Rizománia cukrovej repy na Východoslovenskej nížine

RIZOMÁNIA CUKROVEJ REPY A JEJ PRVÉ PRÍZNAKY nA VÝCHODOSLOVENSKEJ NÍŽINE

Rhizomania of sugar beet and its first indications in East-Slovakian Lowland

I. Šanta

Oblastný výskumný ústav agroekológie Michalovce, Slovenská republika

Summary: We tested serologically the injury of bulbs of the sugar beet in the agricultural enterprises of the East-Slovakian Lowland in the cultivation year 1997. The testing was performed by the preventive diagnostic of the soil samples on the total acreage of 1000 ha in 1998. The weak intensity of the attack was ascertained by the serological testing of bulbs in the Agricultural Co-operation in Trhovište. The soil diagnostic pointed at the prevailingly weak infestation of the most of the tested lots in the districts Vranov, Michalovce and Trebišov. On account of the presence of the BNYVV virus we recommend to sow on the infested lot the varieties tolerant for rhizomania. It is important to continue with the investigation of rhizomania by using of the soil diagnostic in the following period.

Key words: sugar beet, rhizomania, soil diagnostic.

Souhrn: Na poľnohospodárskych podnikoch Východoslovenskej nížiny sme sérologicky testovali napadnutie buliev cukrovej repy v pestovateľskom roku 1997. V ročníku 1998 sa urobilo testovanie preventívnou diagnostikou pôdnych vzoriek na celkovej výmere 1000 hektárov. Sérologickým testovaním buliev bola zistená slabá intenzita napadnutia na PD - Trhovište. Pôdna diagnostika poukázala na prevážne slabé zamorenie väčšiny testovaných parciel v okresoch Vranov, Michalovce a Trebišov. Z dôvodu prítomnosti vírusu BNYVV doporučujeme pestovateľom siať na infikovanom pozemku odrody tolerantné k rizománii. V prieskume rizománie pôdnou diagnostikou je potrebné pokračovať aj v ďalšom období.

Klíčová slova: cukrová repa, rhizománia, pôdna diagnostika.

Úvod

Cukrová repa je v našich pôdno-klimatických podmienkach plodinou, ktorá je schopná pri požadovanej úrovni pestovateľských zásahov vyprodukovať na jednotku plochy najvyššiu úrodu biomasy.

Novým škodlivým činiteľom, ktorý ovplyvňuje dosahované výsledky v posledných rokoch je vírusová choroba - rizománia. Na Slovensku sa s výskytom rizománie stretávame od roku 1990. Životnosť vírusu v trvalých spórach sa odhaduje aj na vyše 20 rokov. Spóry odolávajú dlhodobému pôsobeniu vody a snehu. Najcitlivejšie na chorobu sú mladé rastliny počas vzchádzania.

Z toho dôvodu je potrebné každoročne zisťovať výskyt a mapovať rozšírenie. Na základe zistených výsledkov je možné doporučiť jednotlivým pestovateľom vhodnú odrodu cukrovej repy. Prvý výskyt rizománie bol zaznamenaný v roku 1955 v Taliansku, v povodí rieky Pád. Prítomnosť huby Polymyxa betae v koreňoch repy bola potvrdená v roku 1964 Keskinom, ktorý detailne popísal cyklus tejto huby.

Canova (1966) potvrdil prítomnosť vírusu v repe, spojenú so symptónom chaotického vývinu koreňov (rizománia).

Tamada (1975) potvrdil proces rizománie hubou Polymyxabetae. V pôde sa udržuje vektor vírusu BNYVV vo forme trvalých spôr - cystosórusov.

Ku klíčeniu zovopór dochádza v pôdnom prostredí celý vývojový cyklus huby za priaznivých podmienok trvá 15 - 20 dní (Bojňanský a Šubíková, 1991). Pri sejbe citlivých odrôd môžeme pozorovať na zamorených pozemkoch tzv. “ohniská.”

V poraste repy je možno iba vzácne pozorovať príznaky systemickej infekcie (Valentin a kol., 1995; Miklovičová, 1995). Hospodárska závažnosť choroby sa prejavuje v znížení úrody buliev o 40 % a v poklese digescie o 2 - 3oS načo upozornili Bajči, Pačuta, Černý (1997).

