Poľnohospodár si nemôže dať každé riziko poistiť

Riziko podnikania v poľnohospodárstve je veľmi vysoké, pretože toto odvetvie je vystavené nepredvídateľným prírodným vplyvom počas celého roka. Hoci sa poľnohospodári snažia niektorým rizikám predchádzať, resp. ich obmedziť rôznymi opatreniami, ako napr. zavlažovaním alebo vysušovaním poľnohospodárskej pôdy, protipožiarnymi opatreniami, napriek tomu riziká s katastrofickými následkami nie sú schopní ekonomicky zvládnuť. Vzhľadom na globálne otepľovanie atmosféry možno aj v nasledujúcich rokoch predpokladať výrazné klimatické výkyvy, ktoré nepriaznivo ovplyvnia poľnohospodársku produkciu. Ide o riziká, ktoré nie je možné v súčasnosti poistiť. Ak sa vyskytnú, tak rozsiahle následky, pokiaľ je to v spoločenskom záujme, kompenzuje štát, tak, ako to bolo v roku 2000.

Zdroj: Informačné listy CD MP SR, VÚEPP

Pôsobeniu rizík je vystavený celý majetok poľnohospodárov (rastlinná výroba, živočíšna výroba, ako aj ostatný majetok), čo sa následne premieta do ekonomického rizika výnosov. V súčasnosti predchádzať rizikám v poľnohospodárskej výrobe možno:

- poistením v komerčných poisťovniach,

- ako aj dotáciami na základe zákona o poľnohospodárstve č. 240/1998 Z. z.

Poistenie v komerčných poisťovniach

V poistení poľnohospodárskych podnikov nastali po roku 1990 radikálne zmeny. Týkali sa tak formy, ako aj predmetu poistenia. Bolo zrušené zákonné poistenie a ustúpilo sa aj od komplexného krytia rizík vrátane sucha. Postupne sa rozšírila ponuka poistných produktov. V súčasnosti poistenie poľnohospodárov vykonávajú štyri komerčné poisťovne, ale rozhodujúci, až 90-percentný podiel poistného trhu, obhospodaruje Slovenská poisťovňa.

Nie všetky riziká sú v súčasnosti poistiteľné. Poistiť nemožno tie, ktoré sú z hľadiska súčasných poistných podmienok neefektívne a ich krytie by si vyžadovalo vysokú tvorbu poistných rezerv. Napriek tomu poistenie má relevantnú schopnosť zabezpečenia podnikateľskej stability. Poľnohospodárske poistenie je charakteristické diverzifikovanosťou poisťovania rizík s akcentom na plodiny, zvieratá a ostatný majetok.

Analýza a účinnosť poľnohospodárskeho poistenia

Komerčným poistením si teda poľnohospodár ochráni rizikovosť iba čiastočne, pretože sa ním ochraňujú len vybrané riziká. K takým nepatrí, napríklad, sucho, napriek tomu, že každoročne spôsobuje škody a postihuje veľké oblasti, najmä roviny.

Poľnohospodárske poistenia po roku 1990 (poistenie plodín, zvierat, majetku) má klesajúcu tendenciu tak v poistnom, ako aj v poistných náhradách. Podiel náhrad škôd k zaplatenému poistnému dosiahol v posledných piatich rokov 77 %. Pričom náhrady škôd za toto obdobie za poistenie majetku zaznamenali 53,7 %, zvierat 71,8 % a plodín, ktoré sú najrizikovejšie, 99,3 %.

Pokles poistného súvisí s nepriaznivou dôchodkovou situáciou takmer 50 % poľnohospodárskych podnikov, ktoré nemajú dostatok finančných prostriedkov a hoci časť poistného môžu uhrádzať z dotácií, redukovali rozsah poistenia len na najdôležitejšie majetkové hodnoty.

