Rýhovec repový je staro-novou hrozbou pre porasty repy cukrovej

Ing. Ján Tancik, PhD.,

Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

V ostatných rokoch teplé počasie výrazne nahráva mnohým škodcom. Význam získavajú mnohé nové druhy, alebo druhy výrazne teplomilné, ktoré doteraz vážnejšie neohrozovali porasty pestovaných rastlín. Takým škodcom je, najmä na južnom Slovensku, rýhovec repový (Bothynoderes punctiventris Germ), nebezpečný škodca vzchádzajúcej repy cukrovej. Cieľom tohto článku je poukázať na skúsenosti v ochrane repy cukrovej proti tomuto škodcovi z regiónov, kde spôsobuje najvýznamnejšie poškodenia porastov repy cukrovej v jarnom období. Je to najmä severná časť Srbska, Vojvodina a Maďarsko. Hlavný areál škodlivosti tohto škodcu tvoria suché regióny Turecka, Bulharska, Rumunska, krajín bývalej Juhoslávie, Maďarska, Ukrajiny a južných častí Ruska.

Popis

Telo imága (dospelého jedinca) meria 10–16 mm, je čiernej farby, zarastané bielo-sivými šupinkami a chĺpkami. Na krovkách sa nachádza po desať radov jamiek a priečna kresba v podobe písmena V, tvorená dvomi holými prúžkami. Staršie chrobáky môžu mať šupinky na krovkách viac zošúchané, a preto sú čierne a bez kresby. Na brušnej strane tela má čierne bodky. Má silný valcovitý nos, dlhý asi 3 mm. Na konci nosa sú krátke, lomené, paličkovité tykadlá. Blanité krídla sú dobre vyvinuté. Larvy sú apódne, eucefálne. Telo majú zavalité, valcovité, ku koncu tela zúžené, kosťovo-bielej farby. V dospelosti larva meria 27-30 mm.

Bionómia

Rýhovec repový prezimuje v pôde na minuloročných repniskách v štádiu imága. Na jar začína opúšťať zimoviská keď teplota pôdy v hĺbke 0,05-0,1 m je medzi 6-10°C. Všetky chrobáky neopúšťajú zimoviská v rovnakom čase. Najprv sa zjavujú chrobáky, ktoré prezimovali vo vrchných vrstvách pôdy. Chrobáky prechádzajú na mladé repné porasty najprv chodom a pri teplote vzduchu 19,5°C začínajú lietať. Počas teplých dní je let imág intenzívny a v takých podmienkach môžu veľmi rýchlo obsadiť celé mladé repnisko. Na mladej repe sa imága živia na listoch a rozmnožujú sa. Po párení samičky kladú vajíčka do povrchovej vrstvy pôdy (30–100 mm) ku koreňom repy cukrovej. Vyliahnuté larvy sa živia pletivami koreňa. Keď dokončia svoj vývoj, zakuklia sa v pôde v hĺbke 0,1–0,3 m. Chrobáky sa liahnu od polovice augusta až do začiatku októbra. Vyliahnuté chrobáky zostávajú v pôde do jari budúceho roku.

Ekológia

Na rozmnožovanie škodcu, a tým aj na jeho väčšiu škodlivosť, priaznivo vplýva suché a teplé počasie na jar, najmä v apríli a máji. Naopak, chladná a daždivá jar znižuje aktivitu imág, príjem potravy a nosnosť samičiek, sťažuje tiež párenie a embryonálny vývoj lariev. Suché a teplé počasie tomuto druhu vyhovuje aj v lete, najmä v júli a auguste, keď prebieha kuklenie a liahnutie imág novej generácie. Tento škodca sa občas premnoží, čomu napomáha suché počasie, zvlášť vtedy, keď pretrváva niekoľko suchých rokov za sebou. Premnoženiu napomáhajú aj veľké plochy obsiate repou cukrovou. Gradácie tohto škodcu môžu trvať aj desiatky rokov. Rýhovec repový má veľmi veľa prirodzených nepriateľov. Z predátorov sú významné mnohé druhy z radu chrobákov (napr. Coleoptera), vtáky (vrany, bažanty, škorce atď.). Medzi významných parazitov, ktoré môžu vo veľkej miere redukovať populačnú hustotu škodcu, patria entomopatogénne huby z rodu Metarrhizium, Beauveria a Tarichium. Najviac jedincov je parazitovaných v rokoch s výdatnými zrážkami v júli a auguste. Vajíčka rýhovca repného parazitujú druhy Caenocrepis bothynoderi Grom, tachina Rondania dimidiata a enomopatogénne háďatko Neoaplactana bothynoderi.

