Malé mliekarne majú miesto na trhu
09.04.2002 | Hospodárske noviny
Zabezpečiť rozvoj ovčiarstva v regiónoch cez malé mliekarne sa snažia poľnohospodárske podniky. Poľnohospodárske družstvo (PD) v Kluknave kúpilo majetok Kluknavskej mliekarne, s. r. o., so sídlom v Jaklovciach pred dvoma rokmi. Dnes chová viac než 2 000 oviec a do roku 2005 by sa mal ich počet zvýšiť až na 2 600 kusov.
Ako HN potvrdil predseda družstva Ing. Václav Fabrici, v budúcnosti mieni svoje mliekarenské produkty umiestňovať i v krajinách EÚ, čo je však podmienené získaním vývozného čísla. K tomu smeruje i rozbiehajúci sa projekt Kluknavskej mliekarne, zameraný na rozsiahlejšiu prístavbu a prestavbu objektov, aby výroba spĺňala najnáročnejšie kritériá. Vedúca výroby MVDr. Tatiana Andrašková pre HN spresnila, že sa nesmú napríklad krížiť výrobné vstupy a výstupy, administratívne priestory sa nemôžu nachádzať vo výrobnej sfére, mliekareň musí mať hygienickú slučku, zrecie miestnosti a pod. V projekte sa počíta s investíciou okolo 10 mil. Sk. Časť prostriedkov mienia využiť i zo zdrojov programu SAPARD.
Prioritu výrobného programu mliekarne tvorí bryndza. Časť produkcie (približne ) 40 % vyvážajú do Maďarska a časť umiestňujú do veľkoskladov hlavne v Prešovskom kraji. Zámerom mliekarne je uplatniť sa na domácom trhu hlavne na západnom Slovensku, kde je vyššia kúpyschopnosť obyvateľstva. V tomto roku by tu mali vyrobiť 260 ton bryndze, s priemernou týždennou produkciou 5 ton. Na Slovensku je spotreba bryndze iba okolo tisíc ton, takže slovenskí producenti musia jej takmer trojnásobné množstvo exportovať, čo je však závislé od splnenia hygienických a veterinárnych podmienok, ktoré vyžaduje EÚ. Ovčie mlieko začali spracúvať v minulom roku. Aby rozšírili sortiment, kúpilo družstvo v tomto roku baliacu linku v hodnote 3, 5 mil. Sk na výrobu tepelne spracovanej bryndze.
"I malé bryndziarne (zamestnávajúce okolo 15 pracovníkov) majú svoje opodstatnenie," uviedla Andrašková. "Tradičné ovčiarstvo by bolo naozaj veľká škoda zlikvidovať len administratívnymi zásahmi. Existuje veľa súkromných salašov, ktoré z toho žijú. Je dobré, že je tam dnes už prísny dozor a vyžaduje sa vysoká kvalita v každom smere. Veterinári vydávajú počas každej sezóny každému salašu osvedčenie. Ak chcú salašníci svoju produkciu predať, musia spĺňať kritériá."
Další články v kategorii Zemědělství
- Erozní vyhláška má řešit i vítr, Motoristé plánují změny (15.12.2025)
- Šebestyán vedl zemědělský dotační fond, od letoška zastupoval velké agropodniky (15.12.2025)
- Na Litoměřicku a Nymbursku se potvrdila v malochovech newcastleská choroba (15.12.2025)
- Ministr Výborný na poslední Radě ministrů v roce 2025: Podpora inovací je pro budoucnost zemědělství zásadní (12.12.2025)
- Týden v zemědělství podle Petra Havla – č. 50 (12.12.2025)
- MŽP poskytne 300 milionů korun na instalace fotovoltaik na zemědělské půdě (12.12.2025)
- Regenerativní zemědělství se po letech pokusů i praxe jeví jako možné a vhodné (11.12.2025)
- Ministerstvo zemědělství vyhlásilo výsledky veřejné soutěže programu na podporu aplikovaného výzkumu ZEMĚ II (11.12.2025)
- Zemědělci by mohli nově řešit i větrnou erozi, MŽP připravilo novelu vyhlášky (10.12.2025)
- Podcast | Šebek: Nelžeme si do kapsy, že nová vláda bude podporovat malé a lokální farmy (10.12.2025)

Tweet