Komplexné poistenie, uplatňované v rokoch 1986 - 1990, zahŕňalo aj škody spôsobené suchom. Vyžadovalo si to však veľa finančných prostriedkov koncentrovaných v poistného fondu. Jeho výška dosahovala 3- až 4-násobnú úroveň súčasného poistného zaplateného poľnohospodárskymi podnikmi. V prípade, že by sa aj sucho stalo predmetom poisťovania, poistné by bolo jednou z významných nákladových položiek, ktorú väčšina podnikov, pri dosahujúcej dôchodkovosti nie je schopná zaplatiť.

Od krytia následkov rizika sucha komerčné poisťovne od roku 1991 ustúpili a ani doteraz nie je možné poistiť živelné pohromy katastrofického rozsahu, medzi ktorými je aj sucho.

Spoluúčasť štátu na podpore a zmiernení následkov škôd

Pred rizikami v poľnohospodárskej výrobe okrem komerčného poistenia pomáha ochraňovať čiastočne aj štát:

- dotáciou na úhradu časti poistenia pre prípad škody v rastlinnej výrobe spôsobenej ľadovcom a víchricou, ktorá sa môže poskytnúť do výšky 20 % ročného poistného,

- dotáciou na úhradu časti poistenia uzatvoreného pre prípad škody spôsobenej nebezpečnými nákazami do výšky 20 % poistného,

- dotáciou na úhradu časti poistenia škôd katastrofického rozsahu v rastlinnej výrobe, ktorá sa môže poskytnúť do výšky najviac 20 % škody alebo do výšky úhrady časti úrokov z poskytnutých krátkodobých, alebo strednodobých úverov na úhradu priamych škôd,

- dotáciou na úhradu časti škody vzniknutej nariadením mimoriadneho veterinárneho opatrenia kvôli výskytu nákazy alebo iných ochorení zvierat, ktorá sa môže poskytnúť vo výške najviac 20 % preukázanej škody, alebo úhrady časti úrokov z úverov poskytnutých na úhradu priamych škôd.

Od roku 1997 boli každoročne vyplatené dotácie na úhradu škôd katastrofického rozsahu a časť poistného vo výške približne 300 mil. Sk ročne. V posledných rokoch sa tento objem pre menší záujem o poistenie, ale aj v dôsledku poklesu majetkových hodnôt znížil a v roku 2000 predstavoval len 64 mil. Sk.

Dotácie na čiastočnú náhradu škôd sú len nepatrné v porovnaní s tým, aké škody spôsobili, napríklad, záplavy v roku 1998, keď boli vyčíslené v objeme 1,5 mld. Sk a v roku 1999 až 1,7 mld. Sk. Preto je v prípade veľkých prírodných katastrof nevyhnutná účasť štátu.

V roku 2000 pre mimoriadne klimatické podmienkam s katastrofickými následkami boli uznesením vlády schválené dotácie na riešenie dosahov mimoriadneho sucha vo výške 5,9 mld. Sk. Takáto podpora na kompenzáciu ekonomickej ujmy je nesystémová a pre poľnohospodárov neistá, ťažko, aj keď opodstatnene vydobytá. Okrem sucha a povodní, ktoré sú rozhodujúcimi rizikami, veľkým rizikom sú aj choroby a hromadné nákazy, ktoré nie sú kryté poistením.

Európska únia

V Európskej únii neexistuje jednotný systém poistenia pre riziko v poľnohospodárstve. Každý štát má svoj osobitný spôsob. Je to dané predovšetkým odlišnou klímou, ktorá je, napríklad, pre južné oblasti charakteristická výraznejšími škodami zo sucha a pre oblasti strednej a severnej Európy škodami zo záplav a povodní. Spoločným prvkom pre EÚ sú štátne opatrenia pre škody na úrode, a to:

a) Platby ad-hoc vyplácané z verejných prostriedkov pre nepoistené škody na úrode, napr. pri záplavách. Takéto platby sú povolené v EÚ podľa čl. 92 ods. 2b Zmluvy Európskeho hospodárskeho spoločenstva. Priama platba je povolená len vtedy, ak vznikla minimálne 30-percentná škoda. V takom prípade je možné so spoločným trhom dohodnúť platby až do výšky 100 % vniknutej škody.

