Podslnečník Theofrastov v repe cukrovej

Ing. Ladislav Németh,

Eastern Sugar Slovensko a.s.

Podslnečník Theofrastov (Abutilon Theophrasti med.) sa v teplejších oblastiach SR začína stále častejšie presadzovať ako burina širokoriadkových plodín, s optimom pre vývoj v porastoch repy cukrovej. Pri výskyte už od hustoty dvoch až piatich rastlín na m2 znižuje úrodu buliev o 20–30 % a cukornatosť o 4–7 %. Biologická charakteristika predurčuje tento druh stať sa významnou neskorou jarnou burinou v našich podmienkach. V súčasnej dobe sa na našom území intenzívne šíri.

Zaradenie

Rod podslnečník (Abutilon) z čeľade slezovitých zahrňuje približne 150 druhov, rastúcich hlavne v trópoch a subtrópoch. Niektoré druhy (A. asiaticum, A. indicum, A. persicum, A. theophrasti) sú v Ázii (Čína, Tibet) pestované ako textilné a liečivé rastliny. Podslnečník Theofrastov je zo všetkých druhov jediný, ktorý sa stal celosvetovo významnou burinou.

Popis

Podslnečník Theofrastov je jednoročná rastlina, dorastajúca do výšky okolo 1,5 – 2 m. Byľ sa rozkonáruje až v hornej polovici, v dobre zapojených porastoch kukurice bývajú rastliny vyššie, nerozkonárené. Dlhé listy so stopkami majú typický srdcovitý tvar, veľmi podobné listom lipy (odtiaľ je názov „izbová lipka“ pre krovité druhy rodu Abutilon, pestované ako izbové kvetiny s okrasným listom). Celá rastlina je husto pokrytá krátkymi chĺpkami, čo je zvlášť pozorovateľné na listoch, ktoré sú veľmi mäkké. Žľaznaté trichomy na listoch a stonkách vylučujú silné fytotoxické zlúčeniny (aminokyseliny, fenolické zlúčeniny, flavonoidy a terpenoidy), ktoré pôsobia toxicky na klíčenie a rast ostatných rastlín, vrátane poľných plodín a majú i významný fungicídny efekt – táto vlastnosť sa v súčasnej dobe skúma z hľadiska možného využitia v ochrane rastlín proti patogénnym hubám. Kvety majú výrazne žltú farbu.

Produkcia semien, klíčenie a vzchádzanie

Na priemernej rastline dozrieva 30–50 hlboko rebrovaných plodov, zložených z jednotlivých plôdikov (12-15 na jeden plod), z nich každý obsahuje najčastejšie tri obličkovité semená. V našich podmienkach môžeme počítať s produkciou 1000–2000 semien na rastlinu. Ich počet môže byť niekoľkonásobne vyšší – pri silne rozkonárenej rastline získanej z porastu repy cukrovej bola zistená produkcia 10000 semien (236 plodov). Ku koncu vegetácie listy opadávajú a na rastlinách zostávajú iba plody so semenami. Vzhľadom k tomu, že pri dozrievaní sa plody otvárajú iba v ich horných častiach, vypadávajú semená iba pozvoľne a väčšina zostáva na materskej rastline. Ak sú zapracované do pôdy, vytvárajú tu dlhodobú zásobu – pôdnu banku. Hlavnou príčinou dlhodobého prežívania semien podslnečníka v pôde je primárna dormancia fyzikálneho typu, spôsobená nepriepustnosťou osemenia pre vodu. V nasledujúcom roku po dozretí klíči len malá časť semien, hlavná vlna vzchádzania nastáva v druhom roku. Rastliny vzchádzajú hlavne neskoro na jar, v menšej miere sa ale semenačky objavujú priebežne počas celej vegetácie a s mladými, rozkvitajúcimi rastlinami sa môžeme stretnúť aj na jeseni. Časť semien nevyklíči aj niekoľko rokov a v pôde zostávajú schopné klíčiť desiatky rokov (40 a viac). Akonáhle sa podslnečník jedenkrát na pozemku vysemení, stáva sa možným problémom i pre vzdialenú budúcnosť. Schopnosť semien podslnečníka prežívať v nepriaznivých podmienkach potvrdzujú i ďalšie štúdie: pri testoch prežívania semien burín v maštaľnom hnoji je jediným druhom, ktorý ani po šesťmesačnom zretí hnoja nestráca úplne svoju klíčivosť – i po tejto dobe zostáva 14 % semien schopných klíčiť.

Výskyt

V oblastiach pôvodného výskytu, ktorými je stredná Ázia, vystupuje na poli ako burina bavlníka a sóje. Druhotne sa ľudskou činnosťou rozšíril prakticky do celého sveta, aj keď jeho areál je nespojitý a nie v každej oblasti škodí. V klimaticky priaznivých podmienkach sa v miestach nových introdukcií rýchlo stáva významnou burinou. Zrejme najväčšie starosti robí poľnohospodárom v Severnej Amerike, kde patrí k najvýznamnejším poľným burinám. V strednej Európe sa začína častejšie objavovať od osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia a hlavne v jej teplejších častiach sa stáva typicky okopaninovou burinou. V južnejších oblastiach kontinentu je už klasifikovaný ako agresívna burina, uplatňujúca sa prevažne v kukurici. V SR sa podslnečník až donedávna vyskytoval hlavne v miestach zavlečenia ako rastlina ruderálnych miest, na poliach bol výnimočne a často prechodne. V ostatných rokoch sa s ním však stretávame stále častejšie ako s burinou okopanín – najnápadnejšie a najľahšie rozpoznateľné sú rastliny, vzhľadom k svojej výške a veľkosti listov, predovšetkým v repe cukrovej. Najviac sa stretávame s prípadmi, kedy na poliach rastú iba jednotlivé rastliny alebo ich menšie zoskupenia, ale kalamitný výskyt podslnečníka je stále častejším javom. Na naše územie je podslnečník zavliekaný predovšetkým ako nežiaduca prímes sóje zo Severnej Ameriky. Vzhľadom k tomu, že semená môžu prechádzať zažívacím traktom živočíchov neporušené, dostávajú sa následne s maštaľným hnojom na ornú pôdu. To dokumentujú mnohé skúsenosti z poľnohospodárskych podnikov, kde sa tento druh prvýkrát objavil na pozemkoch po aplikácii hnoja a na miestach bývalých hnojísk. Často sa vyskytuje na pozemkoch v bezprostrednej blízkosti železničných tratí a smerom k nim sa hustota rastlín zvyšuje. Je preto pravdepodobné, že železnice zohrávali na šírení podslnečníka významnú úlohu.

