Spory slovenskej bryndzi škodia
04.07.2003 | Hospodárske noviny
Salaše chcú zachovať tradičnú výrobu, priemyselní výrobcovia zasa presadzujú pasterizáciu
Spory o tom, či sa bryndzou má nazývať len produkt vyrobený podľa tradičnej receptúry, alebo aj výrobok, v procese ktorého sa využíva pasterizácia, prípadne termizácia, môže v konečnom dôsledku poškodiť zástancov tradičnej i priemyselnej výroby tejto slovenskej syrovej špeciality.Cech bryndziarov Slovenska, ktorý reprezentuje niektorých malých výrobcov s ročnou produkciou nepresahujúcou 200 ton, presadzuje, že tento názov môže niesť len bryndza z ovčieho a kravského hrudkového syra vyrobeného z nepasterizovaného mlieka. V procese pasterizácie sa totiž podľa nich menia senzorické, konzistenčné i mikrobiálne vlastnosti a taký výrobok už vlastne bryndzou nie je. Produkty vyrobené zo syrov s pomocou pasterizácie by sa mali podľa cechu nazývať len nátierkami, prípadne mäkkými ovčími syrmi. Tento trend presadzuje hlavne majiteľ bryndziarne Makovický z Ružomberka a zároveň predseda cechu Jozef Lajda, majiteľ firmy Nika z Považskej Bystrice Ján Keresteš, ale aj slovenský mikrobiológ Libor Ebringer.Zástancovia priemyselného spracovania ovčieho mlieka z Liptovskej mliekarne či Bryndziarne a syrárne zo Zvolenskej Slatiny, ktorí spolu produkujú vyše 55 % z celkového množstva vyrobenej bryndze v SR, argumentujú tým, že pasterizácia ovčieho mlieka na výrobu bryndze je prirodzeným pokračovaním tradičného postupu v nových podmienkach. Vyžadujú to štandardné medzinárodné normy. Takto vyrobená bryndza svojimi nutričnými a senzorickými vlastnosťami poskytuje spotrebiteľovi nielen porovnateľné hodnoty ako tzv. salašnícka bryndza, ale aj vyššiu istotu zdravotnej bezpečnosti. Na trhu by podľa nich mala existovať bryndza vyrobená oboma spôsobmi, pričom dostatočným odlíšením pre spotrebiteľa by bola informácia, či je bryndza vyrobená z pasterizovaného alebo nepasterizovaného mlieka.
Salašnícka bryndza ako lokálna špecialitaPodľa riaditeľa výskumu a vývoja Liptovskej mliekarne Jána Kresáka by sa salašnícka bryndza mohla predávať lokálne ako špecialita vo vyššej cene a bryndza vyrobená moderným priemyselným spôsobom by vzhľadom na potravinovú bezpečnosť išla na export a do obchodných reťazcov. "Spory škodia obom stranám. Ak si zákazník prečíta, že tradičná bryndza je plná patogénov a pasterizovaná zas mŕtvym produktom, nekúpi si ani jednu," dodal.
Další články v kategorii Zemědělství
- Ministr Výborný na poslední Radě ministrů v roce 2025: Podpora inovací je pro budoucnost zemědělství zásadní (12.12.2025)
- Týden v zemědělství podle Petra Havla – č. 50 (12.12.2025)
- MŽP poskytne 300 milionů korun na instalace fotovoltaik na zemědělské půdě (12.12.2025)
- Regenerativní zemědělství se po letech pokusů i praxe jeví jako možné a vhodné (11.12.2025)
- Ministerstvo zemědělství vyhlásilo výsledky veřejné soutěže programu na podporu aplikovaného výzkumu ZEMĚ II (11.12.2025)
- Zemědělci by mohli nově řešit i větrnou erozi, MŽP připravilo novelu vyhlášky (10.12.2025)
- Podcast | Šebek: Nelžeme si do kapsy, že nová vláda bude podporovat malé a lokální farmy (10.12.2025)
- Agrostroj Pelhřimov se loni dostal do ztráty, chystá závod v USA (10.12.2025)
- Dohoda o NGT umožní rychlejší vývoj plodin odolných vůči klimatu (10.12.2025)
- Chlebovické brambory – Farma Libora Janečky – vítěz soutěže Farma roku 2025 (10.12.2025)

Tweet



