliečne výrobky majú nezastupiteľné miesto vo výžive ľudí. Od roku 1989 sa výrazne znižuje výroba a spotreba mliekarenských výrobkov, najmä v dôsledku znižovania požiadaviek spotrebiteľského trhu. Spotreba mlieka a mliečnych výrobkov v hodnote mlieka (bez masla) na obyvateľa a rok klesla z 253 kg v roku 1989 na 162 kg v roku 1996. Spotrebou 162 kg na osobu a rok podstatne zaostávame za štátmi Európskej únie, kde rozpätie konzumácie sa pohybuje od 200 do 300 kg. V tomto ohľade máme značné rezervy aj v propagácii domácich mliečnych produktov a informovanosti občanov o priaznivých zdravotných účinkoch mlieka a mliečnych výrobkov

Nepriaznivá situácia vo výrobe a spotrebe mlieka vyžaduje venovať zvýšenú pozornosť vertikále: výroba-spracovanie-predaj a riešeniu vzťahov medzi nákupnými, spracovateľskými a spotrebiteľskými cenami mlieka.

Ceny výrobcov surového kravského mlieka (nákupné ceny) sú ceny platené výrobcom poľnohospodárskej produkcie spracovateľskými organizáciami (mliekarňami). Po ošetrení a spracovaní sú konzumné mlieko a mliečne výrobky dodávané do obchodnej siete za spracovateľské (odbytové) ceny, kde ich spotrebiteľ kupuje za spotrebiteľské ceny. V trhových podmienkach by mali ceny zabezpečovať dosahovanie primeraného zisku ako výrobcom, tak aj spracovateľom a obchodníkom, pričom mlieko a mliečne výrobky by mali byť cenove dostupné všetkým spotrebiteľom.

Cieľom predkladaného príspevku je hodnotenie ekonomických väzieb medzi poľnohospodárskou prvovýrobou, spracovateľským priemyslom a obchodom v komodite kravské mlieko. Použili sme pritom podkladové údaje Štatistického úradu SR, Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva, Slovenského mliekarenského zväzu, ako aj materiály o agrárnej a výživovej politike (Správa o poľnohospodárstve a potravinárstve v SR, Situačná a výhľadová správa - Mlieko, Správa o trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami - ATIS).

DOSIAHNUTÉ VÝSLEDKY A DISKUSIA

1. Vývojové trendy naturálnej produkcie

Zo všetkých odvetví poľnohospodárskej výroby sa zavádzanie ekonomickej reformy najnepriaznivejšie prejavilo v chove kráv, a to výrazným znížením stavov a úžitkovosti (tabuľka 1).

Vývoj vybraných ukazovateľov pri výrobe mlieka

Tabuľka 1

V chove kráv je pre obdobie rokov 1989-1998 charakteristický trvalý pokles početných stavov, ktorý sa nezastavil ani v roku 1998. V roku 1999 sa predpokladá ďalšie znižovanie stavov kráv na 277 tis.ks (index 49,6).

Vývoj úžitkovosti po roku 1989 poukazuje na jej prudké zníženie, najmä v prvých rokoch recesie (1991-1993). Tempo rastu úžitkovosti bolo veľmi pomalé, o čom svedčí skutočnosť, že až v roku 1998 sa podarilo dosiahnuť a prekročiť výrobu mlieka na 1 dojnicu v roku 1989. Napriek tomu, že v roku 1998 sme dosiahli priemernú ročnú dojnosť na 1 dojnicu 3970 l, stále výrazne zaostávame za Českou republikou (o 876 l) a za EÚ-15 o 1 630 l. Ďalšie zvyšovanie úžitkovosti preto patrí k najvýznamnejším potenciálnym zdrojom obnovy efektívnosti výroby mlieka.