Regulácia výskytu

V našich podmienkach sú zaznamenané významnejšie problémy s podslnečníkom iba v repe cukrovej. Ďalšou plodinou, kde sa podslnečník vyskytuje, ale počas vegetácie je skrytý v poraste, je kukurica. Tu dochádza v najväčšej miere k nepozorovanému vysemeneniu a ku kontaminácii pôdy jeho semenami. Pri regulácii podslnečníka v počiatočnej fáze jeho šírenia je dôležitá prevencia. Z preventívnych opatrení je najvýznamnejšie, aby sme vedeli zabrániť šíreniu semien. Niekedy bývajú zdrojom semien taktiež skrmované sójové šroty alebo ich obsah v kŕmnych zmesiach. Cez zažívací trakt zvierat a maštaľný hnoj sa dostávajú na pozemok – často práve k hnojeným okopaninám. Podobným nebezpečím môžu byť aj priemyselné komposty zo spracovateľského priemyslu. Ak sa vyskytnú rastliny podslnečníka na pozemku, je nutné včas zabrániť ich rozšíreniu hneď v počiatočných fázach expanzie. Samostatne rastúce rastliny sú v poraste dobre viditeľné a je nutné ich ručne vytrhať, a to ešte pred zberom, z pozemku ich odstrániť, aby nezostali spoločne s pozberovými zvyškami na pozemku a aby sa semená nedostali do pôdnej zásoby (semená sú v tobolkách pomerne pevne fixované až do konca vegetácie). Pri silnejšom výskyte v neskorších fázach expanzie je možné podslnečník potlačovať iba chemicky. Podslnečník je pomerne citlivý k herbicídom a v porovnaní s ďalšími burinami existuje relatívne málo známych prípadov rezistentných populácií. Problémy s ničením spočívajú predovšetkým v morfologických vlastnostiach podslnečníka. Semená sú pomerne veľké a dlhoveké. Môžu klíčiť z rôznych hĺbok orničného profilu a spravidla v neskoršom období, takže preemergentné aplikácie mnohokrát strácajú na účinnosti. Taktiež veľké množstvo zásobných látok v semenách robia vzchádzajúcu rastlinu veľmi vitálnou. Listy a stopky pokryté hustými trychomami môžu brániť prieniku účinnej látky pri postemergentnej aplikácii, a preto je vhodné, pokiaľ je to možné, používať zmáčadlo. Herbicídny zásah je najvhodnejšie načasovať do počiatočných rastových fáz, kedy sú rastliny podslnečníka najcitlivejšie.

Chemická ochrana

Ako dobre vieme, podslnečník Theofrastov je veľmi odolný voči väčšine používaných prípravkov v repe cukrovej (desmediphan, phenmedifam, ethofumesate atď.). Preto sme pristúpili k založeniu pokusu, ktorého cieľom bolo zistiť účinok viacerých chemicky účinných látok na ničenie podslnečníka. Pokus bol založený na parcele, kde bol prirodzený výskyt podslnečníka. Počas vegetácie bolo uskutočnených viacero ošetrení. Termín ošetrovania bol závislý od rastovej fázy podslnečníka. Účinným herbicídom proti podslnečníku v repe cukrovej je Safari 50 WG a Lontrel 300. Bohužiaľ, podslnečník je diagnostikovaný často príliš neskoro, a preto herbicídny zásah nemôže byť dostatočne účinný. Pre optimálny účinok je potrebná aplikácia 5-10 dní po vzídení podslnečníka, vo fáze klíčnych až max. 2 pravých listov, asi do 40 mm šírky listov. S oneskorenou aplikáciou výrazne klesá účinnosť. V našich pokusoch vykázali najväčšiu účinnosť varianty:

A - Safari 50WG spolu v kombinácii s Lontrelom 300

B - Safari 50WG spolu v kombinácii s pomocnou látkou (Leader, Silwet)

C - Lontrel 300 spolu v kombinácii s pomocnou látkou (Leader, Silwet)

D - Safari 50WG a Lontrel 300 spolu v kombinácii s pomocnou látkou (Leader, Silwet).

Treba však podotknúť, že tieto varianty vykazovali uspokojivú účinnosť iba ak prípravky boli aplikované aspoň dvakrát. Z ekonomického hľadiska sú tieto ošetrenia veľmi náročné, a preto je potrebné si zvážiť výber pozemku, kde repu cukrovú budeme pestovať. Viac-menej i pri správnom načasovaní aplikácie herbicídov dochádza k určitej regenerácii rastlín podslnečníka. V niektorých prípadoch je možné doplniť chemickú ochranu plečkovaním. Staršie rastliny podslnečníka je možné ničiť selektívne a existujú dva spôsoby – mechanické ničenie pred obdobím tvorby semien pomocou mulčovača alebo aplikáciou Glyphosate Rotowiperom alebo Rotapom.