Historicky najvyšší rozdiel medzi dovozom a vývozom

Slovenská ekonomika zaznamenala vlani historicky najvyšší rozdiel medzi vývozom a dovozom tovaru v bežných cenách. Deficit obchodnej bilancie dosiahol totiž podľa predbežných údajov 103,2 mld. Sk a oproti roku 2000 bol takmer dvaapolkrát vyšší. Rozhodujúci vplyv na výrazné prehĺbenie vonkajšej nerovnováhy mal rast dovozu, s ktorým rast vývozu nestačil “držať krok”. Kým prvý z ukazovateľov sa vlani medziročne zvýšil až o 20,9 %, druhý len o 11,3 %. Primárne to bol dôsledok akcelerácie rastu domáceho dopytu a spomaľovania zvyšovania vonkajšieho dopytu, ktorých účinok bol navyše zosilnený nepriaznivým vývojom reálnych výmenných relácií.

Vplyvom nižšieho vonkajšieho dopytu nedosiahol vlani prírastok vývozu ani polovicu z jeho prírastku v roku 2000, keď bol 29,5 %. Spomalenie rastu vývozu spôsobil hlavne nižší ekonomický rast v EÚ, ktorý súvisí s prejavmi recesie v ekonomike USA. Rovnako výrazné bolo aj spomalenie rastu vývozu SR do krajín CEFTA. Vlani stúpol o 10,6 %, čo bola len tretina jeho prírastku v roku 2000. Spomalenie rastu dovozu bolo vlani podstatne miernejšie. Jeho prírastok v roku 2001 bol totiž oproti roku 2000 nižší len o 5 percentuálnych bodov, t. j. zhruba o jednu pätinu.

Oslabovanie dopytu z krajín EÚ a CEFTA, ktoré sa prejavovalo už od začiatku roka, vyústilo až do medziročného poklesu vývozu o 0,7 % vo 4. štvrťroku 2001. Vplyv veľmi nízkeho medziročného rastu vývozu v októbri 2001 (o 2,2 %) bol totiž - v rámci tohto štvrťroka - eliminovaný jeho medziročným poklesom v novembri a decembri 2001 o 1 %, resp. o 2,7 %. Pokles vývozu vo 4. štvrťroku bol sprevádzaný aj pomerne výraznou redukciou rastu dovozu (v porovnaní s jeho rastom v prvých troch štvrťrokoch), pretože sa medziročne zvýšil len o 7 %. V tejto súvislosti možno dodať, že proti väčšej redukcii rastu dovozu z titulu spomaľovania rastu, resp. poklesu vývozu, pôsobil v minulom roku vplyv rastúceho domáceho dopytu.

K charakteristickým črtám vývoja slovenskej ekonomiky vlani teda patrilo, že zaostávanie rastu vývozu za rastom dovozu sa z mesiaca na mesiac zvyšovalo. To bolo príčinou nárastu mesačných deficitov obchodnej bilancie, pričom v decembri bol dovoz v porovnaní s vývozom vyšší až o 16 mld. Sk, čo je najvyšší mesačný deficit obchodnej bilancie od zavedenia novej metodiky štatistického vykazovania údajov o zahraničnom obchode v roku 1997. Preto aj štvrťročné hodnoty týchto deficitov mali od začiatku roka výrazne rastúci trend, o čom svedčí fakt, že deficit obchodnej bilancie za 4. štvrťrok 2001 (38,3 mld. Sk) už predstavoval viac ako dvojnásobok jeho úrovne z 1. štvrťroka 2001 (18,8 mld. Sk). Uvedený trend však najlepšie vystihuje skutočnosť, že deficit obchodnej bilancie za vlaňajší posledný štvrťrok sa takmer vyrovnal deficitu obchodnej bilancie v roku 2000, ktorý podľa definitívnych údajov predstavoval 41,8 mld. Sk, resp. 4,7 % HDP.

Z hľadiska štruktúry sa na celkovom deficite obchodnej bilancie aj v roku 2001 podieľal najväčšou mierou obchod s nerastnými palivami, ktorý zaznamenal deficit vyše 68 mld. Sk, teda o 3 mld. Sk viac ako v roku 2000. O 3 mld. Sk sa vlani prehĺbil aj deficit obchodu s potravinami a dosiahol zhruba 16 mld. Sk. Prehĺbenie deficitu obchodnej bilancie však bolo predovšetkým dôsledkom obratu v obchodnej bilancii so strojmi a zariadeniami, pretože jej prebytok asi 6 mld. Sk z roku 2000 sa vlani zmenil na deficit, dosahujúci skoro 34 mld. Sk. Ide zároveň o jedinú zmenu tohto charakteru vo vecnej skladbe deficitu obchodnej bilancie v roku 2001 oproti roku 2000.

