Sejba repky olejky ozimnej

Doc. Ing. Jan Vašák, CSc.,

ČZÚ Praha

Extrémna výmera a nutnosť vysokej produktivity práce vedú k pestovaniu repky po pšenici ozimnej a jačmeni jarnom bezorbovým systémom. Repka v takomto prípade často zle vzchádza a vyskytuje sa v nej veľa burinného obilia. Bezorbové pestovanie podporuje zaburinenie a znižuje hektárové úrody repky. Medzi rastlinami sa uplatňuje neznášanlivosť – alelopatia. Najmä pýr sa vyznačuje silnou alelopatickou aktivitou.

Najvýznamnejšou jesennou burinou je ale obilie z výdrvu, predovšetkým pokiaľ sa neupratuje slama. Úroda repky bez ošetrenia graminicídom predstavuje v extrémnych prípadoch len 6,5 % z úrody po ošetrení. Výluh zo 4 t slamy po zrážkach 20 mm znižoval tvorbu normálnych klíčkov z 87 na 60 %. Ďalším problémom slamy je narušenie kompaktnosti plodného profilu s dopadmi na hospodárenie s vodou a dusíkom. Nástielka zo slamy a nerovnosti pôdneho povrchu obmedzujú účinnosť preemergentných herbicídov. Aj keď sa fyziológia klíčenia repky a obilnín zásadne odlišuje – obilniny klíčia z pôdnej, kapilárnej vody, repka z rosy a zrážok – používa sa pri zakladaní porastov repky rovnaká agrotechnika ako pri obilninách. To podporuje obilninu ako burinu, lebo hrudy za 1-2 dni po orbe vyschnú a v noci vychladnú a pri dosiahnutí rosného bodu sa na nich kondenzuje voda. Tá chýba pri klíčení repky. Chybujeme i pri podmietke. Tradične ju považujeme za spôsob šetrenia vlahy a najdôležitejšiu súčasť agrotechnickej ochrany proti burinám. Príprava pôdy v auguste do hĺbky 80-100 mm ale presuší povrch pôdy. V tomto prípade oveľa lepšie vzíde obilnina z hĺbky 30-80 mm a začne intenzívne potláčať repku a často aj dvojklíčnolistové buriny.

Rozhodnutia pred sejbou

- repku nedávame do osevných sledov, kde môže škodiť v nasledujúcich rokoch ako burina. Ide o osevné postupy s repou cukrovou, horčicou bielou, makom a kmínom,

- v suchých oblastiach pri bezorbových systémoch hrozí poškodenie repky rezíduami sulfomylmočovín (Logran, Grodyl, Granstar, Lintur), čiže z bežných herbicídov používaných v obilninách. Tam, kde používame vyššiu dávku, je lepšie repku vôbec nepestovať,

- nemá zmysel pestovať repku pokiaľ do nej neinvestujeme najmenej 18 tis. Sk.ha-1 (vrátane réžie),

- o úspechu repky rozhoduje: pestovateľ, včasnosť a kvalita vykonaných prác a aplikácia potrebných pesticídov,

- hybridy zaraďujeme iba do intenzívnej produkcie s úrodami nad 3,5-4,0 t.ha-1, pričom musíme počítať s nákladmi nad 22 tis. Sk.ha-1,

- v takomto prípade využijeme nové hybridy typu obu/INRA (executive, extra, spirit a pod.), ktoré využívajú heterózny efekt v jarnom období, teda súbežne s aplikáciou intenzifikačných vstupov,

- v polohách do asi 500 m n. m. je potrebné používať morené osivo alebo využiť postrek insekticídmi ihneď pri vzchádzaní,

- pred sejbou je nutné upratať slamu obilnín. Tam, kde to nie je možné, aspoň slamu rozrezať, naštiepať a zaorať spolu s 20 t.ha-1 hnojovice alebo najmenej s 30 kg.ha-1 N,

