Jarné hnojenie pšenice ozimnej

V štruktúre hlavných poľných plodín na Slovensku má najvýznamnejšie zastúpenie pšenica ozimná. Nie je zriedkavosťou pestovanie tejto plodiny po sebe. Tento nedostatok je možné do určitej miery eliminovať výživou porastov. Samotná výživa v jarnom období je závislá od viacerých faktorov. Okrem spomínaného zaradenia v osevnom postupe sú to poveternostné podmienky prostredia, obsah živín v pôde a stav porastov po prezimovaní. Keďže fosforom a draslíkom sa hnojí v rámci predsejbovej prípravy pôdy, najväčšia pozornosť v jarnom období sa venuje dusíkatej výžive.

Pšenica potrebuje na vytvorenie 1 t.ha-1 zrna a príslušného množstva slamy 25 kg N, 5,3 kg P, 19 kg K, 4,3 kg Ca, 2,1 kg Mg. Pri samotnej aplikácii N je potrebné vychádzať zo známej zásady, že dusíkaté hnojivo je dôležité aplikovať vtedy, keď ho rastliny potrebujú a sú schopné ho prijať a využiť na tvorbu fytomasy. Do obdobia steblovania prijme pšenica z celkového množstva 41 % N, 18 % do klasenia, 12 % do kvitnutia a zostávajúcich 29 % N do plného dozretia. Z týchto čísel vidieť, že najvyšší príjem N je v období od konca odnožovania do konca kvitnutia, t.j. v jarnom období. Je to zároveň aj obdobie s najvyššou intenzitou mineralizácie organickej hmoty v pôde. Jej intenzita však nestačí pokryť potrebu porastu pre dosiahnutie úrody v požadovanom množstve a kvalite, preto je potrebné dodávať dusík vo forme priemyselných hnojív. Na začiatku jarnej vegetácie možno predpokladať nízky obsah Nan v pôde z dôvodu nevyhovujúcich podmienok pre mineralizáciu organickej hmoty, hlavne vo vrstve pôdy s aktívnym koreňovým systémom. Pri porastoch zakladaných bezorbovou technológiou možno v porovnaní s konvenčnou technológiou predpokladať výrazne nižšiu aktivitu mineralizácie z dôvodu pomalšieho zohrievania pôdy.

Regeneračné hnojenie

Je prvým jarným zásahom v porastoch ozimín. Jeho cieľom je zlepšenie kondičného stavu prezimovaných porastov a podporenie tvorby a rastu odnoží. Malo by mu predchádzať dôkladné zhodnotenie stavu prezimovaných porastov. Pri určovaní dávky hnojiva je dôležitá informácia o obsahu Nan vo vrstve 0-0,3 m pôdy. Do úvahy je treba brať po akej predplodine sa pšenica pestuje, ako aj prípadné hnojenie predplodiny organickými hnojivami. Regeneračným hnojením sa treba snažiť dosiahnuť obsah 60 kg.ha-1 N vo vrstve pôdy s aktívnym koreňovým systémom. Najčastejšie sa pre regeneračné prihnojenie odporúča dávka 30 – 45 kg.ha-1. Často sú ale pred vykonaním regeneračného prihnojenia nevhodné podmienky pre odobratie vzoriek na stanovenie obsahu Nan. V takom prípade je rozhodujúcim kritériom určenia dávky N stav porastu. Pri slabých porastoch nie je vhodné hnojiť vyššími dávkami N, porast nie je schopný dodaný dusík využiť, hrozí riziko jeho vyplavenia (hlavne na ľahších pôdach). Takéto porasty treba hnojiť čo najskôr na podporenie regenerácie koreňov a obnovy listov. Porasty dobre zapojené možno hnojiť aj neskôr, hlavne ak sa aplikujú vyššie dávky N. Najvhodnejším sú hnojivá s liadkovou formou, t.j. s rýchlo rozpustnou formou N (LAV, liadok vápenatý, príp. liadok amónny). Použitie kvapalného hnojiva DAM-390 na regeneračné prihnojovanie môže byť spojené s rizikom poškodenia porastu popálením vplyvom nízkych nočných teplôt, resp. mrazov.

