Ťažké rokovania o poľnohospodárstve

Návrh Európskej komisie (EK) na financovanie poľnohospodárstva po rozšírení EÚ predpokladá, že poľnohospodári v novoprijatých krajinách by v prvých rokoch po vstupe do EÚ dostávali len 25 % objemu priamych platieb, uhrádzaných ich konkurentom v terajších členských štátoch. Štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva (MP) SR Ivan Rosival ocenil, že návrh vôbec vznikol a označil ho za vhodný podklad na diskusiu. Zároveň však vyjadril nespokojnosť s navrhovanou výškou priamych platieb.

Podľa MP SR pri 100 % priamych platieb by získané finančné zdroje (v celkovej výške asi 12 mld. Sk) nepostačovali ani na pokrytie deficitu zdrojov, ktoré si každoročne vyžaduje jednoduchá obnova technicko-technologických zariadení v poľnohospodárstve (asi 10 mld. Sk) a vyrovnanie cenovej disparity medzi poľnohospodárstvom a národohospodárskym priemerom (3,6 mld. Sk). Uplatnenie len 25 % úrovne podpôr (asi 3 mld. Sk) nerieši ani úroveň cenovej disparity vstupov a výstupov v rámci národného hospodárstva. Slovensko podľa Rosivala nesúhlasí ani s 10 ročným prechodným obdobím na dosiahnutie plnej výšky priamych platieb, pretože ho považuje za neprimerane dlhé. Keďže EÚ odmieta prekročiť stanovený rámec výdavkov do roku 2006, SR navrhne postupné zvyšovanie priamych platieb tak, aby od roku 2007 (v novom rozpočte EÚ) už neboli rozdiely medzi súčasnými a novými členskými krajinami EÚ.

Ak sa Slovensku nepodarí zmeniť návrh EK na výšku priamych platieb, budeme podľa Rosivala žiadať kompenzácie alebo ústupky v iných oblastiach. Pokiaľ by EÚ nezmenila svoje stanovisko, nebolo by slovenské poľnohospodárstvo konkurencieschopné voči vysoko dotovaným dovozom agroproduktov zo súčasných členských krajín. Agrovýroba by totiž bola súčasne obmedzovaná nižšími priamymi platbami, klesajúcimi základnými cenami a množstevnými obmedzeniami produkcie. V EÚ sa hovorí o možnosti využitia inštitútu národných príspevkov, teda doplnkových agrodotácií, ktoré by pochádzali zo štátneho rozpočtu jednotlivých krajín. Slovensko by potom žiadalo, aby sa výška "národného príspevku" odpočítala od platby krajiny do rozpočtu EÚ. O tejto otázke sa ešte len bude rokovať pri uzatváraní negociačnej kapitoly rozpočet. Podľa Rosivala však SR bude požadovať aj vyššie platby do poľnohospodárstva zo štrukturálnych fondov. S veľkou pravdepodobnosťou budeme požadovať aj kompenzácie formou zvýšenia národných produkčných kvót na agrokomodity.