Hovoriť iba o financovaní už nestačí

V súčasnom období sa v našom poľnohospodárstve stále viac diskutuje o podmienkach financovania a subvencovania tohto odvetvia v rámci Európskej únie, či už ide o kvóty jednotlivých komodít, či o platby a subvencie. Je to pochopiteľné a správne, že sa o to zaujímame a hodnotíme ich dopad na našu poľnohospodársku výrobu. Pre dôkladnú prípravu na vstup medzi 15 poľnohospodárskych štátov EÚ to však nestačí.

Príprava našich poľnohospodárov musí hodnotiť nielen podmienky, v ktorých pracujú poľnohospodári v jednotlivých štátoch únie, ale aj ako sa tieto podmienky využívajú. Musíme poznať intenzitu pestovania jednotlivých plodín, intenzitu chovu hospodárskych zvierat, produktivitu práce na jednotlivých úsekoch a ďalšie. Nebolo by správne a objektívne naše menšie či väčšie zaostávanie zdôvodňovať len ich lepšími ekonomickými podmienkami a vyššou subvenčnou politikou, či finančným poddimenzovaním nášho poľnohospodárstva. Ako argument uvedieme produkciu mlieka, kde silne zaostávame v produkcii na dojnicu. Pri značne nižšej produkcii mlieka na dojnicu potrebujeme väčšiu výmeru objemových krmovín ako v EÚ. Kvalita našich objemových krmovín je nízka a preto potrebujeme na jednotku mlieka či mäsa viac jadrových krmív. Svetový rast cien zrnín v USA sa okrem iného prejavil aj v tom, že farmári sa začali veľmi seriózne zaoberať kvalitou zeleného krmiva a silážového objemového krmiva. Tradičné metódy silážovania v silážnych jamách a v silážnych vežiach nahrádzajú skladovaním siláže v plastových rukávoch. Okrem ekonomického prínosu sa to pozitívne prejavuje aj na ochrane životného prostredia.

Dnes v EÚ sa 4000-litrová produkcia mlieka dosahuje z objemových krmovín a vo vysoko-produkčných chovoch dojníc USA sa z vysoko-kvalitných objemových krmovín dosahuje až 6000-litrová dojivosť. Z týchto hľadísk treba urobiť analýzu výroby mlieka a mäsa v našich poľnohospodárskych podnikoch. Treba poznať, koľko vyrobíme živočíšnych produktov nie na hektár ornej pôdy, ale na hektár krmovín a koľko spotrebujeme drahých jadrových krmív na jednotku živočíšnej produkcie. Takisto analýza ukáže naše postavenie v živočíšnej výrobe v porovnaní s vyspelými poľnohospodármi EÚ, kde na jednu dojnicu v štruktúre osevu pripadá 0,4 ha objemových krmovín a ich kvalita zabezpečí 4000-litrovú produkciu mlieka.

Analýza stavu výroby len z objemových krmovín je však nedostačujúca pre objektívne hodnotenie stavu výživy hospodárskych zvierat. Vysokú intenzitu živočíšnej výroby nie je možné dosahovať len na báze kvalitných objemových krmovín, no bez vysokej intenzity živočíšnych produktov je ohrozená ekonomická efektívnosť tohto odvetvia poľnohospodárskej výroby. To znamená, že rastom intenzity živočíšnej výroby aj pri nevyhnutnom skvalitňovaní objemových krmovín sa musí riešiť aj výroba a skvalitňovanie výroby kŕmnych zmesí a koncentrátov.

Riešenie tohoto problému je o to naliehavejšie a zložitejšie, že táto zložka krmovinovej základne je do značnej miery zabezpečovaná dovozom a nepriaznivo ovplyvňuje bilanciu nášho zahraničného obchodu. Dôkazom toho je, že len za dovoz sóje do kŕmnych zmesí ročne zaplatíme skoro 2 mld. Sk. Aj pri tomto relatívne vysokom dovoze podiel sójového extrahovaného šrotu v kŕmnych zmesiach vyrábaných na Slovensku neprevyšuje 10 % ich celkovej hmotnosti. V zahraničí podiel sójového extrahovaného šrotu v kŕmnych zmesiach dosahuje vyše 23 % z hmotnosti a v niektorých štátoch aj viac, napríklad v Nemecku 26 %, vo Francúzsku 24 % a v Holandsku 31 %. Pri ďalšom zvyšovaní úžitkovosti aj stavov hospodárskych zvierat, ako aj v potravinárskom priemysle sa potreba sójového extrahovaného šrotu v kŕmnych zmesiach bude zvyšovať.

Intenzifikácia živočíšnej výroby u nás jednoznačne ukazuje, že popri dostatku kvalitných objemových krmovín sa musí riešiť aj situácia v komponentoch do kŕmnych zmesí. Popri rozšírení plôch kŕmneho hrachu pôjde o rozšírenie pestovania a spracovania sóje. Doterajšie výsledky výskumu a poľnohospodárskej praxe ukazujú, že nové zahraničné odrody sóje sa dobre hodia aj do našej kukuričnej a repnej výrobnej oblasti. Sóji najlepšie vyhovujú stredne ťažké hlinité pôdy s obsahom humusu nad 2 % s hodnotou pH nad 6 a s dobrou zásobou Ca a P. Nezastupiteľným predpokladom dobrých a stabilných úrod sóje popri teplotných pomeroch je dostatok pôdnej vody v priebehu celej vegetácie. V závlahových podmienkach kanadskej odrody sóje poskytujú úrodu 3,5 až 4,0 ha -1. Z toho dôvodu postavenie sóje by sa malo sústrediť do závlahových podmienok.

Súčasne s rozširovaním osevných plôch sóje je potrebné riešiť aj jej úpravu a spracovanie do kŕmnych zmesí. V súčasnosti sú na Slovensku extrudery s kapacitou 1600 ton. Z hľadiska potrieb a možností Slovenska je situácia v pestovaní a spracovaní sóje značne zaostalá. Z tohto dôvodu je potrebné pre jej pestovanie vytvárať podmienky v rámci štátnej politiky, ako aj na úseku výskumu a poradenstva. Rozšírenie postavenia sóje na 30- až 40-tisíc ha hlavne do závlahových oblastí a zabezpečenie technológie na hydrotermické a extrudované spracovanie sójových bôbov vytvoria podmienky pre ďalší rozvoj našej živočíšnej výroby pri zlepšených ekonomických podmienkach a významnom obmedzení pasívneho obchodného salda v zahraničnom obchode.