Škodlivosť

Rýhovec repový robí najväčšie škody v štádiu imága. Chrobáky poškodzujú mladé rastliny, živia sa kotiledónnymi listami, prvými mladými listami a stonkami. Požer začínajú na obvode lista. Chrobáky sú veľmi žravé a počas jedného dňa môže jeden dospelý jedinec poškodiť, alebo úplne zničiť, 5–16 jednodňových rastlín. Nárastom teploty stúpa aj ich žravosť. V daždivom a chladnom počasí je žravosť imág veľmi znížená a najčastejšie sa nachádzajú v úkrytoch. Pri teplote 10°C imága prestávajú prijímať potravu. V čase, keď sa pohybujú chodom, škodia hlavne na okrajoch parciel, najmä tých ktoré sú bližšie k starým repniskám. Keď začne nálet imág, poškodenia sa nachádzajú po celej parcele, najprv však na vyšších miestach. V poraste sa zjavujú ohniská, v ktorých sú rastliny úplne zničené, alebo je porast nekompletný, s malým počtom rastlín na jednotku plochy. Pri teplom a suchom počasí môže rýhovec repkový len za niekoľko dní zničiť veľké plochy repy cukrovej. Často bývajú zničené aj porasty z opakovanej sejby. Kritické je obdobie vývoja rastlín od vzchádzania po formovanie 2–3 listov. Najcitlivejšie sú rastliny vo fáze kotiledónnych listov. Škodlivosť tohto škodcu je menšia v starších porastoch. Ale v podmienkach vysokej populačnej hustoty môžu byť vážne poškodené aj porasty, v ktorých rastliny majú 3–4 páry stálych listov. Larvy škodia ohrýzaním korienkov a vyhrýzaním buliev, čo zapríčiňuje zníženie úrody a aj cukornatosti. Na začiatku vývoja sa larvy živia mladými bočnými koreňmi, neskôr v buľve vyhrýzajú chodby smerom odhora dolu.

Prognóza a signalizácia

Racionálna ochrana porastov repy cukrovej je možná len vtedy, keď sa sleduje populačná hustota škodcu. Dlhoročná prognóza sa robí na základe údajov o populačnej hustote prezimujúcich imág na starých repniskách. Pôdne výkopy sa robia v jeseni. Prah škodlivosti je 0,6–1 imága na 1 m2. Ak je populačná hustota väčšia, treba sa pripraviť na ochranu mladých porastov repy cukrovej. Škodlivosť rýhovca repového závisí od poveternostných podmienok na jar. V prípade suchého a teplého počasia na jar aj nižšia populačná hustota môže zapríčiniť vážne škody. Krátkodobá prognóza sa vykonáva na základe začiatku výskytu imág na jar, dynamiky migrácie a intenzity poškodenia rastlín. Potrebu zásahu signalizuje, keď sa na nových repniskách zistí 0,1-0,3 chrobáka na 1 m2.

Ochrana

Úspešná ochrana repy cukrovej je možná jedine integrálnym prístupom, ktorý zahŕňa agrotechnické, mechanicko-chemické a chemické opatrenia.

Agrotechnické opatrenia

Zber repy cukrovej treba vykonať kvalitne. Rastliny vyrastené z buliev repy cukrovej na starých repniskách treba ničiť, čím zabraňujeme nekontrolovanému rozmnožovaniu škodcu. Osevný postup: Repu treba správne zaraďovať do osevného postupu, nikdy nepestovať repu po repe.

Priestorová izolácia má veľmi dôležitú úlohu. Nové porasty repy treba vysievať čím ďalej od minuloročných repnísk. Najväčšie nebezpečenstvo je tam, kde staré repnisko hraničí s novým. Riziko poškodenia porastov je menšie, ak je nové repnisko vzdialené od starého 50-100 m, najmenšie riziko je vtedy, ak je vzdialenosť repnísk 1–3 km.

