VARIABILITA ÚRODY A KVALITY REPY CUKROVEJ V ZÁVISLOSTI OD POVETERNOSTNÝCH PODMIENOK, HNOJENIA A OBRÁBANIA PÔDY

Variability of harvest and sugary beet value in dependencies from meteorological conditions, fertilisation and soil tillage

M. Karabínová, V. Pačuta, I. Černý, M. Procházková

Katedra rastlinnej výroby SPU v Nitre

Summary: There are the analyses of triennial results (1998-2000) of field trials by exploring variety of sugar beet Zenith, which the aim was to consider an effect of meteorological condition of year, tillage and fertilisation on harvest of sugar beet and chosen parameters value (digestion, yield of refined sugar). At results is shown high-arguable effect of meteorological condition of years on amount of root harvest (with year variability 57,1%), digestion (with year variability 18,4%) and yield of refined sugar (with variability 13,5%). The steadiest harvest within the experimental period was offer by variety Zenith on variant of fertilisation where 50% dosage of N was appliated (in interval from 53,05 t.ha-1 to 76,12 t.ha-1) within the year variability 43,5%. On variant with reducing style of cultivation (span width varied from 46,04 t.ha-1 to 69,34 t.ha-1) was the year variability statistical high significantly influenced 50,6%. The most balanced values of digestion (from 14,88 °S to 16,33) and yield of refined sugar (from 13,97 to 15,0%) within the frame of years occurred on variant fertilisation with application 100% rate N + Avit 35, with year variability 11,1% and 5,8% and also at convention style of cultivation with year variability 17,1% and 6,7%. Generally, fertilisation and soil tillage have manipulated with harvest of sugar beet root insignificantly and, however, parameters of quality - high significantly.

Key words: variability, harvest, value, tillage, fertilisation, meteorological conditions, year

Souhrn: V práci sú analyzované trojročné výsledky (1998-2000) poľných pokusov s odrodou repy cukrovej Zenith, cieľom ktorých bolo posúdiť vplyv obrábania pôdy a hnojenia na úrodu buliev a vybraté parametre kvality (digesciu, výťažnosť rafinády). Z výsledkov vyplýva vysokopreukazný vplyv poveternostných podmienok ročníka na úrodu buliev (s ročníkovou variabilitou 57,1%) digesciu (s ročníkovou variabilitou 18,4%) a výťažnosť rafinády (s ročníkovou variabilitou 13,5%). Najstabilnejšie úrody v rámci pokusného obdobia odroda Zenith poskytla na variante hnojenia s aplikáciou 50% dávky N (v rozpätí od 53,05 t.ha do 76,12 t.ha) s ročníkovou variabilitou 43,5% a na variante s redukovaným spôsobom obrábania (v rozpätí od 46,04 t.ha do 69,34 t.ha) s ročníkovou variabilitou 50,6%. Najvyrovnanejšie hodnoty digescie (od 14,88 °S do 16,33) a výťažnosti rafinády (od 13,97 do 15,0%) v rámci ročníkov boli na variante hnojenia s aplikáciou 100% dávky N + Avit 35, s ročníkovou variabilitou 11,1% a 5,8% a pri konvenčnom spôsobe obrábania s ročníkovou variabilitou 17,1% a 6,7%. Celkove v pokusoch hnojenie a obrábanie pôdy ovplyvnilo úrodu buliev nepreukazne a parametre kvality vysokopreukazne.

Klíčová slova: variabilita, úroda, kvalita, obrábanie pôdy, hnojenie, poveternostné podmienky, ročník

