Barcelona dala impulz dôležitým ekonomickým reformám EÚ

Šéfovia štátov a vlád členských krajín Európskej únie rozhodli o čiastočnom otvorení trhu s elektrickou energiou a plynom na summite, ktorý sa v sobotu skončil v katalánskej metropole Barcelona.

Tento kompromis je najdôležitejším konkrétnym výsledkom ekonomicko-sociálneho summitu, ktorého cieľom bolo oživiť takzvanú lisabonskú stratégiu z roku 2000. Súčasťou cieľa EÚ - stať sa do roku 2010 jednou z najdynamickejších a najkonkurencieschopnejších ekonomík na svete - je aj zvýšenie výdavkov na vzdelanie, vedu a výskum, ako aj podpora technológií. Pripúšťajúc zaostávanie pri napĺňaní cieľov stanovených v Lisabone pred dvoma rokmi, európski lídri prisľúbili zrýchliť tempo nastúpených ekonomických reforiem a dobehnúť Spojené štáty.

Španielsky premiér José María Aznar, ktorého krajina v súčasnosti predsedá EÚ, označil dohodu o čiastočnom otvorení energetického trhu dosiahnutú v Barcelone za "základný krok" pri oslobodzovaní Európy od štátnych monopolov. Lídri rozhodli o liberalizácii energetiky do roku 2004 pre komerčných odberateľov, čo podľa Aznara predstavuje takmer 70 percent trhu. O termíne otvorenia trhov energie pre domácnosti sa rozhodne v priebehu 12 mesiacov.

Otázka liberalizácie energie sa stala horúcou témou vo Francúzsku, kde premiér Lionel Jospin a prezident Jacques Chirac stoja proti sebe v prezidentských voľbách. Obaja kandidáti sú pritom kvôli blížiacemu sa termínu volieb až príliš otvorení obavám francúzskej verejnosti v súvislosti a cenami energie. Chirac a Jospin preto dosiahnutý kompromis považujú za "dostatočnú garanciu", že verejné záujmy nepodľahnú záujmom voľného podnikania.

Pochvaľoval si aj španielsky minister financií Rodrigo Rato. "Pred rokom to vyzeralo, že nebude možné dosiahnuť žiadnu dohodu," povedal a dodal, že z tohto hľadiska je Barcelona pokrokom. "Toto je veľký úspech," vyjadril svoje nadšenie predseda Európskej komisie Romano Prodi. Podľa neho povedie liberalizácia k zníženiu nákladov a väčšej konkurencii v energetickom sektore. Britský premiér Tony Blair Barcelonu vníma ako "zmenu rýchlosti" pre Európu po kritike, že reformný proces od svojho naštartovania v Lisabone stagnuje. Odmietol aj špekulácie, že názor členských krajín na liberalizáciu nie je jednotný. "Francúzsko akceptuje správnosť tohto smerovania. Rozdielny názor máme len na rýchlosť zmien," dodal Blair.

Na urýchlenie tempa reforiem vyzval komisár pre ekonomické záležitosti Pedro Solbes aj kandidátskej krajiny, ktoré si podľa neho nemôžu dovoliť spomaliť tempo hospodárskych reforiem. Budúci členovia sa podľa jeho slov majú sústrediť na privatizáciu, trhy práce a reguláciu trhov. "Reformy súvisiace s transformáciou sú dokončené alebo tesne pred dokončením pre mnohé reformné kandidátske krajiny," uviedol komisár. Podľa neho tieto krajiny vstupujú do "postprechodnej" etapy, v ktorej sa niektoré trhy rozvinú, iné upadnú a zdroje sa budú primerane rozdeľovať. Solbes ďalej uviedol, že pre členské aj kandidátske štáty platí rovnako, že nedokončený program štrukturálnych reforiem sa zameriava prakticky na rovnaké sektory - trhy práce, finančné trhy a zvyšovanie konkurencieschopnosti podnikov. Zároveň však prišiel k záveru, že v prípade kandidátskych krajín, ktorých smerovanie k trhovej ekonomike sa začalo až pádom komunizmu v roku 1989, je "šírka a hĺbka reformného úsilia podstatne väčšia".

Európski lídri sa tiež dohodli na spoločnom postupe voči Spojeným štátom, ktoré uvalili clo na oceľ. "Európska rada s veľkou obavou prijala bezpečnostné opatrenia USA v oceľovom priemysle, ktoré nie sú v súlade s pravidlami WTO," hovorí sa v záverečnom komuniké. Plne podporuje zámer Európskej komisie uskutočniť konzultácie. Predstavitelia EÚ pritom v piatok dali jasne najavo, že budú žiadať kompenzácie za clo uvalené Bushom na dovoz ocele do USA. Podľa predstaviteľov oceliarskeho priemyslu straty EÚ budú predstavovať 2 miliardy USD ročne.

Krátko po oznámení výsledkov summitu EÚ sa do ulíc Barcelony vydali antiglobalisti, ktorí demonštrovali proti európskemu kapitalizmu. Počet demonštrantov pritom prekonal očakávania, podľa informácií španielskej polície ich bolo okolo 250 000. Spočiatku pokojný pochod demonštrantov sa však skončil výtržnosťami. Stúpenci radikálnych skupín poškodili niekoľko budov: hádzali fľaše, rozbíjali okná, ničili nábytok a počítače.

Po summite teda v EÚ zavládla spokojnosť. "V Lisabone sme si vytýčili smer a v Barcelone sme si uvedomili dôsledky tejto nezvratnej voľby. Je to veľmi dôležité pre naše štáty a ekonomiky. To, čo sme sa rozhodli budovať, je bohatšia a integrovanejšia Európa," vyhlásil Aznar.

Barcelonu teda možno považovať za impulz pri zrýchlení lisabonského procesu. Analytici totiž varovali, že ak by sa v Barcelone zopakoval rovnaký scenár ako minulý rok v Štokholme, bola by to pre EÚ katastrofa.