Regeneračné hnojenie repky olejky ozimnej dusíkom

Jarné hnojenie dusíkom je operácia, ktorá každoročne vyvoláva u agronómov nervozitu. Začať už hnojiť alebo ešte počkať, dať menšiu alebo väčšiu dávku, to sú otázky, na ktoré musia hľadať odpoveď. Preto nezaškodí pripomenúť niekoľko zásad, ktorými by sa malo hnojenie repky na jar riadiť. Dusík je živina, pri ktorej nie je možné vytvárať v pôde väčšie zásoby. Základom celkovej dávky je nárok repkových porastov na túto živinu, odvíjajúci sa od rentabilnej úrody.

Zvyčajne to predstavuje 140-190 kg.ha-1 N. Z toho jarná regeneračná dávka predstavuje v priemere 60-100 kg. Pre nebezpečie návratu chladného počasia a vzniku ďalších strát ju delíme na:

1a - 30-40 kg.ha-1 N, ktorú aplikujeme v tuhých hnojivách – LAV 27, DA, DASA.

1b - 30-60 kg.ha-1 N, ktorú aplikujeme 10-14 dní po 1a dávke v tuhých, ale aj v tekutých hnojivách – DAM 390, SAM, Agrosam.

Čo môže ovplyvniť termín, dávku a druh hnojiva

1. Pôdny druh a vlahový režim pozemku

Vlahový režim pôdy, resp. prevládajúci smer pohybu vody v pôde, sa v priebehu vegetácie mení. Po zime je spravidla pôdny profil vodou plne nasýtený a najmä na ľahkých pôdach s priepustným podložím dochádza ľahko k situácii, kedy môže byť dusičnanový dusík vyplavovaný. Neskôr sa vlahový režim mení na vzostupný, ktorý v suchších podmienkach môže brániť migrácii dusíka z povrchovo aplikovaných N hnojív do nižšej aktívnej zóny koreňového profilu repky. Ťažšie pôdy majú vyššiu vododržnosť, čiže vodnú kapacitu ako ľahké pôdy. Je pri nich treba oveľa viac zrážok, kým dôjde ku gravitačnému pohybu vody pôdnym profilom. Nie je preto pri nich možnosť prepojenia pôdnej vlahy so spodnou vodou tak aktuálna a nebezpečenstvo vzniku strát dusíka z pôdneho profilu a z dosahu koreňov je nižšie. Na ľahkých pôdach a vlhších stanovištiach je opodstatnené delenie dávky dusíka na 3 až 4 etapy. Napr. 1. dávka LAV, 2. DASA, 3. DAM alebo LAV, 4. LV. Najmä prvá dávka by v extrémnejších podmienkach nemala prekračovať 30 kg.ha-1 N, v ďalších dávkach v čase intenzívneho rastu možno dávku zvýšiť na 50-60 kg.ha-1. Na ľahkých pôdach je výhodné, aj bez znalosti aktuálneho stavu obsahu labilných foriem síry, paušálne aplikovať N-hnojivá s obsahom S.

Na ťažších pôdach so suchšími podmienkami je naopak opodstatnená vyššia jednorázová dávka N, až do 100 kg.ha-1 a jej aplikácia až vo vlhšom jarnom období, pokiaľ existuje ešte možnosť migrácie dusíka ku koreňom repky. Neskoršia aplikácia N na suchý povrch pôdy, pri vzostupnom pohybe vody, už nemôže byť dostatočne účinná.

Na ľahšej pôde by jednorázová dávka N nemala presahovať 50 kg.ha-1. Celková dávka dusíka pri jarnom hnojení (140-190 kg.ha-1) by mala byť dodaná do fázy predlžovacieho rastu. Iba na ľahšej pôde, pri intenzívnej výrobe repky, má opodstatnenie hnojenie dusíkom až do fázy žltých kvetných pukov.

2. Príchod jari a stav porastov

Pri skorom nástupe jari – vo februári, regeneračnú dávku dusíka musíme deliť aj pre zníženie rizika vyplavenia N pri návrate zimy, ale aj pre možnosť poškodenia vegetujúcich rastlín mrazom. V prípade neskorého nástupu jari už nie je potrebné regeneračnú dávku deliť a v takomto prípade použijeme tuhú formu hnojiva. Po tuhej zime spojenej so značnou stratou listovej plochy odporúčame zvýšiť celkovú dávku N až o 50 %. Po miernej zime by malo postačovať asi 30 % z celkovej potreby N. Slabý porast je vhodné hnojiť čo najskôr, aby sa podporila regenerácia koreňov a naštartovala obnova listov. Existuje významná pozitívna korelácia medzi skorou jarnou tvorbou listov a úrodou semena.