- zachovať medzi vlaňajším porastom repky a tohtoročným osevom asi 500 m vzdialenosť, pre zníženie náletu viacerých repkových škodcov,

- vlaňajšie repkové porasty musia byť zaorané pred vzídením novej repky. Extrémny výskyt škodcov a expanzia chorôb majú počiatok v neskorom zaoraní výdrvu repky až v druhej polovici septembra, kedy už došlo k infekcii napr. tak nebezpečnou chorobou ako je Phoma lingam. O zaoraní výdrvu je potrebné požiadať aj susedných pestovateľov najmenej v okruhu 2-5 km.

Odporúčaná agrotechnika

Pri odporúčaniach vychádzame z výsledkov uvedených v tab. 1. Pre vysvetlenie uvádzame terminológiu a niektoré údaje:

• „za kosou“ – zásah bol vykonaný ihneď po zbere a po uprataní slamy

• „čerstvá“ – zásah sa vykoná tesne pred sejbou (jeden deň)

• „sejbová orba“ – orba asi dva týždne pred sejbou

• hĺbka orby 180–200 mm, podmietka – hĺbka tanierovania 80-100 mm, sejba do hĺbky 20 mm, výsevok 90 semien (1999), 70 semien (2000), 60 semien (2001) na m . Herbicídy na dvojklíčnolistové buriny neboli aplikované.

Úroda repky zodpovedá počtom a údajom o biomase jednotlivých rastlín. Naopak, čím viac je výdrvu obilnín, tým je repka slabšia a úroda nižšia. Štatisticky preukazne neúrodné sú varianty bez orby. V úrode semien varianty s čerstvou orbou jasne prekonávajú tradičnú prípravu so sejbovou orbou vykonávanou asi dva týždne pred založením repkového porastu. Je to preto, lebo je málo pravdepodobné, že uľahnutie pôdy a obnova pôdnej kapilarity prebehne v auguste za dva týždne. Suché hrudy retardujú klíčenie repky, pričom hlbšie zapravené zrná z výdrvu obilnín vzchádzajú rýchlejšie a potláčajú rastlinky repky. Pre repku je najlepší variant čerstvá orba bez predchádzajúcej podmietky, pričom z orbových systémov prípravy pôdy je aj najlacnejší. Z bezorbových, minimalizačných, sa najlepšie osvedčuje variant s čerstvou podmietkou. Minimalizácia vyžaduje upratanie slamy a pokiaľ možno aj hlboké prekyprenie pôdy.

Výsev repky

Repka sa vysieva tak, aby na 1 m2 bolo pred zimou 20-50 rastlín s koreňovým krčkom silnejším ako 8 mm. Rastlina by mala mať najmenej 6 listov, najlepšie nad 10 listov a musí mať vegetačný vrchol tesne nad zemou. Listy nemajú byť dlhšie ako 250 mm a na 1 m2 nemá byť viac biomasy ako 1,8 kg, najmenej 1 kg. Kužeľovitý koreň má dlhší ako 150 mm. Aby boli tieto požiadavky splnené, je potrebné repku siať v agrotechnických termínoch (tab. 3). Ak sejeme pred termínom, je vhodné znížiť výsevok. V arídnejších oblastiach sa vysieva repka podľa konkrétnych vlahových podmienok, resp. podľa predpovedí počasia. Vysievame do úzkych 125 mm riadkov. Po sejbe je vhodné pôdu utlačiť ryhovanými valcami. Veľmi vhodné a súčasne aj lacné je použitie pôdneho herbicídu (Treflan, Devrinol) tesne pred sejbou. V prípade nekvalitnej prípravy pôdy, ak je na povrchu slama alebo väčšie hrudy, počkáme až na vzídenie a až potom aplikujeme postemergent. V ostatných prípadoch sa použije preemergent, pričom je možné využiť vylepšené verzie Command 36 CS, Lasso MTX alebo osvedčený Teridox a ďalšie.

