Tvrdý úder ochranárov byrokracii

Citlivej kapitole predvstupových rokovaní s EÚ o životnom prostredí zasadilo 22 slovenských ochranárskych organizácií tvrdý úder. Vyzvali Radu Európy, aby na päť rokov odobrala Národnému parku (NP) Poloniny Diplom Európy, udelený v roku 1998. Hlavným dôvodom tohto kroku je podľa ochranárov fakt, že od vyhlásenia za NP sa v tomto území nič nezmenilo k lepšiemu, skôr naopak. Naďalej pokračuje hospodárska ťažba dreva v lesoch, a to aj tým najnešetrnejším holorubným spôsobom. Najnovšie došlo po súhlase orgánu štátnej správy k prekategorizovaniu lesov osobitného určenia nad nádržou Starina na lesy hospodárske. V ochrannom hygienickom pásme vodného zdroja to zvýši riziko znečistenia vody ropnými látkami, tvrdia ekológovia z Lesoochranárskeho zoskupenia VLK. Argumentujú výsledkami monitoringu vody v povodí i v nádrži, ktorá je kontaminovaná, čo je podľa nich spôsobené najmä hospodárskou činnosťou v lesoch. Aj tieto posledné fakty svedčia o tom, že pohľad na ochranu prírody z pozície štátnej správy a dobrovoľnej sféry je už roky diametrálne odlišný. Zatiaľ čo tí prví pristupujú k problematike formálno-právne a pod tlakom záujmových skupín, tí druhí poukazujú na reálny stav prírody a snažia sa o zachovanie skutočných prírodných hodnôt. Systém štátnej ochrany prírody v SR je prebyrokratizovaný, komplikovaný a neefektívny. Štát nemá jasnú odpoveď na otázku, ako riešiť permanentný rozpor medzi ochranou a hospodárskymi záujmami. Samotné ministerstvo životného prostredia je toho najlepším príkladom, keď jeden jeho odbor pripravuje vyhlásenie územia za národný park a iný súhlasí v tom istom území s otvorením veľkolomu. Výsledkom takejto rozpoltenosti je potom čoraz horší stav prírody v zákonom najprísnejšie chránených územiach, ktoré však ťažko unesú medzinárodné kritériá. Národné parky a chránené územia zaberajú takmer štvrtinu rozlohy SR. Formálne nás to síce radí medzi popredné štáty v Európe, ale na stave prírody a jej ochrane sa to zásadným spôsobom neprejavuje. V najprísnejších oblastiach sa naďalej rúbe drevo, ťažia suroviny, budujú energovody či prevádzkuje živočíšna výroba. V takomto kontexte je vyhlasovanie národných parkov pokrytectvom. Dôvod je jediný - dostať sa k peniazom z EÚ na ochranu prírody, tvrdia dobrovoľní ekológovia.

Ďalším národným parkom vyhláseným v blízkej budúcnosti, by mal byť Slovenský kras. Vyhlasovateľom neprekáža, že je jeho územie urbanizované, že ním vedie ropovod, plynovod, vysoké napätie a že ho "krášlia" dva veľkolomy vápenca. Napriek tomu, že je od roku 1973 chránenou krajinnou oblasťou, od roku 1977 biosférickou rezerváciou UNESCO a od roku 1995 súčasťou Svetového prírodného dedičstva, je stav jeho prírody, rovnako ako v Poloninách, čoraz horší. Ak sa prístup štátu k ochrane prírodných hodnôt radikálne nezmení, nepomôžu im ani národné parky. Tie akurát môžu prísť "vďaka" neštátnym ochranárom o medzinárodné uznania.