Obavy európskych farmárov z prerozdeľovania

Podmienky zo strany Európskej únie, ktoré ponúkla poľnohospodárom z kandidátskych krajín sú už viac - menej definitívne. Aspoň čo sa týka priamych platieb. Ich výšku stanovila . na 25 percent a tvári sa, že sa s ňou už hýbať nebude. Vraj sú ešte možnosti vyjednať lepšie kvóty v niektorých komoditách. To je asi tak však všetko, čo únia ponúka. Vlastne sú tu ešte štrukturálne a kohézne fondy, ktoré však ani samotní členovia únie nevedia využiť naplno. Čo potom chudobnejšie kandidátske krajiny? Obavy z prerozdeľovania financií priamej pomoci ako ju navrhuje Európska komisia a teda aj z radikálnej zmeny v Spoločnej poľnohospodárskej politike majú i roľníci v členských krajinách Európskej únie. Ide v podstate o presunutie časti priamych platieb práve do štrukturálnych a kohéznych fondov, hlavne však na rozvoj vidieka, čo znamená aj postupné znižovanie priamych platieb. Veľmi jasne tieto obavy bolo cítiť na poslednom zasadnutí Prezídií COPA a COGECA, farmárskej a družstevnej organizácie v Bruseli. Hoci na zasadnutiach obidvoch organizácii vyjadrili podporu kandidátskym krajinám pri ich požiadavke rovnosti podmienok týkajúcich sa priamych platieb, viac - menej vzali na vedomie, že túto skutočnosť už zmeniť asi nepôjde, pretože o tom sa rozhodlo skôr politicky. - Európski farmári majú iné problémy ako máme my. Ich netrápia až tak problémy rozširovania únie, ako kandidátske krajiny, najmä čo sa týka dotácií. Ide im najmä o udržanie svojej výroby a zabezpečenie spracovania i odbytu pre svojich farmárov a pre seba, teda viac - menej urobiť silné poľnohospodárstvo a tak byť silným partnerom najmä USA. Z tohto pohľadu, aj keď bolo prehlásené zástupcami COPA a COGECA, že podporujú naše požiadavky a prejavili ochotu o nich rokovať, pretože sú za rovnocenné členstvo v Európskej únii, predsa je to len pre nich menej podstatné a dôležité. Treba sa preto vážne zamyslieť nad tým, aký to bude mať dopad pre Slovensko a našich poľnohospodárov, nielen čo sa týka dotácii, kvót, priamych platieb ale už aj z pohľadu pripravovaných zmien v Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Veď aj samotné krajiny majú obavy z presunu časti priamych platieb na štrukturálne fondy. Farmári a družstevníci taktiež prejavili nespokojnosť so samotným rozpočtom na roky 2006 až 2013, keďže do odvetvia poľnohospodárstva má prísť asi 6 miliárd euro menej, pričom sa nepočíta s infláciou európskej meny, či prípadne so zmenou kurzu eura a dolára. Aj napriek tejto prípadnej strate nezmenila COPA ani COGECA svoj názor, že kandidátske krajiny by mali mať rovnaké podmienky, - povedal Václav Fabrici, predseda Zväzu poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností SR, ktorý zastupoval slovenských poľnohospodárov na zasadnutí Prezídií COPA a COGECA v Bruseli. Podľa predstaviteľov COPA a COGECA však diskusie o niektorých otázkach, zvlášť čo sa týka financií predstavitelia únie odmietajú, takže napriek ich podpore zmena v priamych platbách pravdepodobne nebude možná.

Významný vplyv na bruselské rozhodnutie v podobe návrhu rozpočtu na roky 2006 až 2013, ako aj na ponuku kandidátskym krajinám mala dohoda medzi Francúzskom a Nemeckom. Podľa slov Hervé LeJeuna, poradcu pre poľnohospodárstvo francúzskeho prezidenta Jacquesa Chiraca, o reálnych dôsledkoch dohody i bruselského rozhodnutia je ešte predčasné hovoriť. Podľa neho pri probléme prerozdeľovania bude dôležitý administratívny vplyv. Zatiaľ však podľa H. LeJeuna nik nevysvetlil, k čomu to bude viesť. Do roku 2006 však Francúzsko nepristúpi na žiadnu reorganizáciu ani reformu Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Ako zaznelo na zasadnutiach prezídií je dôležité ešte pred prípadnými zmenami SPP v roku 2007 zamyslieť sa nad tým, ako by sa dal zvýšiť podiel prvovýrobcov na potravinovom reťazci i na samotnom trhu.