Produkčné hnojenie

Druhé jarné prihnojenie – produkčné, je vykonávané už v období s vyššími teplotami. Činnosť mikroorganizmov v pôde je vysoká, s čím súvisí aj vyššia mineralizácia organickej hmoty s jarným maximom. V tomto období má porast pšenice najvyššie požiadavky na dusík. Pri jeho nedostatku dochádza tak ku zníženiu úrody, ako aj jej kvality. Hnojenie vykonávané na začiatku steblovania pôsobí pozitívne na počet kvietkov v kláskoch, a tým aj na počet zŕn v klase. Príjem N prebieha zvlášť intenzívne v období od konca odnožovania do konca steblovania. Pôdy s priaznivými fyzikálnochemickými vlastnosťami vytvárajú vhodný predpoklad pre dynamický rozvoj koreňového systému. Na takýchto pôdach môžu korene siahať až do hĺbky 1–1,5 m, popr. aj hlbšie. To je dobrým predpokladom lepšieho využitia dusíka, či už zmineralizovaného v pôde, alebo dodaného vo forme priemyselných hnojív. Predovšetkým na ľahších pôdach pri výdatnejších jarných zrážkach, kedy dochádza k vyplaveniu pohyblivých foriem N do hlbších vrstiev pôdy, má dĺžka koreňového systému veľký význam. Pri určení dávky N na produkčné prihnojenie je potrebné opäť brať do úvahy obsah Nan v pôde (v prípade produkčného aj kvalitatívneho hnojenia z vrstvy 0–0,6 m), ako aj obsah N vo fytomase, resp. kombináciu oboch údajov. Pri výrazne nízkom obsahu anorganického N môže byť dávka dusíka aj vyššia, treba však zohľadniť platnosť nitrátovej smernice a osobitnú pozornosť venovať aplikácii N hnojív v pásmach hygienickej ochrany vodných zdrojov (vo vnútornej časti PHO 2. stupňa max. 40 kg.ha-1 N). V takýchto prípadoch sa odporúča rozdeliť vysokú dávku N na prvé a druhé produkčné prihnojenie. Najvhodnejšími hnojivami na produkčné hnojenie sú LAV alebo kvapalný DAM-390. Vyplavovanie dusičnanového N z LAV na jar je za optimálnych vlahových pomerov menej aktuálne, nakoľko porast intenzívne rastie a rastliny túto formu N prijímajú prednostne. Vhodným hnojivom je DAM-390 a to hlavne v arídnejších podmienkach resp. v rokoch so suchšou jarou. Pre úspešnosť aplikácie DAMu 390 je potrebné dodržať nasledovné zásady:

- riedenie vodou v pomere 1 : 4-5,

- aplikovať hnojivo pod vysokým tlakom,

- teplota vzduchu by nemala klesnúť pod 8 a presiahnuť 25 oC,

- aplikovať max. do konca steblovania (neskoršia aplikácia môže spôsobiť poškodenie zástavového listu),

- v neskorších rastových fázach aplikovať podlistovou aplikáciou na pôdu.

Výhodou použitia DAMu 390 je možnosť spoločnej aplikácie s pesticídmi (herbicíd, fungicíd, resp. morforegulátor).

Kvalitatívne hnojenie

Produkčným hnojením sa starostlivosť o výživu porastu nekončí, a to najmä pri porastoch určených na potravinárske účely. Pre dosiahnutie požadovaných kvalitatívnych parametrov pšeničného zrna je dôležité zabezpečiť dostatok N aj v období klasenia a nalievania zrna. To môže zabezpečiť kvalitatívne prihnojenie. Najvhodnejší termín pre tento zásah je rastová fáza tesne pred, príp. po odkvitnutí. Dodanie N v tomto období podporuje translokáciu tohto prvku z vegetatívnych častí rastliny do zrna. Ovplyvňuje sa tým obsah N látok v zrne, obsah prolamínu a glutelínu v lepku a zlepšujú sa reologické vlastnosti cesta. Okrem obsahu Nan v pôde treba prihliadať aj na obsah N v rastlinách. Ak sa dávka N stanovuje len na základe rozborov pôdy, pri nízkom obsahu Nan by táto nemala prekročiť 20 kg, pri strednom 15 kg a pri dobrom a vyššom 10 kg.ha-1 N. Vhodným hnojivom pre kvalitatívne hnojenie je LAV alebo DAM 390. Pri hnojení LAV za suchého počasia hrozí možné riziko nízkej využiteľnosti dodaného N v hnojive, spojené s vysokými stratami. V takýchto podmienkach je vhodnejšie použitie kvapalného hnojiva pri dodržaní vyššie uvedených zásad. Vylúčiť riziko popálenia posledných dvoch listov, ktoré sú pre dosiahnutie požadovanej úrody najdôležitejšie, možno aplikáciou DAMu 390 aplikačnými trubicami postrekovača pod listy do riadkov. Výživa porastu úzko súvisí s jeho zdravotným stavom. Hnojenie dusíkom môže zvyšovať riziko napadnutia porastu hubovými chorobami. Z výsledkov našich poľných pokusov vyplynulo, že fungicídne ošetrený zdravý porast je schopný lepšie využiť dodané živiny, predovšetkým dusík.