b) Príspevky na poistné za poistenie úrody. Poistenie úrody minimalizuje nielen riziká, ale umožňuje poľnohospodárom aj aktívne uplatniť risk management a zaručene kompenzovať výpadky úrody spôsobené prírodnými katastrofami. Niektoré krajiny v Európe a vo svete pokladajú poistenie úrody za podstatný poľnohospodársko-politický nástroj na stabilizovanie príjmov poľnohospodárov. Skúsenosti ukazujú, že poistenie pre prípad viacerých rizík na ochranu poľnohospodárskych podnikov je možné len vtedy, ak sú poskytnuté príspevky na poistné. Dotácia na poistné pre poľnohospodárov je zabezpečená čl. 9 ods. 3c Zmluvy EHS. Podľa rozhodnutia komisie EÚ je prípustný 50-percentný príspevok na poistné na poistenie úrody.

V rámci štátov EÚ sa najväčšie podpory poľnohospodárskemu poisteniu poskytujú v Rakúsku a Španielsku, kde táto podpora poistenia nahrádza pomoc v prípade veľkých katastrof. Štátna podpora poistenia umožňuje kryť široké spektrum rizík zahŕňajúcich okrem tradične poistiteľného rizika krupobitia aj ďalšie, a to mráz, záplavy, víchricu a v menšej miere sucho a škodcov. Poisťovanie proti krupobitiu je podporované aj v Taliansku a vo Francúzsku. Výraznejšia podpora poistnej ochrany prostredníctvom štátu pre prípad nepredvídateľných rizík je aj v Holandsku, kde je prebytok zrážok a ohrozenie záplavami.

Záver

Z analýz zaoberajúcich sa poistením rizika v poľnohospodárstve na Slovensku a v ostatných krajinách vyplýva:

- poľnohospodárstvo je odvetvím najviac vystaveným nepriaznivým vplyvom prírodných živlov,

- rizikovosť v poľnohospodárstve je riešená čiastočne a ochrana pred ním sa uskutočňuje prostredníctvom komerčných poisťovní a čiastočnou podporou z dotácií,

- poľnohospodári si môžu svoj majetok (plodiny, zvieratá a ostatný majetok) poistiť v komerčných poisťovniach proti vybraným rizikám, nemôžu však svoje podnikanie poistiť proti suchu,

- prostredníctvom dotácií štát poľnohospodárom zlacňuje náklady na poistné a úhrady nepoistiteľných škôd katastrofálneho rozsahu do výšky 20 %,

- poľnohospodári považujú tieto dotácie na poistné za nedostatočné,

- väčšina poľnohospodárskych podnikov redukuje poistenie, a tým sa vystavuje značnému riziku,

- nepoistiteľné škody nie sú systémovo riešené,

- v Európskej únii je možné pri nepoistiteľných rizikách poskytnúť platby ad-hoc, prípadne získať výraznejšie príspevky na poistné. (Ekonomicky najsilnejšia krajina - Nemecko, má osobitý systém riešenia rizikovosti a štát zasahuje len v prípade potreby.)

Zo skúseností vybraných krajín EÚ by bolo vhodné prebrať niektoré prvky aj pre poisťovanie rizika poľnohospodárskej výroby na Slovensku. Tým by sa pre slovenských poľnohospodárov vytvorili lepšie podmienky na využitie komerčného poistenia, ako aj systémovejšieho zabezpečenia riešenia následkov nepoistiteľných katastrofických škôd v rastlinnej aj v živočíšnej výrobe.

Ing. Zuzana Chrastinová, Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva, Bratislava