Herbicídna ochrana porastov repy cukrovej proti zaburinenosti

HERBICÍDNA OCHRANA PORASTOV REPY CUKROVEJ PROTI ZABURINENOSTI S CONIUM MACULATUM A ANTRISCUS CEREFOLIUM

Herbicidal protection of sugar beet against Conium maculatum and Antriscus cerefolium

J. Šimurková

Výskumný a šľachtiteľský ústav Selekt Bučany, a.s.

Summary: In this time preferred integrated protection of plants in Slovakia requires also care and support of natural enemies of harmful organisms in environment. The foundation of tufts and maintenance of plants from family Daucaceae on margins of ways belongs to favourable factors of support of occurrence of parasites and predators. On the other side some kinds of weeds spreads from these biotopes on cultivated fields and so the fields are then atypically weed-infested with these weeds. From family Daucaceae, Conium maculatum, weed-infests the sugar beet crops, mainly on more south sites. This weed is often accompanied with well known aromatic crop, which is grown as culture subspecies - Anthriscus cerefolium. The result of two years operational trials is recommendation of several herbicidal variants on the base of triflusulfuron-methyl, metamitron and quinmerac, which regulated the weediness caused by Conium maculatum and Anthriscus cerefolium on 98 - 100 %, according the year.

Key words: sugar beet, herbicide protection, Conium maculatum, Antriscus cerefolium.

Úvod

Spektrum burinového spoločenstva je veľmi senzibilné k technológiam spracovania pôdy, sejby, zberu, ale aj na agrotechniku, štruktúru osevných postupov a k škále používaných herbicídov. V súčasnosti preferovaná integrovaná ochrana rastlín, okrem iného, požaduje starostlivosť a podporu prirodzených nepriateľov škodlivých organizmov v ekosystéme. Zakladanie remízok a udržovanie mrkvovitých rastlín na okrajoch ciest patrí k priaznivým zložkam podpory výskytu parazitoidov a dravcov (2). Na druhej strane sa z týchto biotopov na obrábané polia šíria niektoré druhy rastlín a tak ich netypicky zaburiňujú. Z mrkvovitých zaburiňuje porasty repy cukrovej na niektorých, najmä na južnejších lokalitách bolehlav škvrnitý (Conium maculatum). Často je sprevádzaný známou aromatickou plodinou, ktorá sa pestuje aj ako kultúrny poddruh, trebuľkou pravou (Anthriscus cerefolium). Tieto druhy sú ťažko odlíšiteľné v rastovej fáze klíčnych listov. Ich výskyt v porastoch repy cukrovej regulujeme rovnakými herbicídnymi látkami.

Bolehlav škvrnitý - Bolehlav plamatý (Conium maculatum) je dvojročná jarná neskorá burina, s červenkasto škvrnitou byľou. Rastie na pôdach s dostatkom nitrátov. Patrí medzi najjedovatejšie rastliny stredoeurópskej flóry. Jedovatý alkaloid koniín obsahuje najmä v listoch a nezrelých plodoch. Po zvädnutí páchne myšinou (3). Bolehlav škvrnitý, okrem konkurencie pre repu cukrovú, predstavuje potenciálne nebezpečenstvo, z dôvodu vysokej jedovatosti, pre hospodárske zvieratá, ak je zasilážovaný spolu s repným listom. K tomu pristupujú ťažkosti pri zbere a spracovaní repy cukrovej, ktoré spôsobujú zdrevnatelé byle, až 2 m vysoké.

Trebuľka pravá - Kerblík třebule (Anthriscus cerefolium) je príjemná aromatická pochutina našej provenencie, ale z druhej strany agresívna konkurencia v čerpaní živín v porastoch repy cukrovej. Sťažuje zber a pozberové spracovanie buliev. Táto nejedovatá jedno-ročná bylina je vysoká 20 až 70 cm. Kedysi sa pestovala ako koreňová zelenina. Celá rastlina, ale najmä nažky, sú sladko aromatické (4). Jej vňať a plody sa používajú v ľudovej medicíne. Trebuľka pravá je nitrofilná, do porastu sa šíri rovnakou cestou ako bolehlav škvrnitý. Preto ich nachádzame najmä na okrajoch parciel.

Na sledovaných stanovištiach prenikali do porastu 30 až 150 m. Pri veľkých výmerách parciel často stačí ošetriť iba okraje pozemkov zo smeru expanzie týchto burín.

Účinné látky klasických ready - mixov herbicídov (phenmediphan, desmedipham, ethofumesate), používané v repe cukrovej, nemajú dostatočný účinok proti bolehlavu škvrnitému a trebuľke pravej. Aby sme ich úspešne zregulovali v repe cukrovej, musíme pridať ďalšiu účinnu látku napr. quinmerac, metamitron, triflusulfuron-methyl, alebo clopyralid.