Objem vyrobeného mlieka poklesol z 1 995 mil.l v roku 1989 na 1 142 mil.l v roku 1998, t.j. o 42,8 %. Mierny nárast výroby nastal až v roku 1998. Nákup mlieka spracovateľskými organizáciami poklesol z 1 733 mil.l v roku 1989 na 914 mil.l v roku 1998, t.j. o 819 mil.l (47,3 %). Mierny nárast výroby nastal až od roku 1996.

Súčasné zníženie výroby a spotreby mlieka a mliečnych výrobkov je potrebné považovať za dočasné. Preto musíme predpokladať opätovný nárast spotreby a uchovať si výrobné kapacity k jeho zabezpečeniu z domácich zdrojov.

2. Nákladovosť výroby mlieka

Rozhodujúcim ukazovateľom pre posúdenie ekonomickej efektívnosti výroby sú vlastné náklady na jednotku produkcie. Jednou z hlavných príčin súčasného nepriaznivého stavu pri výrobe mlieka je vysoká nákladovosť a s tým súvisiaca stratovosť výroby mlieka v poľnohospodárskych podnikoch s nižšou úžitkovosťou.

Reálnou cestou k lepším ekonomickým výsledkom pri výrobe mlieka je znižovanie nákladov na jednotku výroby, zvyšovanie úžitkovosti a kvality vyrábaného mlieka. Vlastné náklady na 1 l mlieka podľa jednotlivých nákladových položiek vo výberovom súbore poľnohospodárskych podnikov v SR za rok 1998 (VÚEPP Bratislava) sú uvedené v tabuľke 2. Náklady sa zisťovali vo výberovej vzorke podnikateľských subjektov (PD, ŠM a akciové spoločnosti), zahrňujúcich 136 poľnohospodárskych podnikov vo všetkých výrobných oblastiach s priemernou ročnou dojnosťou 4 449 litrov.

Štruktúra vlastných nákladov na 100 kŕmnych dní a 1 liter mlieka v SR v roku 1998 Tabuľka 2

Prameň: VÚEPP Bratislava, vlastný výpočet

Vlastné náklady na 1 liter mlieka dosiahli v roku 1998 8,53 Sk, čo je len o 0,01 Sk (0,12 %) viac ako v roku 1997. Náklady na 1 kŕmny deň vzrástli o 7,74 Sk (8,04 %), a to zo 96,24 Sk na 103,98 Sk.

Mzdové náklady boli na 1 liter mlieka 1,31 Sk a predstavovali v štruktúre vlastných nákladov 13,91 %. Zníženie uvedenej nákladovej položky sa dá dosiahnúť najmä zmenou organizačných foriem výroby a zmenou v súčasnosti najrozšírenejších tradičných foriem chovu.

Najvyššiu nákladovú položku, ktorá rozhodujúcim spôsobom ovplyvňuje vlastné náklady pri výrobe mlieka, tvoria náklady na spotrebované krmivá, a to 3,22 Sk na 1 liter mlieka s podielom 34,18 % z celkových nákladov. Z hodnoty krmív tvorili vyrobené krmivá 70,5 % (2,27 Sk) a nakúpené krmivá 29,5 % (0,95 Sk), čo poukazuje na rezervy vo výrobe a skrmovaní kvalitných a lacných objemových krmív.

Druhú najvyššiu položku nákladov predstavujú v súčasnosti odpisy zvierat a zostatková cena zvierat pri vyradení, a to 1,46 Sk na 1 liter mlieka s podielom 15,50 % z celkových nákladov. Chovatelia kráv môžu znížiť uvedenú nákladovú položku predĺžením produkčného veku kráv zo súčasných 2,8 % laktácií na 4 a viac laktácií. Ďalšie možnosti sú v znižovaní nákladov na odchov do stáda zaradených prvôstok a vo vyššej nákupnej cene jatočných kráv.

Veľké rezervy a možnosti na znižovanie nákladovosti výroby mlieka predstavujú režijné náklady. Výrobná réžia na 1 liter mlieka bola 0,85 Sk (9,02 %z celkových nákladov) a správna réžia 0,73 Sk (7,75 % z celkových nákladov). Podstatné zníženie režijných nákladov umožňuje racionalizácia riadiacej práce ako v živočíšnej výrobe, tak aj v celom podniku.

