Obilia je veľa, intervenčný nákup nefunguje

Po minuloročnej mimoriadne dobrej úrode obilia prakticky v celej Európskej únii zápasí spoločenstvo s veľkým prebytkom obilnín a ak sa nevyvezie do tretích krajín, tak sa tento problém nepodarí vyriešiť. Slovensko nie je v tomto smere výnimkou a podľa odhadov agrárnej samosprávy predstavuje prebytok obilnín na našom trhu zhruba 800-tisíc až milión ton. Prirodzene, že v dôsledku toho klesli aj ceny, a v súčasnosti sa u nás pohybujú len na úrovni intervenčných cien, teda 101,31 EUR za tonu (asi 3 860 Sk).

Poľnohospodárom pritom tŕň z päty nevytrhol ani systém skladiskových záložných a tovarových listov, hoci do verejných skladov uložili asi 510-tisíc ton obilia v celkovej hodnote 1,64 miliardy korún. Veľkým sklamaním je pre pestovateľov intervenčný nákup, prostredníctvom ktorého sa z trhu nestiahlo prakticky žiadne obilie. Poľnohospodárska platobná agentúra (PPA) totiž nemá na tento účel potrebné finančné zdroje. V súčasnosti už pritom eviduje ponuky na nákup obilia v objeme 328-tisíc ton. - Po rokovaniach s rezortom financií sme zatiaľ dostali na účet 400 miliónov korún, ktoré môžeme využiť na intervenčný nákup, - povedal Juraj Šesták z PPA.Agentúra má v pláne nakúpiť v rámci intervenčného nákupu 400-tisíc ton pšenice, jačmeňa a kukurice, na čo by potrebovala asi l,6 miliardy korún. Otázkou však zostáva, či ich agentúra aj niekedy bude mať k dispozícii. Ako je všeobecne známe, intervenčný nákup môže PPA realizovať do 31. mája tohto roku.Minuloročnú rekordnú úrodu obilnín (8,83 mil. ton) sa nedarí realizovať ani poľnohospodárom v susednom Česku. - Ak sa niečo nestane, tak po dlhej dobe pôjdeme do žatvy s výraznými zásobami obilia, - povedal pre ČTK Jan Veleba, predseda Českomoravského zväzu agrárnych podnikateľov.

Navyše, ako ďalej uviedol, cena potravinárskej pšenice na českom trhu klesla pod 3-tisíc Kč za tonu (asi 3 780 Sk), kým v rokoch 2000 až 2003 sa pohybovala v priemere na úrovni 3 500 - 3 700 korún.Taktiež podľa Miroslava Jirovského, predsedu Poľnohospodárskeho zväzu, je situácia vážna, pretože obchod s obilím viazne a roľníkom chýba hotovosť. - Nepomohol ani intervenčný nákup. Pestovatelia doň ponúkli takmer milión ton obilia, ale Štátny poľnohospodársky intervenčný fond (SZIF) z toho vykúpil len necelých desať percent, - uviedol M. Jirovský.Podľa hovorkyne fondu Jitky Slukovej je hlavným problémom nedostatok skladovacích kapacít. Roľníci ponúkli na intervenčný nákup 990-tisíc ton obilia, ale fond má uzavreté zmluvy len na uskladnenie 404-tisíc ton. Poľnohospodárom zatiaľ za obilie vyplatil 454 miliónov korún.Obrovský prebytok obilnín je na maďarskom trhu. Podľa maďarského denníka Népszabadság sa v Maďarsku nachádza takmer polovica z nadprodukcie obilnín v celej EÚ. Maďarskí roľníci ponúkli na intervenčný nákup asi 3,5 milióna ton obilnín, ale platobná agentúra im z toho uhradila len okolo stotisíc ton. Navyše má zakontrahované skladovacie kapacity len na 900-tisíc ton a tak pre väčšinu tovaru musí nájsť sklady v zahraničí. Náklady na prepravu by mali pritom znášať poľnohospodári.

Prebytkom obilia v únii sa zaoberala aj Európska komisia a nedávno už aj vyhlásila prvý tender na dotovaný vývoz pšenice. Takýmto spôsobom chce vyviezť do tretích krajín dva milióny ton. Komisia ponúka proexportnú dotáciu vo výške 4 eurá na tonu pšenice. Úroda pšenice v únii sa vlani zvýšila o 25 percent, na 124,5 milióna ton. Analytici očakávajú, že v júni by mohli prebytky pšenice v zásobách EÚ dosiahnuť l0 miliónov ton.Skupina najväčších svetových poľnohospodárskych vývozcov na čele s Austráliou však už ostro kritizovala úniu za obnovenie subvencií na export pšenice. Takzvaná Cairnská skupina to považuje za zlý signál pre terajšie kolo rokovaní o liberalizácii obchodu v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Dotácie na vývoz agrárnych produktov sú zatiaľ v rámci WTO dovolené, ale práve súčasné kolo rokovaní smeruje k ich úplnému zrušeniu. Únia sľúbila, že na elimináciu exportných podpôr pristúpi vtedy, ak tak urobia aj ostatné štáty.