Hnojenie jačmeňa jarného dusíkom pri odnožovaní

Z krajín európskej únie má Slovensko spoločne s Českom, Nemeckom a Francúzskom najvhodnejšie pôdno-klimatické podmienky pre dopestovanie kvalitného sladovníckeho jačmeňa. Tento fakt sa premietol do záujmu slovenských roľníkov o jeho pestovanie. Z celkovej pestovateľskej plochy jačmeňa siateho v SR zaberá jačmeň jarný okolo 90 %, z toho je podstatná časť pestovaná pre sladovnícke účely. Okolo 10 % z výmery jačmeňa pripadá na ozimné odrody.

Vedecká výživa jačmeňa jarného sa v súčasnosti na Slovensku realizuje predovšetkým na základe rešpektovania hladiny anorganického dusíka nachádzajúceho sa v pôde v predsejbovom období. V rámci tohto prístupu existujú rôzne modifikácie pri výpočte konečnej dávky dusíka, zohľadňujúce hĺbku odberu pôdnych vzoriek, predplodinu, pôdny druh a iné faktory. Daný prístup k výžive jačmeňa jarného, vytvorený koncom 80-tych rokov na SPU v Nitre, priniesol slovenskej poľnohospodárskej praxi zvýšenie úrod, skvalitnenie a zefektívnenie produkcie. Keďže bol vypracovaný pre osevné postupy racionálne hnojené priemyselnými aj hospodárskymi hnojivami, v súčasnosti, z dôvodov nedostatočných vstupov živín a organických látok do pôdy uvedený prístup k výpočtu dávok N často zlyháva. S cieľom priblížiť sa výrobnej praxi sme v rokoch 2001 a 2002 na pôde s veľmi malou zásobou prístupného draslíka, s malou zásobou anorganického dusíka a prístupného fosforu a strednou až nižšou hladinou humusu (hnedozem, 11 km od Nitry) založili poľný maloparcelový pokus, v ktorom sme porovnali terajší štandardný prístup k výžive jačmeňa jarného dusíkom (predsejbová aplikácia) a netradičný prístup (aplikácia N v rastovej fáze-odnožovanie). Študovali sme aj vplyv vynechania fosforečnej výživy na výšku a kvalitu úrody, nakoľko v slovenskej výrobnej praxi z finančných dôvodov často vo výžive rastlín fosfor ako najdrahšia živina absentuje (1 kg P cca 60 Sk, 1 kg K cca 16 Sk, 1 kg N cca 18 Sk). Varianty pokusu, dávky živín a termín ich aplikácie uvádza tabuľka 1. Na variante 1 sa neaplikovali žiadne živiny. Na variantoch 2 a 3 sa dávka dusíka (DN) vypočítala ako rozdiel medzi potrebou dusíka (PN) na plánovanú úrodu 5 t.ha-1 zrna (1 t – 24 kg N) a obsahom Nan stanoveným pred sejbou vo vrstve pôdy 0,0 – 0,6 m, za predpokladu jeho 100%-ného využitia (DN = PN – Nan x 9), tzv. štandardný prístup. Na variantoch 4 a 5 sa dávka dusíka (DN) vypočítala ako rozdiel medzi potrebou dusíka (PN) na plánovanú úrodu 5 t.ha-1 zrna (1 t = 24 kg N) a obsahom Nan stanoveným v rastovej fáze- odnožovanie (DC 22)vo vrstve pôdy 0,0–0,6 m, za predpokladu jeho 100%-ného využitia a obsahom dusíka (NR) v nadzemnej fytomase jačmeňa v danej rastovej fáze (DN = PN – Nan x 9 – NR)- nový, netradičný prístup. Pri výpočte P a K hnojív bol uplatnený nahradzovací systém hnojenia. Dodalo sa také množstvo, aké sa malo odobrať očakávanou úrodou.