Z hľadiska energetickej bilancie rastlín je nevhodná aplikácia hnojív, pri ktorých prevažuje, alebo pri ktorých vzniká, amoniakálny dusík – síran amónny a močovina. Existuje reálne nebezpečenstvo pasívneho prieniku amoniakálneho dusíka do rastliny, pričom jeho bezprostredné metabolizovanie je energeticky náročné, čo v konečnom dôsledku môže viesť k oslabeniu rastliny, a tým k zvýšeniu možnosti vyzimovania porastu. Dobre založený porast má dostatočné rezervy dusíka, a preto je možné počkať s regeneračným hnojením až do doby úplného nástupu jari. V takom prípade je účinnejšie delenie celkovej dávky na 2 až 3 etapy v závislosti od pôdneho druhu až do ukončenia butonizácie.

3. Druh hnojiva a mobilita foriem dusíka, prípadne obsah síry

Mobilnú formu dusíka v pôde predstavujú iba dusičnany – anion NO3, lebo záporný náboj pôdnych častíc kultúrnych pôd odpudzuje rovnaký náboj aniónu dusičnanu od aktívnych častíc povrchu pôdy. Čpavková forma – katión NH4 je naopak imobilizovaný výmennou sorpciou na záporne nabitých časticiach pôdy koloidnej povahy. Preto ťažšie pôdy, ktoré majú viac koloidných častíc, vykazujú vyššiu sorpčnú kapacitu ako pôdy ľahké. Uvoľnenie sorbovaného amoniakálneho dusíka a jeho voľná migrácia v pôdnom prostredí nastane až po jeho mikrobiologickej nitrifikácii na mobilný anión NO3. Zvláštne postavenie pri migrácii dusíka v pôde má močovina. Molekula nerozloženej močoviny nie je pred enzymatickou hydrolýzou sorbovaná pôdou. Je ale ľahko rozpustná, a preto môže s pôdnou vlahou prenikať do hlbších vrstiev pôdy, kým dôjde k jej rozkladu na amoniakálny dusík. Pri nižšej teplote, asi 5 oC, aj týždeň po aplikácii močoviny môže byť ešte viac ako 50 % nerozložených molekúl močoviny. Na ťažkých pôdach a v suchších podmienkach je možné využiť tento fenomén pri obohacovaní hlbšieho pôdneho profilu pôdy dusíkom, kým dôjde k zmene pohybu vody vzostupným smerom.

Na pôdach s nedostatkom síry, najmä na priepustných, je potrebné venovať pozornosť jej doplňovaniu. Aplikáciou 40-60 kg.ha-1 N v liadku sírano-amónnom (DASA 26-13) je možné plne nahrádzať odber síry na stanovišti, lebo dodaná dávka predstavuje 20-30 kg S v síranovej forme. Pre prvé dávky jarného hnojenia dusíkom treba uprednostňovať liadky: liadok vápenatý (15 % N), liadok amónny s vápencom (26-27% N), dusičnan amónny (34-35 % N) . Pri predpokladanom deficite síry sú vhodné hnojivá: hydro sulfan (24 % N, 5,6 % S), DASA (26 % N, 13 % S) . Pri prvej jarnej dávke nie je vhodné používať DAM 390, pri neskorších aplikáciách nepoužívať vo vyššej dávke ako 150 l.ha-1 a za intenzívneho slnečného žiarenia. Účinnosť DAM-u sa znižuje pri suchom počasí, kedy pri kontakte hnojiva so suchým povrchom pôdy dochádza k výrazným stratám N únikom čpavku.

Síran amónny (20 % N, 23 % S) je taktiež zdrojom síry pre deficitné stanovište. Nie je pritom vhodný pri prvej dávke jarného hnojenia a na silne kyslých pôdach. Určitým problémom je pri ňom obtiažne dosiahnutie rovnomernej aplikácie odstredivými rozmetadlami pre jeho kryštalickú formu. Účinnosť amoniakálneho dusíka je pozvoľnejšia, po prieniku hnojiva do pôdy s dostatkom vody sa stane dusík mobilným až po mikrobiálnej nitrifikácii na dusičnanovú formu. Na neutrálnych a alkalických pôdach, ale pri povrchovej aplikácii, existuje nebezpečenstvo strát únikom čpavku. Močovina (45 % N) by taktiež nemala byť používaná pri prvej jarnej dávke, najmä pri slabých porastoch. Podmienkou plnej účinnosti dusíka v močovine je jej zapravenie do pôdy, napr. bezprostredne následnými zrážkami.