V SELEKT, VŠÚ a.s. Bučany už niekoľko rokov zakladáme poloprevádzkové herbicídne pokusy, v kto-rých pestovateľom demonštrujeme účinnosť rôznych herbicídných kombinácii na reguláciu zaburinenosti v repe cukrovej. Spektrum burín na stanovišti umožňuje zaradiť herbicídne varianty na sledovanie regulácie zaburinenosti repy cukrovej bolehlavom škvrnitým a trebuľkou pravou. Našou snahou bolo nájsť niekoľko účinných variantov herbicídného ošetrenia repy cukrovej, pri súbežnom výskyte týchto burín.

Metóda a materiál

Herbicídne pokusy boli založené v rokoch 1998 a 1999 metódou dlhých parciel so štyrmi opakovaniami, v lokalite Bučany. Lokalita patrí do kukuričnej výrobnej oblasti, leží 165 m nad morom, s pôdnym typom - černozem. Pôda bola spracovaná agrotechnikou bežnou v praxi. Vysiali sme odrodu repy cukrovej Ranger, 12. IV. 1998 a 25. III. 1999, v spone 0,192 x 0,45 m. Veľkosť jedného variantu bola v roku 1998 1,3 ha a v roku 1999 108 m2.

Na pokusných parceliach sme stanovili tieto charakteristiky pôdy: predplodina ozimná pšenica, predpredplodina hrach poľný. Zásoba živín 1998: 13 mg.kg-1 N, 69 mg.kg-1 P, 335 mg.kg-1 K, 3100 mg.kg-1 Ca, 345 mg.kg-1 Mg, 0,55 % uhličitany, pH: 7,2; humus: 1,7 %. Zásoba živín 1999: 15 mg.kg-1 N, 65 mg.kg-1 P, 330 mg.kg-1 K, 3250 mg.kg-1 Ca, 380 mg.kg-1 Mg, 0,55 % uhličitany, pH: 7,4; humus: 1,9 %.

Výživa porastu repy cukrovej bola riadená na základe jesenných pôdnych rozborov a jarných listo-vých analýz. Preemergentná aplikácia herbicídných prípravkov bola vykonaná s dávkou vody 340 l.ha-1 a postemergentné aplikácie s dávkou 187 l.ha-1 vody. Použila sa veľkovýrobná technológia spracovania pôdy a pesto-vania repy cukrovej. Porast sa neplečkoval.

Reguláciu zaburinenosti porastu repy cukrovej sme skúmali v roku 1998 v šiestych herbicídnych variantoch (tabuľka 1). Na základe ich herbicídnej účinnosti sme v roku 1999 skorigovali dávky a zostavy prípravkov a zaradili ďalší s preemergentnou aplikáciou FLIRTu, bez zapravenia do pôdy (tabuľka 2).

Herbicídnu účinnosť sme zisťovali počítaním burín na ploche 4 x 10 m2. V tabuľkách 1 a 2 sme zhodnotili herbicídne varianty na tie buriny, ktoré dosiahli vyššiu pokryvnosť v poraste ako 1,0 % a vyskytovali sa vo všetkých porovnávaných variantoch.

Výsledky

Ako vyplýva z dvojročných výsledkov (tabuľka 1 a 2), najúčinnejšie herbicídne ošetrenie pri regulácii zaburinenosti repy cukrovej trebuľkou (kerblík třebule) a bolehlavom škvrnitým (bolehlav plamatý), predstavuje použitie FLIRTu (chloridazon + quinmerac) vo viaczlož-kovom tank-mixe. Pri aplikácii FLIRTu treba dbať, aby denná teplota dosiahla aspoň 12°C, pre plné zabezpe-čenie účinku quinmeracu, ale neprekročila odporučených 23°C, pre riziko fytotoxicity. Najmä v prvej aplikácii, keď je repa cukrová v počiatočných fázach rastu.

V roku 1999 sme vyskúšali preemergentnú aplikáciu Flirtu. Bol predpoklad dobrej účinnosti, vzhľadom na dostatočnú vlhkosť pôdy. Výhodou preemergentnej aplikácie bolo, že sa oddialila prvá postemergentná aplikácia Flirtu do vyššej rastovej fázy repy cukrovej a tým sa znížilo riziko a miera fytotoxicity.

Výborný a spoľahlivý účinnok sme dosiahli aj aplikáciou tank - mixu Betanal Progress OF obohateného o clopyralid (LONTREL 300). Kombinácia Lontrelu 300 s Betanalom Progress OF je v prvej postemergentnej aplikácii menej šetrná k repe cukrovej. Túto možnosť volíme pri zaburinení pichliačom roľným (pcháč oset - Cirsium arvense), alebo dvojzubom trojdielnym (dvojzubec trojdílný - Bidens tripartita), ale aj výdrvom rôzných slnečníc (Helianthus).

Skúmané tank-mixy s metamitronom (Gól 70 SC, Goltix TOP), mali výbornú účinnosť, ale tiež nespôso-bovali žiadnu fytotoxicitu. Tento variant je výhodný pri regulácii zaburinenosti výdrvom repky olejnej (Brassica napus v. napus), bažankou ročnou (Mercurialis annua) a pohánkovcom ovíjavým (pohanka svlačcovitá - Fallopia convolvulus).