Ochrana proti zaburineniu

Vplyv firiem ako aj zvyklostí pri aplikácii na používanie herbicídov je mimoriadne veľký. Pri použití herbicídov je potrebné: obmedziť fytotoxicitu herbicídov a zabezpečiť ich spoľahlivý účinok na buriny. Z tohto hľadiska môžeme odporúčať účinné a lacné postupy:

- pred sejbou zapraviť do pôdy Treflan (triflurex) a po sejbe použiť Teridox, Lasso alebo Butisan 400 SC, resp. v októbri alebo až na jar použiť podľa stavu zaburinenosti herbicíd Galera,

- najbežnejšiu kombináciu herbicídov Lasso MT + Command 4 EC nahradiť mixom bezpečnejšieho Lassa MPX + Command 4 EC (do budúcnosti ho nahradiť veľmi vhodným a šetrným Command 36 CS). Túto kombináciu je možné odporúčať k širokému uplatneniu najmä za sucha,

- každá herbicídna kombinácia alebo sólo herbicíd musí mať pri repke dokonalú účinnosť na lipkavec (Treflan, Command, Butisan Star, Galera) a na rumančekovité (Devrinol, Lasso, Teridox, Butisan 400 SC, Butisan Star, Lontrel, Galera), vrátane ďalších nebezpečných burín. Vynikajúce sú aj vedľajšie účinky na obilniny z výdrvu (Devrinol, z časti Command). Po ústupe Pradome Kombi či Clerdone z českého trhu nie je k dispozícii žiaden vhodný herbicíd, ktorý by súčasne riešil dvojklíčnolistové buriny aj obilie z výdrvu. Preto takmer vždy, okrem kombinácie čerstvej orby s predsejbovou aplikáciou Devrinol + Treflan, je potrebné aplikovať ešte pred začiatkom odnožovania, do štádia 2-3 listov burinnej obilniny, účinný graminicíd. Herbicídy nevyberáme iba podľa účinnosti a podľa ceny. Výber herbicídov prispôsobujeme aj kvalite prípravy pôdy a pestovateľskému systému (tab. 4).

• Každý herbicíd poškodzuje vchádzajúcu repku. Preto je napr. Butisan lepšie použiť predsejbovo alebo až po vzídení repky, nie v dobe jej vzchádzania. Účinok herbicídu je najvyšší do fázy klíčnych lístkov buriny.

• Silné dažde poškodzujú herbicídny film a znižujú tak účinnosť inak spoľahlivých preemergentných herbicídov ako sú Butisan 400 SC, Butisan Star, Teridox 500 EC, Lasso MTX.

• Naopak, pôdnym herbicídom dažde prospievajú.

• Pri nedostatku vlahy spoľahlivo účinkujú Lasso MTX a teridox 500 EC.

• Postemergenty ako sú Gallera alebo Lontrel 300 vyžadujú pre dobrú účinnosť aspoň 3 noci s teplotou nad 8-10 oC po sebe.

• Tam, kde nie je istota dobrého prezimovania, resp. pri pestovateľoch s menšími skúsenosťami, nebudeme používať herbicídy, ktoré v prípade zaorávky repky komplikujú následný osev obilnín. Ide o Devrinol 45 F, Kerb 50W, ale aj o opakované vyššie dávky graminicídov a o Butisan 400 SC.

• Keď neočakávame, že repka dobre vzíde, nedávame predsejbové alebo preemergentné herbicídy vôbec a jej odburinenie založíme na postemergentoch (Gallera).

V prípade bezorbových systémov volíme preemergenty iba vtedy, ak je pozemok bez významnejších pozberových zvyškov. To platí aj pre výskyt hrúd. V týchto prípadoch dávame prednosť postemergentom. Naopak, ak pôjde o kvalitnú orbovú prípravu, uprednostníme predsejbové, príp. preemergentné prípravky.