Po zastavení lacných dovozov hydinári ožili

Najväčší slovenský spracovateľ hydiny THP Topoľčany tento rok zvýšil export z dvoch na dvadsať percent

Najväčší slovenský spracovateľ hydiny a hydinových výrobkov THP Topoľčany zabezpečuje rozsiahle investície do modernizácie a rozšírenia svojich výrobných kapacít. V rámci programu SAPARD získal podporu pre 9 projektov v celkovom objeme 110 mil. Sk. Päť z nich je už prefinacovaných a v tomto období prebieha ich realizácia.

Najväčší slovenský spracovateľ hydiny a hydinových výrobkov THP Topoľčany v poslednom období uskutočňuje rozsiahle investície do modernizácie a rozšírenia výrobných kapacít. V rámci programu SAPARD získali podporu pre 9 projektov v celkovom objeme 110 mil. Sk. Päť z nich je už prefinancovaných a v tomto období sa realizujú.Podľa generálneho riaditeľa Jozefa Bezáka sa doterajšia kapacita výroby podniku 30 tis. ton hydiny ročne v súvislosti s novými investíciami zvýši na 40 tis. ton. Firma, ktorá má povolenie na export hydinového mäsa na trhy EÚ, pred štyrmi rokmi vložila viac ako 120 mil. Sk do nového porážacieho systému a do skladovacích a chladiarenských kapacít. V súčasnosti takmer 80 % produkcie THP tvorí vzduchom chladená porciovaná hydina, ktorú úspešne umiestňuje aj na zahraničných trhoch. Podnikateľský zámer na roky 2004 až 2006 predpokladá investície do ďalších rozvojových projektov v objeme takmer 150 mil. Sk. Okrem ďalšej modernizácie porážacieho systému sa budú týkať najmä nákupu nových dopravných a distribučných kapacít. Dôležité bude tiež rozšírenie prevádzky na spracovanie mäsových výrobkov. Súčasná kapacita 500 ton mäsa mesačne sa zvýši o 100 %. Ďalších 50 mil. Sk si vyžiada projekt kontajnerového zvozu brojlerov a vybudovanie nového areálu na príjem hydiny. Podľa J. Bezáka je ich zámerom zvyšovať podiel hydiny a hydinových výrobkov určených na export. Napriek tomu, že fabrika má už niekoľko rokov certifikát na vývoz do EÚ, využívala tieto možnosti iba v minimálnej miere. Export sa na celkovom objeme výroby doteraz podieľal len necelými 2 %. V tomto roku sa situácia zmenila a podľa generálneho riaditeľa umiestňujú na zahraničných trhoch viac ako 20 % produkcie. Vzhľadom na konkurencieschopné technologické vybavenie očakáva vedenie spoločnosti postupné zvyšovanie tohto podielu. Zlepšenie postavenia na trhu po vstupe Slovenska do EÚ si firma sľubuje aj od odbúrania proexportných dotácií, ktoré mnohým zahraničným firmám umožňujú umiestňovať cenovo zvýhodnenú hydinu do tuzemskej spotrebiteľskej siete. Pozitívnym signálom je tiež každoročne narastajúca spotreba tohto druhu mäsa, ktorá však stále nie je na úrovni priemeru EÚ ani ostatných okolitých krajín. Problémy s čínskym mäsomSlovenským hydinárskym podnikom ešte donedávna spôsoboval vrásky na čele dovoz lacnej, ale kvalitatívne pochybnej hydiny z Číny. Podľa Ľuboša Gabčíka z Hydinárskej únie SR sa na náš trh dostávali najmä kuracie prsia za dumpingové ceny, ktorým tuzemskí producenti nemohli v žiadnom prípade konkurovať. Situácia sa rapídne zmenila začiatkom januára tohto roku, keď vedenie rezortu pôdohospodárstva tieto neregulárne a netransparentné dovozy zakázalo. Napriek tomu zostalo na území SR približne 10 tis. ton skladových zásob importovaného tovaru, ktorý sa v obchodnej sieti predával ešte v máji až júni tohto roku. Lacné dovozy sa veľmi nepriaznivo odrazili na ekonomických ukazovateľoch jednotlivých producentov, z ktorých väčšina v 1. polroku hospodárila v červených číslach. Podľa Ľ. Gabčíka sa počas leta podarilo situáciu stabilizovať a stúpajúci odbyt naznačuje, že hydinárske firmy by ku koncu roku mohli byť opäť ziskové.Produkcia a dovoz hydinyProdukcia jatočnej hydiny Dovoz hydinového mäsa1999 89 957 4 3752000 84 710 8 7802001 91 632 14 1482002 90 000 15 1432003* 42 800 8 800* údaje za 1. polrok Zdroj: Únia hydinárov Slovens