Uvedený obrat možno dať do súvislosti so zrýchlením rastu investičného dopytu, ktorý bol krytý aj dovozom zo zahraničia. Prehĺbenie deficitu by sa preto v tomto prípade nemalo vnímať negatívne, pretože dovezené stroje a technológie by mali pomôcť zvýšiť exportnú výkonnosť slovenskej ekonomiky v budúcnosti. Rozhodujúce však je, akou mierou vlani prispel k vzniku takmer 34-miliardového deficitu v rámci obchodu so strojmi a zariadeniami (a v konečnom dôsledku aj k prehĺbeniu celkového deficitu obchodnej bilancie) skutočne dovoz investičných celkov a technológií a akým podielom, napríklad, dovoz motorových vozidiel (najmä osobných áut), ktorý sa do hodnoty dovozu strojov a zariadení tiež započítava. Na základe prepočtov štatistických údajov bola veľkosť vplyvu oboch týchto dovozov približne rovnaká. Dovoz motorových vozidiel sa vlani uskutočnil takmer za 40 mld. Sk, čo znamená, že sa hodnotovo medziročne zvýšil viac ako o 70 %. Tento enormný prírastok nemožno prijateľne vysvetliť bez toho, aby sa neuvažovalo aj o efekte odloženej spotreby z rokov 1999 a 2000. Tento dovoz sa preto významnou mierou podieľal aj na zrýchlení rastu dovozu strojov a zariadení z 19 % v roku 2000 na vyše 27 % v roku 2001. Je potrebné poznamenať, že konečnú výšku štrukturálneho deficitu v rámci obchodu so strojmi a zariadeniami vlani zásadne ovplyvnil aj rovnomenný vývoz, ktorého rast sa, naopak, spomalil z takmer 30 % v roku 2000 na 8,5 % v roku 2001. Hlavnou príčinou spomalenia bol vlaňajší medziročný pokles hodnoty vývozu motorových vozidiel (vrátane ich motorov) o vyše 4 %, ktorý nasledoval po razantnom zvýšení tohto vývozu o 51 % v roku 2000. Pokles hodnoty vývozu motorových vozidiel vlani možno dať do súvislosti s prípravou výroby nových modelov áut vo Volkswagene Slovakia, a. s., Bratislava, ktorá by sa mala začať v tomto polroku.

Konečným efektom protichodných tendencií vo vlaňajšom vývoji vývozu a dovozu motorových vozidiel bolo zníženie štrukturálneho prebytku v príslušnom obchode o 20 mld. Sk (zo 67,6 mld. Sk v roku 2000 na 47,6 mld. Sk v roku 2001). Ak si uvedomíme, že bilancia obchodu so strojmi a zariadeniami sa vlani medziročne zhoršila zhruba o 40 mld. Sk (prebytok 6 mld. Sk z roku 2000 sa zmenil na deficit takmer 34 mld. Sk v roku 2001), potom až polovica tohto zhoršenia ide na vrub obchodu s motorovými vozidlami. To ilustruje jednak silu závislosti obchodnej bilancie SR od produkcie príslušného podniku, jednak oslabuje argumenty o rozhodujúcom vplyve dovozu investícií na prehĺbení vonkajšej nerovnováhy v minulom roku.

Ak sa teda vonkajšia nerovnováha slovenskej ekonomiky vlani medziročne prehĺbila o 61,5 mld. Sk, potom až z dvoch tretín to síce bolo dôsledkom zhoršenia bilancie obchodu so strojmi a zariadeniami, ale maximálne len z jednej tretiny vplyvom vyššieho dovozu technológií a strojov, teda investícií. Druhá tretina totiž ide takmer celá na vrub vyššieho dovozu motorových vozidiel. Na zostávajúcej tretej tretine prehĺbenia vonkajšej nerovnováhy sa v roku 2001 podieľali tak vyššie štrukturálne deficity v obchode s potravinami (vplyv nižšej úrody v roku 2000), nerastnými palivami, chemikáliami, ako aj nižší štrukturálny prebytok v obchode s trhovými výrobkami, spôsobený o. i. aj spomalením rastu vývozu železa a ocele, ktoré súviselo s nižším vonkajším dopytom, predovšetkým z krajín EÚ.

V teritoriálnej štruktúre celkového deficitu obchodnej bilancie SR dominoval aj vlani deficit obchodnej bilancie s Ruskom. Vlani sa prehlboval veľmi rovnomerne (štvrťročne zhruba o 25 mld. Sk), dosiahol 99,1 mld. Sk a oproti roku 2000 sa zvýšil o 3,5 mld. Sk. Deficitnú obchodnú bilanciu mala SR vlani aj s Nemeckom (11 mld. Sk), Japonskom (10,9 mld. Sk), Čínou (10,6 mld. Sk), so Španielskom (9,7 mld. Sk) a s ČR (6 mld. Sk). Najväčšie prebytky v obchodnej bilancii mala SR vlani s Rakúskom (20 mld. Sk), Maďarskom (14,6 mld. Sk), Poľskom (12,3 mld. Sk), Talianskom (8,5 mld. Sk) a Holandskom (6,7 mld. Sk). Jedinú zmenu v zložení uvedených dvoch skupín krajín oproti roku 2000 predstavuje presun ČR z druhej skupiny do prvej. V roku 2000 mala totiž SR s ČR obchodný prebytok 8,6 mld. Sk. Potrebné je poukázať ešte aj na pomerne výrazné zhoršenie obchodnej bilancie SR s Nemeckom, pretože jej minuloročný deficit bol oproti roku 2000 vyšší o 10 mld. Sk, čo sa najviac podpísalo pod zníženie prebytku obchodnej bilancie SR s EÚ z vyše 35 mld. Sk v roku 2000 na zhruba 10 mld. Sk v roku 2001. S krajinami CEFTA dosiahla SR vlani prebytok približne 22,5 mld. Sk. Oproti roku 2000 bol tiež nižší, a to zhruba o polovicu.

Hospodárske noviny 7.3.2002