Odhad podielu svaloviny ošípaných je korektný

Stanovenie mäsitosti aparatívnou technikou a dvojbodovou metódou odhaduje skutočný podiel svaloviny s veľkou presnosťou. Pri tvorbe a využívaní výkonných typov ošípaných s vysokým podielom svaloviny má svoje významné miesto stanovenie podielu svaloviny. Hodnotenie kvality jatočne opracovaných tiel ošípaných pomocou objektívnych metód sa na Slovensku uskutočňuje približne 10 rokov. Je potrebné podčiarknuť, že zavedenie uvedených systémov napomohlo k skvalitneniu štruktúry a zvýšeniu podielu svaloviny jatočných tiel ošípaných.

VÚŽV sa od počiatku fungovania prístrojových systémov zaoberá aj monitorovaním podielu svaloviny v prevádzkových podmienkach. Zatiaľ čo v roku 1995 pri priemernej hmotnosti jatočne opracovaných tiel 90,77 kg sa v hodnotenom súbore ošípaných (n=136 179) dosiahol podiel svaloviny na úrovni 47,6 %, v roku 2004 to bolo už 54,6 %. Vývoj v ostatných siedmich rokoch je uvedený v tab. č.1 (strana 26). Tak ako vyplýva z tabuľky, počas hodnoteného obdobia sa hmotnosť jatočne opracovaného tela takmer nezmenila. Po prijatí novelizovanej vyhlášky v r. 2004 a zvýšení preberacej hmotnosti zo 110 na 120 kg a predovšetkým vplyvom nadbytku kŕmneho obilia by bolo zo strany producentov rozumné túto úpravu využiť a jatočné ošípané vykrmovať až do ž.hm. cca 140 kg bez toho, aby boli pri klasifikácii do tried kvality diskvalifikované a zaraďované do triedy T. Moderné úžitkové typy zvierat dokážu pri kvalitnej výžive produkovať svalovinu aj vo vyšších hmotnostiach pri zabití. Ak by chovatelia uvažovali nad touto možnosťou, odporúčame im využívať oddelený výkrm podľa pohlavia a bravce (nakoľko ich mäsnatosť je v porovnaní s prasničkami podstatne nižšia), realizovať v nižších hmotnostiach pri zabití. Výsledky aparatívneho hodnotenia jednoznačne poukazujú na vzrastajúci trend podielu svaloviny. Porovnávajúc roky 1998 a 2004, nárast zastúpenia svaloviny dosiahol takmer 5 percentuálnych bodov. Zároveň je potrebné podčiarknuť, že takmer každá tretia hodnotená ošípaná bola v roku 2004 zatriedená v najvyšších triedach kvality (S alebo E). Tak ako uvádzame vyššie, klasifikácia jatočných ošípaných je legislatívne upravená vyhláškou MP SR 464/2004. Jej dvojročné fungovanie v praxi sa ukázalo byť dobrým odrazovým mostíkom v zvyšovaní mäsovej úžitkovosti ošípaných a približovaní sa v kvalite jatočných tiel ošípaných s najvyspelejšími štátmi EÚ-15. Významnou súčasťou vyhlášky sú regresné rovnice, podľa ktorých je odhadovaný podiel svaloviny. V prevádzkach s týždennou kapacitou zabitia do 100 ks je využívaná dvojbodová metóda predikcie % svaloviny, zatiaľ čo na bitúnkoch s kapacitou nad 100 ks aparatívne hodnotenie (väčšinou vpichový prístroj FOM).

Nakoľko tvar regresných rovníc bol novelizáciou úplne zmenený, zámerom našich experimentov, ktorých závery predkladáme širokej čitateľskej verejnosti, bolo zistiť, s akou presnosťou odhadujú podiel svaloviny. V zmysle legislatívnych úprav platných v EÚ sme za referenčnú metódu zvolili skrátenú detailnú rozrábku jatočne opracovaných tiel ošípaných, ktorú modifikovali Walstra a Merkus (1996). Súbor ošípaných (n=122) reprezentoval genotypové zloženie hybridov, ktoré sú produkované v SR. Ukazovatele jatočnej hodnoty boli zisťované post mortem individuálne pri každej zabitej ošípanej. Stanovovali sa nasledovné parametre: - hmotnosť jatočne opracovaného tela, - pri aparatívnej metóde: hrúbka chrbtovej slaniny vpichovou sondou v mieste 2.-3. predposledného rebra 70 mm bočne od stredovej poliacej línie a hrúbka svaloviny v tom istom mieste merania ako priemer z troch meraní, - pri dvojbodovej metóde: hrúbka slaniny (vrátane kože) v bedrovej krajine v mieste najnižšej vrstvy nad stredom m.g.m. a hrúbka svaloviny meraná ako najkratšia spojnica od hornej hrany miechového kanálika k prednému okraju m.g.m. Po vychladnutí jatočných tiel pod dobu 24 hodín sa uskutočnila skrátená detailná rozrábka štyroch hlavných častí ľavej polovičky (pliecko, chrbtovina, bôčik a stehno). Podiel svaloviny z rozrábky bol vypočítaný nasledovne podľa vzorca č.1. Charakteristiky ukazovateľov v súbore hybridných ošípaných sú uvedené v tab. 2. Výsledky potvrdili skutočnosť, že hodnovernosť odhadu je na vysokej úrovni. Rozdiely v podiele svaloviny medzi skutočne dosiahnutým zastúpením (detailná rozrábka), resp. aparatívnym hodnotením na strane jednej a dvojbodovou metódou na strane druhej boli minimálne (+ 0,38, resp. + 0,13 %). Tieto závery potvrdzuje aj výsledná tabuľka č.3 zatrieďovania jedincov v systéme SEUROP. Výsledky nášho experimentu sú jasným dôkazom toho, že predikcia podielu svaloviny povolenými metódami reflektuje skutočnú mäsnatosť jatočných ošípaných na Slovensku. Nastavuje tak skutočné zrkadlo producentom ošípaných o kvalite ich zvierat. Je iba na škodu veci, že nie vo všetkých prevádzkach sa klasifikácia jatočných zvierat uskutočňuje.

Článok je v origináli obohatený o ďalšiu fotografiu a tabuľky s predmetnou tematikou.

Ak máte záujem o časopis, kliknite na odkaz Predplatné.

Tento článok nájdete v Slovenskom CHOVe na stranách 25-27