Výraznejšie rozdiely v nákladovosti výroby mlieka sú nielen medzi výrobnými oblasťami (7,80 Sk až 10,39 Sk na 1 liter mlieka), ale najmä medzi poľnohospodárskymi podnikmi, ktoré hospodária v rovnakých výrobných podmienkach. Poukazuje to na rozdielnu úroveň organizátorskej a riadiacej práce a na rezervy v znižovaní nákladov. Ekonomika výroby mlieka podľa výrobných oblastí v roku 1998 je uvedená v tabuľke 3. Z tabuľky vidieť, že náklady na l l mlieka 8,53 Sk a výnosy na 1 l mlieka 9,27 Sk umožnili v roku 1998 dosiahnuť vo výberovom súbore podnikov s ročnou dojnosťou 4 449 Sk zisk na 1 l mlieka 1,21 Sk.

Ekonomika výroby mlieka podľa výrobných oblastí v roku 1998 (Sk)

Tabuľka 3

Prameň: VÚEPP Bratislava, vlastný výpočet

Výroba mlieka a jeho speňažovanie pravidelnými finančnými príjmami počas roka zohrávajú v poľnohospodárskych podnikoch stabilizujúcu úlohu. V prípade orientácie podniku prevažne na rastlinnú výrobu sú potrebné k preklenutiu obdobia s nedostatočnými príjmami prevádzkové úvery, spojené s vysokou úrokovou sadzbou. Preto podniky by mali pri rozhodovaní či likvidovať alebo zachovať chov dojníc zvážiť, či chovať dojnice i pri vykazovanej prijateľnej strate, alebo odvádzať zodpovedajúcu časť zisku banke.

3. Vývojové trendy cien mlieka a mliečnych výrobkov

Nepriaznivý vývoj je v reláciách medzi cenami výrobcov mlieka, spracovateľskými a spotrebiteľskými cenami. Regulácia cien sa neuplatňuje v celej vertikále ale len u prvovýrobcov mlieka.

Vývoj nákupných, spracovateľských a spotrebiteľských cien mlieka v rokoch 1993 až 1998 je uvedený v tabuľke 4. Nákupná cena surového kravského mlieka a spracovateľská cena polotučného mlieka vo vrecúškach je bez DPH, spotrebiteľská cena je vrátane DPH.

Vývoj cien vertikály mlieka

Tabuľka 4

Priemerné ceny výrobcov mlieka (bez DPH) sa v hodnotenom období zvýšili z 5,72 Sk v roku 1993 na 7,79 Sk v roku 1998, t.j. o 2,07 Sk (36,19 %). Od l.l.1998 sa zvýšila pevná cena surového kravského mlieka štandardnej kvality na 7,75 Sk.l-1 , ktorá cena platí aj v roku 1999.

Určitá stabilita nákupných cien mlieka by sa mala prejaviť v stabilite spracovateľských a spotrebiteľských cien. Tie však rástli rýchlejšie, ako nákupné ceny.

Spracovateľské ceny polotučného mlieka (bez DPH) sa zvýšili z 7,04 Sk v roku 1993 na 9,87 Sk v roku 1998, t.j. o 2,83 Sk (40,20 %). Okrem zvýšenia nákupných cien základnej suroviny na zvyšovanie spracovateľských cien pôsobili najmä nevyužívané spracovateľské kapacity, ako aj nárast cien ďalších vstupov (energia, voda, obaly, pohonné hmoty, nájomné, finančné náklady, atď.). Aj keď rast spracovateľských cien od roku 1993 len mierne prevyšuje rast cien výrobcov mlieka, vytvorené rozdiely medzi cenou výrobcov surového kravského mlieka (7,79 Sk.l-1) a spracovateľskou cenou polotučného mlieka (9,87 Sk.l-1) sú vysoké a dosahujú v roku 1998 2,08 Sk.l-1 (26,70 %).