Vo variantoch so zaradením metamitronu, alebo chloridazonu do poslednej postemergentnej aplikácie sme sa vyhli letnému zaburineniu porastu repy cukrovej.

Triflusulfuron-methyl (Safari 50DF) v kombinácii s Betanalom progress OF veľmi dobre reguluje bolehlav škvrnitý a trebuľku pravú. Kombinácie so Safari 50 DF uprednostňujeme proti týmto mrkvovitým burinám pri súčasnom zaburinení výdrvom rôznych slnečníc (Helianthus), alebo podslnečníkom Theofrastovým (mračňák Theofrastův - Abutilon theophrasti), prípadne ambróziou palinolistou (Ambrosia artemisifolia).

Overované herbicídne varianty, mimo samostat-nej aplikácie Betanalu Progress OF, v oboch sledova-ných ročníkoch úspešnejšie regulovali trebuľku pravú, ale aj bolehlav škvrnitý.

Rok 1998 sa počas vegetácie vyznačoval nízkym úhrnom zrážok, čo sa prejavilo aj na herbicídnej účinnosti. Po dlhšom období sucha si rastliny vytvárajú hrubšiu voskovú vrstvu na povrchu listu a táto znižuje ich citlivosť na prípravky.

V roku 1998 porast repy cukrovej napriek kompletnému počtu jedincov nedosiahol stopercentnú pokryvnosť povrchu pozemku. Po zapojení riadkov sa začalo sucho radikálne prejavovať na poraste repy cukrovej. Nastala redukcia listového aparátu. Napriek nízkej pokryvnosti pozemku repou cukrovou, letné zaburinenie porastu bolo zanedbateľné, lebo pre sucho nevzchádzali ani buriny. V septembri nastali mohutné zrážky. Repa začala tvoriť listy, zmladzovala, a začiatkom októbra začali vzchádzať buriny: hviezdica prostredná (ptačinec žabinec - Stellaria media), kapsička pastierska (kokoška pastuší tobolka - Capsella bursa pastoris), peniažtek roľný (penízek rolní - Thlaspi arvense), starček obyčajný (starček obecný - Senecio vulgaris), hluchavka objímavá (Lamium amplexicaule). V deň zberu, 3. 11. 1998, boli buriny v rastových fázach od klíčnych listov po ôsmy pravý list. Pokryvnosť týmito burinami sumarne dosahovala 0,25 - 0,45 %, v závislosti od variantov a ich herbicídneho ošetrenia počas vegetácie.

V roku 1999, ktorý bol z hľadiska priebehu vegetácie repy cukrovej priam ideálny, sme dosiahli lepšiu herbicídnu účinnosť. Nebolo to iba vďaka miernemu zvýšeniu dávok účinnych látok, ale aj vplyvom poveternostných podmienok a lepšej konkuren-cieschopnosti porastu repy cukrovej. Pred zberom boli mierne zaburinené varianty, ktoré nemali do tretej aplikácie zaradený pôdny herbicíd.

Záver

Overované herbicídne varianty (tab.: 1 a 2), na báze: triflusulfuron - methyl, metamitron, quinmerac a clopyralid, v oboch sledovaných ročníkoch úspešne, t.j. na 98 až 100 % regulovali zaburinenosť s Conium maculatum a Anthriscus cerefolium v porastoch repy cukrovej.

Dostatočne široká škála účinnych látok, s rôznym mechanizmom účinku na buriny, umožnuje voliť rozličné, vysoko účinné varianty herbicídnej regulácie zaburinenosti porastov repy cukrovej proti Conium maculatum a Anthriscus cerefolium a tým znížiť riziko vzniku ich rezistentných druhov.

Literatúra

Černuško, K. - Líška, E. - Týr, Š.: Buriny a čo s nimi. NOI Nitra, 1997, 108 s.

GALLO, J.- ŠEDIVÝ, J.: Integrovaná ochrana rastlín. VŠP Nitra, 1992, 163 s.

KREJČA, J. a kol.: Z našej prírody. Príroda Bratislava, 1984, 401 s.

VANČUROVÁ, R. - KUHN, F.: Poľnohospodárska botanika. Systematika rastlín. SVPL Bratislava, 1968, 488 s.

Adresa autora

Vysvetlivky k tabuľkám 1 a 2.

Spektrum hodnotených burín: AMARE - Amaranthus retroflexus, POLPE - Polygonum maculata, GALAP - Galium aparine, STEME - Stellariamedia, CHEAL - Chenopodium album, SOLNI - Solanum nigrum, MATIN - Tripleurospermum inodorum, DATST - Datura stramonium, ANTCE - Antriscus cerefolium, COIMA - Conium maculatum, MERAN - Mercurialis annua.

Sborník z konference "Řepařství 2000" pořádané Katedrou rostlinné výroby AF ČZU v Praze 23.2.2000