Najčastejším miestom výskytu prvých ohnísk choroby sú utužené časti: okraje honov, zle odvodnené časti a miesta poľných skládok (Thompson, 1986). Hospodárska závažnosť spočíva v stratách na úrode buliev a v poklese cukornatosti 2 - 3oS (Miklovičová, 1997). Tolerantné odrody slúžia ako hostiteľ vírusu BNYVV a pri ich pestovaní sa znižuje infekčný potenciál pôdy (Brunt a Richards, 1989).

Účelom prezentovanej práce je poukázať na jedno z možných rizík efektívneho pestovania cukrovej repy na Východoslovenskej nížine - VSN.

Materiál a metóda

Problematika bola riešená v rokoch 1997 - 1998 na jednotlivých poľnohospodárskych subjektoch VSN. Výsledky sérologických testov a testovanie pôdnych vzoriek boli urobené v laboratóriu Selektu Bučany.

V jesennom období 1997 boli v jednotlivých podnikoch odobraté vzorky rastlinného materiálu. Po odbere vzorky repy sa z každej rastlinky odobrala malá časť sekundárnych korienkov. V prípade, že sa nevyskytovali, odobrala sa časť koreňovej špičky. Celková hmotnosť navážky bola 0,5 g. K navážke sa pridala dispenserom 5 ml vzorkového pufru PBS. Lisom rastlinných pletív sa pripravila riedka kaša na sérologický test. Pri sérologickom testovaní prítomnosti vírusu BNYVV vo vzorkách repy boli použité antiséra firmy Bochringer Mannheim, ktoré sú najvhodnejšie. Postup práce pri štandardnom Elisa teste bol v súlade s doporučením výrobcu antisér, podľa metodiky Clarka a Adamsa (1977).

Testovanie pôdnych vzoriek bolo urobené v roku 1998 po zbere predplodiny na konkrétnych podnikoch VSN. Vzorky boli odobraté sondovacou tyčou do hĺbky 300 mm, pričom každá vzorka pozostávala minimálne z 25 vpichov a charakterizovala plochu 10 ha. Minimálna hmotnosť pôdnej vzorky na preventívnu diagnostiku prítomnosti vírusu BNYVV bola 200 g. Každá vzorka bola testovaná samostatne v plastikovej nádobke s dvojitým dnom. Do vonkajšej nádobky bolo naliate 100 ml destilovanej vody. Každá vzorka pôdy bola zmiešaná s rovnakým dielom sterilného piesku a povrch sa urovnal. Nádobka s podielom pôdy a piesku bola vložená do nádoby s destilovanou vodou.

Osialo sa 50 ks obaľovaných semien citlivej odrody Intera. Kultivovalo sa pri teplote 20 - 25oC po dobu 6 týždňov od sejby rastlín. Po 6 týždňoch inkubácie boli odobraté korienky na sérologický Elisa test. Podľa sérologického testu je možné určiť, či je testovaný pozemok zamorený ohniskovo, alebo plošne.

Hodnotenie intenzity napadnutia vzorky vírusom BNYVV podľa absorbancie nameraných pri 405 mm:

· do 0,1 negatívna - vzorka bez vírusu BNYVV ( - )

· od 0,1 do 0,5 slabá intenzita napadnutia vírusom BNYVV ( + )

· od 0,5 do 1,0 stredná intenzita napadnutia vírusom BNYVV ( + + )

· nad 1,0 silná intenzita napadnutia vírusom BNYVV

V priebehu sledovaného obdobia boli sledované klimatické pomery. Informácie o teplote vzduchu a zrážkach boli získané z meteorologickej stanice Milhostov.

Výsledky a diskusia

Hodnoty absorbancie vírusu, zistené sérologickým testovaním rastlín v roku 1997, poukazujú na veľmi nízke napadnutie rastlín cukrovej repy. Z celkovej výmery 405 ha v okresoch Trebišov, Michalovce a Vranov bola absorbanciou zistená slabá intenzita napadnutia 0,135 len na PD Trhovište v okrese Michalovce, na čo mali vplyv aj priaznivé klimatické podmienky.