Prepojenosť spracovateľských a spotrebiteľských cien má podobný priebeh ako u spracovateľských a nákupných cien. Spotrebiteľské ceny polotučného mlieka vo vrecúškach (s DPH) sa zvýšili z 8,50 Sk v roku 1993 na 12,95 Sk v roku 1998, t.j. o 4,45 Sk (52,35 %). Okrem zvyšovania spracovateľských cien výšku spotrebiteľských cien výrazne ovplyvňuje zvyšovanie úrovne obchodného výkonu.

Obchodný výkon u mlieka a vybraných mliečnych výrobkov (s DPH) udáva tabuľka 5. Vidieť z nej, že obchodný výkon je neúmerne vysoký u väčšiny mliekarenských výrobkov.

V roku 1998 dosiahol 26,07 - 34,30 % (priemer 31,11 %).

Ceny mlieka a vybraných mliečnych výrobkov v roku 1998

Tabuľka 5

Ďalšia regulácia trhu s mliekom je nevyhutná, ale názory na jej spôsob sú rozdielne.

V súvislosti s realizáciou tzv.balíčka ekonomických opatrení (rast DPH, energie a ďalších nákladových položiek) sa spotrebiteľské ceny od 1.7.1999 zvýšili o 4-7 % a ďalšie zvýšenie sa očakáva od 1.9.1999 a 1.1.2000. V roku 2000 možno očakávať minimálne 12 %-ný rast cien vstupov do poľnohospodárstva. Výrobcovia mlieka preto navrhujú zvýšenie nákupnej ceny 1 litra mlieka o minimálne 10 % (na 8,50 Sk). S uvedenou cenou však nesúhlasia mliekari, ktorí argumentujú tým, že každé zvýšenie cien suroviny sa premietne do rastu spotrebiteľských cien a tým aj poklesu spotreby mlieka a mliečnych výrobkov. Preto čiastočná kompenzácia nákladov do prvovýroby mlieka formou zvýšenia dotácií zo štátneho rozpočtu sa javí podľa nich ako racionálnejšia, ako zvyšovanie nákupnej ceny. Určitým východiskom z uvedenej situácie by mohlo byť udelenie výnimky z prijatej novely zákona o pridanej hodnote, a to nulovou sazbou pre mlieko a mliečne výrobky.

Literatúra:

Ješko, J.: Mlieko (Situačná a výhľadová správa). Bratislava: MP SR, VÚEPP, 1999. 27 s.

Kubánková, M. a kol.: Vlastné náklady a výsledky hospodárenia poľnohospodárskych podnikov v SR za rok 1998. Bratislava: VÚEPP, 1999. 68 s. ISBN 80-8058-0123-1

Paška, Ľ.: Produkčnosť a nákladovosť výroby viacročných krmovín v diferencovaných agropodmienkach Slovenska. In: Zborník vedeckých prác Reštrukturalizácia agrárneho trhu v SR. Nitra: SPU-PIVC, 1999, s.50-54. ISBN 80-7137-569-1

Repka, I.: Organizácia práce. Nitra: VES SPU, 1999. 98 s. ISBN 80-7137-564-2

Šimo, D.: Agrárny marketing. Nitra: VŠP, 1996. 178 s. ISBN 80-7137-265-X

Ubrežiová, I. - Mihina, Š.: Ekonomická efektívnosť výroby mlieka u rozdielnych typov úžitkových dojníc vo vybraných farmách na Slovensku. Zemědělská ekonomika, roč. 44, 1998, č. 7, s.305-309.

Vicen, M. - Hudák, J. - Debrecéni, O.: Ekonomika chovu dojníc ako základ rozvoja chovu hovädzieho dobytka. Nitra: SPU - SPPK, 1997. 44 s. ISBN 80-7137-432-7