Úvod

Významným problémom pri dosahovaní stabilných úrod repy cukrovej je variabilita úrod v jednotlivých rokoch. Repa cukrová patrí k plodinám s najvyššími nárokmi na poveternostné faktory ako v kvantite tak i v rovnomernom rozložení do jednotlivých období vegetácie, čo v konkrétnom dôsledku pôsobí na využitie jej genetického potenciálu (Bajči a kol. 1997, Šanta 1998). Predpokladom stabilizácie úrod repy cukrovej a tým zmiernenia nepriaznivého vplyvu počasia je tiež racionalizácia a optimalizácia pestovateľského systému najmä základného obrábania pôdy a hnojenia. Uvedeným požiadavkám racionalizácie zodpovedajú v súčasnosti využívané spôsoby obrábania pôdy, ktoré majú pôdoochranný i ekonomický význam (Kňákal a kol. 1992, Šimon a kol. 1999). Účinnosť redukovaného spôsobu obrábania pôdy sa využije v kombinácii s inými pestovateľskými opatreniami, ako je napríklad použitie pozberových zvyškov slamy, letných medziplodín na zelené hnojenie alebo organicko-minerálnych hnojív obsahujúcich bioaktívne látky pôsobiace biostimulačne na rastliny, pôdne organizmy a tým zlepšujúce podmienky výživy (Pulkrábek, Zahradníček 1993, Hudec, Bystrická 1998, Karabínová, Pačuta, Černý 2000, Fecenko, Šoltýsová 2000). V predloženom príspevku analyzujeme variabilitu úrody a vybratých ukazovateľov technologickej kvality (digesciu, výťažnosť rafinády) repy cukrovej odrody Zenith, vzťahu k poveternostným podmienkam ročníka, rôznym spôsobom obrábania pôdy a variantom hnojenia.

Materiál a metody

Problematika sa v rámci polyfaktorových pokusov riešila v rokoch 1998-2000 na Katedre rastlinnej výroby SPU v Nitre, na pozemkoch experimentálnej bázy Dolná Malanta. Pokusné miesto sa nachádza v kukuričnej výrobnej oblasti, ktorá patrí do veľmi teplej agroklimatickej oblasti a veľmi suchej podoblasti (nadmorská výška 201 m, priemerná ročná teplota 9,6 oC a ročný úhrn zrážok 595 mm). Zrážkovo bolo hodnotené obdobie v rokoch 1998 a 1999 normálne (úhrn zrážok činil 107% a 112% n) a v roku 2000 suché (úhrn zrážok činil 60% n), podľa teploty v rokoch 1998 a 1999 normálne (+ 1,0 oC oproti normálu) a v roku 2000 teplé s odchýlkou od normálu +1,4 oC.

Pokusy boli založené na stredne ťažkej hnedozemi so strednou zásobou prístupného fosforu (21 - 72 mg.ha-1) so strednou zásobou prístupného draslíka (132 - 212 mg.kg-1) so slabo kyslou pôdnou reakciou (pH KCl 5,02 - 5,68) a s obsahom humusu 1,97 - 2,80%.

V rámci pokusu sme sledovali nasledovné spôsoby obrábania pôdy:

A - zber slamy, podmietka, maštaľný hnoj, stredná orba, hlboká orba

B - zber slamy, podmietka, zelené hnojenie hlboká orba

C - podmietka so zapravením slamy, zelené hnojenie, hlboká orba.

Varianty hnojenia: V1 - NPK (100% N) - kontrola; V2 - NPK (50% N) + Avit 35; V3 - NPK (100% N) + Avit 35; V4 - NPK (50% N) + Humix univerzál (humát draselný); V5 - NPK (100% N) + Humix univerzál (humát draselný). Dávky živín na variantoch V1 - V5 boli vypočítané na úrodu 50 t s tým, že na variantoch V2 a V4 boli znížené o 50%. Organominerálne hnojivo Avit bolo aplikované v rastovej fáze 9. -11. listu a Humix Univerzál bol aplikovaný na 2 - krát (1. dávka po vytvorení 11-13 listov, 2. dávka po zapojení porastu). Pokus bol štatisticky vyhodnotení analýzou variancie.