V prípadoch zistenia nízkej zásoby živín sa dávka P a K zvyšovala na úroveň zabezpečujúcu dosiahnutie strednej zásoby živín v pôde. Dusík bol dodaný aplikovaním granulovaného hnojiva DASA (25,8 % N), fosfor vo forme práškového jednoduchého superfosfátu (7,8 % P) a draslík vo forme kryštalickej 60 %-nej KCl (49,1 % K) (tab. 1). Keďže zber úrody z plochy 1 m2 bol vykonaný ručne a zaznamenané údaje prepočítané na 10 000 m2 (1 ha), zistili sa nadštandardné úrody jačmeňa. Najnižšia úroda zrna sa dosiahla na nehnojenom, kontrolnom variante 1 (tab. 2). Použitie hnojív, nezávisle na kombinácii živín a termíne ich aplikácie (var. 2, 3, 4, 5), sa premietlo v preukaznom zvýšení úrody, pričom vyššie úrody sa dosiahli ak bol dusík aplikovaný počas vegetácie jačmeňa, t.j. pri odnožovaní (var. 4 a 5), v porovnaní s aplikáciou pred sejbou (var. 2 a 3). Efekt N hnojenia počas vegetácie pri plnej NPK výžive predstavoval 720 kg.ha-1 zrna (var. 4 verzus var. 2) a pri NK výžive 940 kg.ha-1 zrna (var. 5. verzus var. 3). Toto zistenie je významné, pretože dávky dusíka použité na variantoch 4 a 5 boli o 28 kg.ha-1 nižšie v porovnaní s variantmi 2 a 3, v dôsledku čoho ekonomická efektívnosť hnojenia uplatnená na variantoch 4 a 5 bola väčšia v porovnaní s variantmi 2 a 3 (tab. 3). Pri výpočte ekonomických parametrov hnojenia sa kalkulovalo s nasledovnými cenami: 1 kg N = 18 Sk, 1 kg P = 60 Sk, 1 kg K = 16 Sk, 1 t jačmeňa 4600 Sk, aplikačné náklady na jedno rozhodenie hnojív = 200 Sk. (KEE = Koeficient ekonomickej efektívnosti). Pozoruhodné je i zistenie, že hnojenie dusíkom počas vegetácie sa výraznejšie premietlo v tvorbe zrna ako slamy. Úrody slamy na variantoch 4 a 5 boli nižšie ako na variantoch 2 a 3. Očakávané zvýšenie obsahu N-látok (hrubého proteínu) v zrne na variantoch hnojených dusíkom počas vegetácie jačmeňa bolo potvrdené (var. 4 verzus var. 2 a var. 5 verzus var. 3), avšak zvýšenia pri porovnaní s variantmi, na ktorých bol dusík aplikovaný pred sejbou (var. 2 a 3) boli nevýznamné (tab. 4). Obsah N-látok bol na všetkých variantoch nízky, čo poukazuje na skutočnosť, že uplatnené dávky hnojivového N boli racionálne a premietli sa do tvorby zrna. Pravdepodobne mohli byť aj vyššie, pretože hladina hrubého proteínu bola pod úrovňou, ktorú požaduje norma STN 46 11 00 – 5. Z tohto aspektu je potrebné zvýrazniť skutočnosť, že ak sa hnoja pôdy s malou zásobou organických látok v pôde pri súčasnej malej zásobe živín, nie je možné kalkulovať so 100 % využitím anorganického dusíka z pôdy. V praxi to znamená, že ak sa má dosiahnuť hladina hrubého proteínu aspoň na úrovni 9,5 %, musia sa aplikovať vyššie dávky N hnojív. Na pôdach dobre zásobených živinami a organickou hmotou sa rieši opačný problém, a to dosiahnutie obsahu N-látok pod 11 %. Porovnávaním parametrov úrody variantu 2 s variantom 3, resp. var. 4 s var. 5 sa zistilo, že vynechanie aplikácie fosforečných hnojív malo za následok zníženie úrody zrna, slamy, HTZ a zvýšenie obsahu hrubého proteínu, z čoho vyplýva pozitívny vplyv fosforu na kvantitatívne a kvalitatívne parametre jačmeňa jarného. Absencia fosforečného hnojenia na variante s predsejbovou aplikáciou N viedla k zníženiu úrody zrna o 1230 kg.ha-1 (var. 3 verzus var. 2) a na variante s aplikáciou N počas vegetácie spôsobila zníženie úrody zrna o 1010 kg.ha-1 (var. 5 verzus var. 4) (tab. 4). Z predložených výsledkov vyplýva, že na pôdach s malou zásobou živín je hnojenie jačmeňa jarného dusíkom pri odnožovaní v dávke zohľadňujúcej zásobu Nan vo vrstve pôdy 0,0–0,6 m a obsah N už prijatého rastlinami jačmeňa, efektívnejšie ako hnojenie, realizované pred sejbou, zohľadňujúce zásobu N vo vrstve 0,0 – 0,6 m. Zároveň sa dosahujú lepšie kvalitatívne parametre. Hnojenie počas vegetácie zvyšovalo úrody, mierne sa zlepšila kvalita zrna a zároveň sa ušetrili financie, vynakladané na nákup dusíkatých hnojív. Napriek relatívne vysokým finančným nákladom na nákup P hnojív, sa vynechávanie fosforečného hnojenia neodporúča. Nehnojenie fosforom znižovalo výšku a kvalitu úrody zrna jačmeňa jarného pestovaného pre sladovnícke účely.

Recenzoval: S. Kubinec