Termín sejby: Sejbu repy cukrovej treba vykonať čo možno najskôr. Tým sa môžeme vyhnúť synchronizácii masového výskytu rýhovca repového s najcitlivejšími fázami vo vývoji rastlín. V lokalitách, kde je možný masový výskyt škodcu, sa odporúča vysievať repu hustejšie.

Sejba repy do lovných pásov. Výsevom repy cukrovej veľmi husto do lovných pásov na okrajoch starých alebo nových repnísk sa úspešne môže znížiť škodlivosť. Sejbu v týchto pásoch treba vykonať veľmi skoro, skôr než ostatnú repu.

Zavlažovanie repy cukrovej najmä v júli a auguste napomáha aktivácii entomopatogénnych húb, ktoré môžu v značnej miere parazitovať citlivé štádiá, zvlášť larvy a kukly.

Mechanicko-chemické opatrenia

Kopanie jarkov okolo starých repnísk.

Vo Vojvodine, s cieľom zabrániť migrácii imág zo starých repnísk, sa kopú okolo starých repnísk kanály hlboké 0,4-0,5 m a široké 0,1-0,2 m. Toto opatrenie treba vykonať čím skôr na jar, ihneď ako to počasie dovolí. Kopanie týchto jarkov sa vykonáva špeciálnym naradím na kopanie jarkov, tzv. rotačným kopáčom (na obrázku), alebo pomocou „jednobrázdového“ pluhu. Tieto lovné jarky alebo brázdy okolo starých repnísk treba vyorať tak, aby kolmá strana bola naprieč repnisku. Spravidla je účinnosť týchto lovných jarkov väčšia ak sú hlbšie a užšie. Kolmé strany musia byť hladké a kompaktné. Keď zistíme prvé imága v jarkoch a ak sa predvída teplé a suché počasie, do jarkov treba aplikovať insekticídy. Používajú sa insekticídy na báze fenitritionu, korbosulfanu, lindanu, typ formulácie popraš alebo zásyp. V závislosti od prípravku sa obyčajne 1 kg aplikuje na 10 m jarku. Aplikáciu treba zopakovať po výdatných dažďoch. Ak sa jarky vykopú načas a kvalitne, môžu až 60 % populácie škodcu zničiť už na starých repniskách a tak uľahčia ochranu repy cukrovej proti zostatku populácie. Ak sú mladé repniská blízko starých, po vykonaní sejby repy cukrovej môžeme lovné jarky vykopať aj okolo nových repnísk.

Chemická ochrana

Aplikácia insekticídov proti rýhovcovi repovému je možná viacerými spôsobmi. Morením osiva alebo dezinsekciou pôdy (aplikácia systémových pôdnych insekticídov špeciálnymi aplikátormi do riadkov), ktorá sa vykonáva na ochranu repy proti pôdnym škodcom, má vplyv aj na tohto škodcu, lebo nadzemné časti sú intoxikované, a tým sú čiastočne chránené mladé rastliny aj proti rýhovcovi repovému. Na tieto účely sa používajú prípravky na báze karbofuranu, karbosulfanu, furatiocarbu a iné. Prah škodlivosti pre vzchádzajúcu repu cukrovú je 0,1–0,3 imága na 1 m2. V prípade jeho prekročenia je treba vykonať postrek ešte pred vzchádzaním repy cukrovej. Vo Vojvodine mali najvyššiu efektívnosť postreky so zmesami insekticídov monokrotofosa alebo hlorpirifosa s cipermetrinom a prípravky na báze fenitrotionu, fentionu a pyretroidy. V rokoch s masovým výskytom je potrebné vykonať aj 2-3 postreky. Lepšie je viackrát striekať okraje porastov ako raz celú plochu. S cieľom znížiť populačnú hustotu škodcu sa vo Vojvodine v budúcom roku odporúča vykonať postreky v čase masového kladenia vajíčok. Týmto opatrením sa môže znížiť populačná hustota škodcu až o 77%. Tieto postreky sa vykonávajú v druhej polovici mája a začiatkom júna, a to len na základe odporúčaní odborných služieb. Na tento postrek sa využívajú prípravky s dlhšou perzistenciou ako napríklad monokrotofos a endosulfan.