Na sledovaných stanovištiach neboli pozorované ohniska na ktoré upozornil Thompson (1986). Na stanovišti, kde bola zistená slabá intenzita napadnutia, neboli pozorované príznaky systematickej infekcie, čo korešponduje s pozorovaniami Valentin a kol., (1995) a Miklovičová (1995). Na pozorovanom pozemku nedošlo k výraznejším poklesom úrody a cukornatosti, keď bola dosiahnutá úroda 33,4 t.ha-1 a cukornatosť 14,3oS.

Preventívnu diagnostiku v pôdnych vzorkách, ktorú sme robili na výmere 1000 ha po zbere predplodiny v roku 1998, nám dáva aktuálnu informáciu o stave zamorenosti testovaného pozemku vírusom BNYVV.

Vzorky pôdy sme odoberali v okresoch Trebišov, Michalovce a Vranov na pozemkoch kde sa plánovalo pestovanie cukrovej repy v nasledujúcom roku 1999. Jedna pôdna vzorka reprezentovala plochu 10 ha. Výsledky získané testovaním pôdnych vzoriek dávajú obraz o intenzite zamoreniapôdy (tabuľka 1, 2, 3).

Na základe výsledkov testovania pôdnych vzoriek v roku 1998 sme dospeli k záverom, že prevažná časť testovaných pozemkov je napadnutá vírusom BNYVV. Spoľahlivosť a presnosť výsledkov preventívnej diagnostiky v značnej miere závisí od kvality vykonania odberu pôdnych vzoriek.

Biologické testovanie pôdnych vzoriek bolo realizované v laboratóriu Selektu Bučany na pracovisku Bystrička.

Tabuľka 1: Výsledky testovania pôdnych vzoriek v okrese Vranov

Tabuľka 2: Výsledky testovania pôdnych vzoriek v okrese Michalovce

Tabuľka 3: Výsledky testovania pôdnych vzoriek v okrese Trebišov

Literatúra

BAJČI, P. - PAČUTA, V. - ČERNÝ, I.: Cukrová repa, publikácie ÚVTIP Nitra, 1997, s. 83.

BOJŇANSKÝ, V. - ŠUBÍKOVÁ, V.: Rizománia repy a jej hrozba repárstvu a cukrovarníctvu. In: Veda a prax, 2/1, ÚEFE SAV Ivánka pri Dunaji, 1991, AX - Výstavnícstvo Nitra, 56 s.

BRUNT, A. A. - RICHARDS, K. E.: Biology and molekular organisation of furoviruses. In: Advaces in virus research, 36, 1989, s. 27.

CANOVA, A.: Ricerche virologische nella rizomania della betiola. In: Annale Academiae Agricole, Bologna 78, 1966, s. 37 - 46.

CLARK, M. F.: - ADAMS, A. N.: Characteristics of the miroplate method of enzyme-linked immunosorbent assay for the detection of plant viruses. In: Jourual of General Virology 34, 1977, s. 475 - 483.

KESKIN, B.: Polymyxa betae n. sp., ein Parasit in den Wurzeln von Beta vulgaris Tournefort, besonders während der Jugendentwiklung der Zuckerrübe. In.: Archiv für mikrobiologie, 49, 1964, s. 348 - 374.

MIKLOVIČOVÁ, J.: Rizománia - choroba repy s rastúcim významom. In.: Poľnohospodárska výroba a skúšobníctvo, 3, č. 3 - 4, AT Publishing Bratislava 1995, s. 32.

MOKLOVIČOVÁ, J.: Rizománia cukrovej repy na Slovensku. In.: Druhá vedecká celoslovenská repárska konferencia. Nitra, február 1997, s. 79 - 83.

TAMADA, T.: Beet necrotic yellov vein virus. In.: CMI/AAB Deseriptions of Plant viruses, 1975, s. 144.

THOMSON, K.: Rizomania Factories, growers and advisers cooperate to reduce further spread. In.: British Sugar Beet Review, 54 (4), 1986, s. 33 - 37.

VALENTIN, P. a kol.: La rhizomanie de la betterave: état aetuel de nos connaissauces. In: Cahier Agricultures, 4, 1995, s. 417 - 429.

Adresa autora

Sborník z konference "Řepařství 2000" pořádané Katedrou rostlinné výroby AF ČZU v Praze 23.2.2000