Čo bráni rozvoju pestovania maku na Slovensku

Ing. Jozef Fejér, PhD.,

Ing. Michal Popovec,

RNDr. Jaroslav Dlugoš,

VÚRV Piešťany – ŠS M. Šariš

Mak siaty ako cenná a tradičná olejnina používaná predovšetkým na priamy konzum semena, ale aj ako technická plodina využívaná na výrobu alkaloidov z makovej slamy, sa zo slovenských polí takmer úplne vytratil. Zberové plochy tejto obľúbenej plodiny slovanských národov v posledných rokoch mali na Slovensku klesajúcu tendenciu (graf 1). Taktiež dosahované úrody semena boli nízke a kolísavé (graf 2).

Príčin tohto stavu je viacero:

1. Mak je pestovateľsky komplikovaná a náročná plodina. Je jednou z najcitlivejších plodín na vplyv ročníka. Je náročný hlavne na priebeh poveternostných podmienok (teplota a vlaha) v počiatočných fázach rastu, ale aj v čase predlžovacieho rastu až do začiatku kvitnutia a taktiež po odkvitnutí. O maku sa hovorí ako o plodine, ktorá vyžaduje „starú pôdnu silu“. Odborníci na danú problematiku však tvrdia, že dosahovanie vysokých úrod je viac odrazom agronomického umu ako starej pôdnej sily (VAŠÁK a kol., 2004). Tu zrejme narážame na ďalší problém, ktorý súvisí s nedostatkom skúseností a poznatkov s pestovaním maku v súvislosti s obmedzenými pestovateľskými plochami v ostatných rokoch a možno aj v dôsledku generačnej obmeny agronómov na poľnohospodárskych podnikoch. Mak je plodinou, pri ktorej je možné využiť hlavný aj vedľajší produkt – makové semeno aj makovú slamu. Aby bolo pestovanie ekonomické, je potrebné využiť výhody pestovania na veľkých plochách s využitím spoločného mechanizovaného zberu maku aj makovej slamy. Tento spôsob je odporúčaný z dôvodu zníženia zberových strát a zvýšenia kvality makového semena. Takýto zber však zvyšuje pracovné náklady súvisiace s manipuláciou, uskladnením v skladoch s aktívnym vetraním a následnou separáciou maku a makoviny pri čistení. Navyše mnohé poľnohospodárske podniky, ktoré mak pestujú, nedisponujú potrebným technickým vybavením na skladovanie a pozberovú úpravu, takže túto veľmi dôležitú fázu riešia rôznymi improvizáciami, ktoré znižujú kvalitu dorobeného semena i makoviny. Potenciálni pestovatelia musia teda rátať aj s investíciami do jednoúčelových zariadení, prípadne s využitím služieb na zvládnutie pozberovej úpravy.

2. Stagnácia vývoja agrotechniky. O úrovni agrotechniky svedčia dosahované úrody za posledné roky (graf 2). V danom období priemerné úrody neprekročili úroveň 0,6 t.ha-1. Pod tento stav sa určite podpísalo aj počasie, veľký podiel však pripadá aj na úroveň zvládnutia technológie pestovania. Problémy spočívajú v nedostatočnom využívaní intenzifikačných vstupov, v nedostatočnom zvládnutí herbicídnej, fungicídnej a insekticídnej ochrany, ako aj veľké straty pri zbere. Značným problémom v tejto oblasti je nezáujem o registráciu pesticídov do maku zo strany ich výrobcov v dôsledku malých pestovateľských plôch a vysokých nákladov na registráciu. V tejto oblasti majú pred Slovenskom náskok v Českej republike, kde bola vypracovaná metodika pestovania maku a sú vpredu aj s registráciou pesticídov do tejto plodiny.

3. Legislatívne opatrenia. V roku 1999 nadobudol účinnosť zákon 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch. Prijatie tohto zákona malo veľký vplyv na pokles záujmu o mak, pretože jeho pestovanie na ploche väčšej ako 100 m2 je možné len na základe povolenia platného jeden rok, s čím sú spojené určité administratívne vybavovania a výdavky, ktoré pestovateľov odrádzajú. Aj keď bol tento zákon v roku 1999 a 2004 novelizovaný, tieto novelizácie nepriniesli podstatné zjednodušenie pestovania. Finančná náročnosť spojená s vybavovaním povolenia temer úplne vylúčila malých pestovateľov, ktorí pestovali mak na 1 až 2 hektárových výmerách, pretože tieto náklady premietnuté do produkcie na malej ploche neúmerne zvýšili realizačnú cenu maku.

4. Nefungujúci trh s makom a silná konkurencia. Trh s poľnohospodárskymi komoditami je na Slovensku vo všeobecnosti značne rozkolísaný. Trh s makom nefunguje vôbec. Na Slovensku neexistuje žiadny obchodný subjekt, ktorý by bol schopný na základe zmluvných vzťahov zabezpečiť odkúpenie vyprodukovaného semena maku od veľkých pestovateľov. Odlišná situácia je v realizácii makovej slamy. Farmaceutická spoločnosť Zentiva Hlohovec dokáže od pestovateľov na Slovensku vykúpiť všetku vyprodukovanú makovú slamu, vyhovujúcu stanoveným kvalitatívnym parametrom. Ich popis však už vybočuje z rámca tohto článku. Dôležitou je ale informácia, že realizačná cena kvalitnej makoviny s vysokým obsahom morfínu sa začína blížiť realizačnej cene konzumného maku. Likvidácia makovej slamy, či už predajom alebo iným spôsobom, vyplýva aj z už spomínaných legislatívnych opatrení. Na trhu s makovým semenom je veľká konkurencia z Českej republiky, Tasmánie a Turecka. Hlavne mak z Turecka je lacný, aj keď menej kvalitný. Obchodné reťazce však viac prihliadajú na cenu a neberú ohľad na kvalitu. Rovnako sa správa aj spotrebiteľ.

5. Dotácie na podporu pestovania. Na Slovensku nefungujú špeciálne dotačné tituly na podporu pestovania maku. Príklad by sme mohli znovu nájsť v susednej Českej republike, kde boli v minulom roku vyčlenené prostriedky na jeden hektár komplexne pozbieraného maku vo výške 400 Kč. Podobnú podporu by určite privítali aj slovenskí pestovatelia, pretože ako už bolo spomínané, pozberová úprava makovej slamy a doprava sú pracovne, ale aj finančne náročné. VAŠÁK a kol. (2004) uvádza, že mak v ČR spolu s makovinou dá už pri úrode 0,7 t.ha-1 vyšší zisk ako potravinárska pšenica pri úrode 5 t.ha-1. Minulý rok dosiahli v Českej republike priemernú úrodu maku 0,9 t.ha-1, pričom najlepší pestovatelia dosahujú úrody nad 1 t z hektára. Mak sa stal tradičnou plodinou českého poľnohospodárstva a druhou najvýznamnejšou tržnou olejninou. V roku 1999 dosiahla jeho plocha historicky najvyššiu výmeru a to 45 000 ha. Pre Slovensko je to dôkaz, že pestovanie maku môže byť ekonomicky zaujímavé, je však potrebné nie hľadať dôvody, prečo to nejde, ale hľadať spôsoby prekonania vyššie popísaných úskalí a problémov pri pestovaní maku a rozšíriť jeho plochy aspoň na úroveň z rokov 1994-95. Doterajšie skúsenosti v Českej republike ukazujú, že mak má potenciál stať sa plodinou podieľajúcou sa na raste ziskovosti rastlinnej výroby.