Pestovanie zeleniny sa u nás nevypláca

Slovenská zeleninárska únia združuje 133 členov, pričom polovicu z nich tvoria veľkopestovatelia. Zeleninári majú pritom za sebou jeden z najhorších rokov, poznačený výrazným poklesom odbytových cien. O tom, ako sa s tým vyrovnali a o ďalšom vývoji v tomto odvetví sme sa porozprávali s Mikulášom TAKÁČOM, prezidentom únie.

• S akými problémami ste v minulom roku najviac zápasili a čo z nich sa vám podarilo vyriešiť v prospech zeleninárov?- Keď sme sa dozvedeli, že závlahová voda má stáť šesť korún za „kubík“, ihneď sme vyvinuli maximálne úsilie na dosiahnutie zníženia tejto likvidačnej ceny. Veď by išlo o 5,5-násobné navýšenie ceny oproti roku 2003, kedy sme platili 1,15 koruny za „kubík“ závlahovej vody. Počas vegetačného obdobia sme našich členov informovali o aktuálnych agrotechnických zásahoch a o vývoji vegetácie u nás a v blízkom zahraničí. Napríklad už koncom júna sme upozornili pestovateľov cibule, že sa v Európe očakáva nadpriemerná úroda. Na základe tejto informácie sa pestovatelia zbavili cibule zo starších zberov z jesenného výsevu a zo sadzačky ešte za slušné ceny (5-7 Sk/kg). Potom v jeseni boli a nakoniec i teraz sú problémy s predajom cibule i za dve koruny, čo je hlboko pod úrovňou výrobných nákladov.

• Nízke ceny zeleniny v obchodných reťazcoch spôsobili, že úrodu neskorej zeleniny museli domáci pestovatelia ponechať na poliach a zaorať ju. Ako na tento fakt zareagovala vaša únia?- Koncom augusta sme sa listom obrátili na protimonopolný úrad so žiadosťou, aby preveril činnosť obchodných reťazcov, pretože tieto často predávajú zeleninu hlboko pod úrovňou nákupných cien, čo je v rozpore s predpismi Svetovej obchodnej organizácie (WTO). V nich sa jasne hovorí o tom, že tovary by sa nemali predávať pod úrovňou nákupných cien. Spoločne s agropotravinárskou komorou sme chceli vyvolať rokovanie s protimonopolným úradom, ale boli sme rázne odmietnutí s odôvodnením, že táto záležitosť patrí do kompetencie ministerstva financií... K najhlbšiemu prepadu nákupných cien, ako i k zníženiu odbytu došlo po otvorení predajní reťazca Lidl v auguste minulého roka. Ich smiešne nízkym cenám sa veľmi rýchlo prispôsobilo Tesco a postupne aj ďalšie reťazce. Keď sme sa presvedčili, že sme proti počínaniu reťazcov celkom bezmocní, vyvolali sme v októbri rokovanie so zodpovednými pracovníkmi rezortu pôdohospodárstva. Upozorňovali sme ich, že za daného stavu dôjde k zaorávaniu kapusty, cibule, mrkvy či čínskej kapusty. K náprave nedošlo, a tak sa na Slovensku zaoralo približne 150 hektárov zeleniny. Aj teraz je ešte v skladoch 15-tisíc ton kapusty, 8-tisíc ton mrkvy a 10-tisíc ton cibule. U všetkých týchto druhov sú ceny aj naďalej nízke a viazne aj ich odbyt.

Spotrebitelia sa pri nákupoch v obchodných reťazcoch mohli presvedčiť, že takmer všetky lacné zeleninové produkty pochádzajú z Poľska. Nedá sa táto situácia riešiť stretnutím a spoločným postupom s poľskými partnermi?- Uvedomujeme si, že najväčším nebezpečenstvom pre našich i českých pestovateľov je dovoz lacnej zeleniny z Poľska. V snahe byť konkurencieschopní voči poľským producentom sme sa v decembri obrátili listom na ministra pôdohospodárstva s požiadavkou zabezpečenia vhodných podporných podmienok pre domácich pestovateľov. V januári sme rokovali aj s poslancami za SMK, kde sme poukázali na to, že v tomto roku dôjde k rapídnemu poklesu pestovateľských plôch zeleniny. V dôsledku toho stratí zamestnanie niekoľko tisíc ľudí, a to najmä v tých regiónoch, kde je najväčšia nezamestnanosť. Kým vlani sa pestovala zelenina na výmere 15-tisíc hektárov, v tomto roku to nebude ani polovica uvedenej plochy. Robotu stratí približne 10-tisíc nekvalifikovaných pracovníkov, ktorí si v inom odvetví len ťažko nájdu nejakú prácu.Máme informácie, že k poklesu výroby zeleniny dôjde aj v Maďarku, Česku, ale i v Holandsku a Francúzsku. Nevypočítateľné zostáva Poľsko, kde je mohutný výrobný potenciál vo všetkých odvetviach záhradníckej výroby. Aj z tohto dôvodu sme nadviazali kontakt s poľskými zeleninármi. Navštívili sme ich v polovici júna minulého roka v Poznani. Získali sme od nich cenné informácie i budúcu orientáciu, ale žiadne konkrétne výhľadové plány a čísla sme sa nedozvedeli a usudzujeme, že ich ani sami nemajú.

• Súčasná situácia v slovenskom zeleninárstve je teda veľmi zložitá, aký vývoj v najbližšom období očakávate?- Predpokladáme, že určitá stabilizácia a tým aj ekonomické zlepšenie výroby a odbytu nastane až o dva roky. Dovtedy väčšie rozšírenie výroby bez zmluvných záruk odbytu nemôžeme nikomu zaručiť ani odporučiť. Prvoradou úlohou zostáva zracionalizovať výrobu, zlepšiť trhovú úpravu dopestovanej produkcie i jej skladovanie. Ak hovoríme o racionalizácii, mám na mysli i združovanie vo výrobno-odbytových organizáciách, a to aj preto, že využívanie európskych podporných programov je podmienené členstvom v týchto organizáciách. Dúfam, že príde čas, keď aj v Bruseli nájdu spôsob, ako „usmerniť“ činnosť obchodných reťazcov, lebo inak ich spôsoby obchodovania zasiahnu všetky štáty EÚ. Očakávame, že aj vláda si uvedomí náš neblahý stav, do ktorého sme sa nedostali vlastnou vinou a pomôže nám dostať sa z tohto prechodného prepadu. Teší nás, že v médiách sme našli pochopenie a mohli v nich demonštrovať náš neutešený stav, aký som ja osobne nezažil za celých 43 rokov, ktoré som odpracoval v tomto odvetví.Ján Jančovič