Tekuté hnojivá (DAM, SAM, DUSADAM) nie sú všeobecne vhodné pre prvé jarné dávky, ale ponúkajú možnosť kombinácie s insekticídmi, stopovými prvkami – bórom.

Hnojovica je vhodný zdroj dusíka a ostatných živín. Hnojovicou je možné zabezpečiť aj celý systém hnojenia repky. Predpokladá to však vybavenie vhodnou aplikačnou technikou. Pri plošnej aplikácii (naširoko) opäť dochádza ku značným stratám N únikom čpavku. Dávkovanie vychádza z obsahu dusíka v hnojovici, pričom možno vychádzať z 80 % účinnosti N v hnojovici v porovnaní s minerálnymi hnojivami. Jednorázová dávka hnojovice by mala byť max. 40 t.ha-1, lepšie 20 t. Pri aplikácii treba zohľadňovať pravidlá nitrátovej smernice.

4. Korekcia dávky dusíka

Dávku N, stanovenú podľa predpokladanej úrody, je vhodné korigovať podľa pôdnych rozborov a prípadného jesenného hnojenia. Odpočty z plánovanej dávky N na: animálne hnojenie – o 20-30 kg.ha-1 N pri dávke 30 t.ha-1 maštaľného hnoja alebo hnojovice podľa obsahu minerálneho N v pôde po zime (ak bolo aplikované animálne hnojenie, analýzy nerobiť) podľa tabuľky. odpočet na predplodinu - ďatelinoviny 40-50 kg.ha-1 N, - hrach 10-15 kg.ha-1 N podľa stavu porastu pred zimou. V nadzemnej hmote porastu repky pred nástupom zimy môže byť akumulované 20-150 kg.ha-1 dusíka. Pri slabších porastoch je to približne 20 kg, pri dobrých 70 kg a pri mohutných 150 a viac kg.ha-1 N. Podľa opadu listov v priebehu zimy je treba rátať aj s príjmom dusíka z týchto odumretých listov po ich mikrobiálnom rozklade. Do doby kvitnutia môže byť prijatých až 30 % dusíka. Keďže rozklad prebieha na povrchu, pravdepodobne môže dochádzať k ďalším stratám prostredníctvom čpavku. Hnojenie dusíkom, bez ohľadu na zásoby v pôde, umožňuje spočiatku odoberanie živín z pôdnej zásoby, čo vedie k postupnej devastácii pôdnej úrodnosti a k poklesu efektívnosti rastlinnej produkcie. Podmienkou efektívneho využitia dusíka v pôde je aj prítomnosť adekvátneho množstva ostatných prijateľných živín. Pôdy s nižšou úrovňou úrodnosti majú nižšiu kapacitu zásoby živín a sú preto závislé od pravidelného doplňovania živín vhodným systémom hnojenia a ich sprístupňovania. Vo výžive a hnojení repky je potrebné venovať pozornosť možnému deficitu prijateľného horčíka, síry a bóru.

Hnojenie repky v období predlžovacieho rastu – druhá jarná dávka N. Vykonáva sa väčšinou na začiatku apríla, 2 až 3 týždne po druhej regeneračnej dávke, a to najčastejšie v množstve doplňujúcom celkovú dávku N na 150 kg.ha-1. Dávku dusíka môžeme spresňovať podľa agrochemického rozboru rastlín alebo chemického rozboru pôdy. Pri odbere vzoriek na rozbor rastlín musíme dodržať odstup od posledného hnojenia N 10-14 dní. V tomto období je vhodné používať tekuté hnojivá (DAM, DUSADAM, SAM a ďalšie), ktoré nie sú všeobecne vhodné na prvé jarné hnojenie. Tieto hnojivá pôsobia rýchlo a ponúkajú možnosť kombinácie s insekticídmi, listovými hnojivami a rastovými stimulátormi. Pre tank-mixy je najvhodnejší DAM 390. Vzhľadom k riziku popálenia ho aplikujeme neriedený. Pri kombinácii s insekticídom je potrebné aplikovať najmenej 100 l roztoku – t.j. 39 kg.ha-1 N. Pri väčšej dávke (150-200 l DAM) rastie nebezpečie poškodenia porastu. Riziko sa zvyšuje pri vysokých teplotách, alebo naopak, pri nízkych nočných teplotách. Nie je vhodné vždy čakať na prípadný výskyt škodcov a oneskorovať tak hnojenie.