Výsledky

Z analýzy úrod buliev (tab. 2) v jednotlivých ročníkoch vyplýva, že ročník je jeden z rozhodujúcich faktorov podieľajúci sa na formovaní úrody, nakoľko variabilita úrody v našich pokusoch vplyvom ročníka bola vysoká (61,35 %) v prospech ročníka 1999 s najvyššou úrodou buliev počas pokusného obdobia (77,08 t. ha-1). Uvedené zistenie je výsledkom priaznivých teplotných a vlhkostných podmienok v kritických obdobiach pre formovanie úrody, keď jún - august boli zrážkove normálne (81,2 % n) až vlhké (187,9 % n). Naproti tomu ročník 2000 s najnižšou úrodou buliev (47,77 t. ha-1) sa prejavil ako ročník s výrazným deficitom vlahy, najmä v mesiacoch jún (8,9 % n) a august (37,1 % n), čo spôsobilo redukciu úrody. Variabilita úrod vplyvom ročníka poukazuje na značné rozpätie úrod i v rámci jednotlivých variantov hnojenia, keď z údajov uvedených v tabuľke 2 je zrejmé, že najstabilnejšie úrody odroda Zenit poskytla na variante hnojenia s aplikáciou 50 % dávky N + Avit 35 (V2), na uvedenom variante sme zistili najnižšiu ročníkovú variabilitu (43,49 ). Najvyššia ročníková variabilita (81,93 %) bola zistená pri použití 100 % dávky N + Humix Univerzál (V5). Z uvedených výsledkov je zrejmé, že odroda Zenith v daných agroekologických podmienkach sa prejavila ako menej ekostabilná, t.j výraznejšou reakciou na podmienky ročníka. Okrem ročníka na variabilite úrod sa významne podieľalo hnojenie (nepreukazne) s tým, že najnižšia variabilita vplyvom hnojenia (11,39 %) bola v ročníku s priaznivým vlahovým režimom z hľadiska rastu a vývoja repy (roč. 1999), zatiaľ čo v ročníku s deficitom vlahy v kritickom období pre intenzívny rast repy rozdiely vplyvom hnojenia boli výraznejšie (21,45 %).Významné rozdiely v úrode boli i vplyvom ročníka v rámci jednotlivých spôsobov obrábania pôdy, čo dokumentuje tabuľka 3, z ktorej je zrejmé, že najvyrovnanejšie úrody v jednotlivých ročníkoch poskytla na variante obrábania C, s najnižšou ročníkovou variabilitou (50,61 %), zatiaľ čo pri ostatných analyzovaných spôsoboch obrábania pôdy (A a B) rozdiely vplyvom ročníka boli výrazne vyššie a dosiahli hodnotu takmer 75 %. Na variabilite úrod okrem ročníka sa podieľalo i obrábanie pôdy s rôznou tendenciou vplyvu podľa jednotlivých ročníkov, keď najvýraznejší (vysokopreukazný rozdiel) vplyvom obrábania (80,10 %) bol v ročníku 1998, ktorý síce celkovo bol zrážkovo normálny, ale s menej priaznivým rozložením zrážok v kritických obdobiach pre rast repy. Ročník, hnojenie a obrábanie pôdy sa vysokopreukazne podieľali i na formovaní kvalitatívnych parametrov repy cukrovej, čo dokumentujú nami dosiahnuté výsledky (tabuľka 4, 5). Z uvedených tabuliek je zrejmé, že rozdiely v digescii i výťažnosti rafinády vplyvom ročníka boli menej výrazné, keď variabilita pri digescii dosiahla hodnotu 18,38 % a pri výťažnosti rafinády 13,75 %, čo sú hodnoty výrazne nižšie ako sme zistili pri úrode. Najvyššie hodnoty uvedených parametrov, t.j. digescie (17,58 °S) o výťažnosti rafinády (15,55) sme zistili v ročníku 1999, čo priamo koreluje s najvyššou úrodou buliev v tomto ročníku. Nami zistené výsledky poukazujú na nižšiu ročníkovú variabilitu pri parametroch kvality (digescia, výťažnosť rafinády), nakoľko analyzovaná odroda poskytla v celku vyrovnané hodnoty v jednotlivých ročníkoch digescie i výťažnosti rafinády, v pokusoch sa prejavila z hľadiska kvality ako odroda s dobrou adaptabilitou na nepriaznivé účinky ročníka. Získané výsledky sú v súlade so všeobecne platnými poznatkami o rozdielnosti formovania úrody a kvality repy cukrovej v jednotlivých poveternostne odlišných ročníkoch a naznačujú možnosti zmiernenia nepriaznivého vplyvu priebehu počasia v jednotlivých ročníkoch agrotechnickými zásahmi.

Tabulka 1: Priemerná teplota a úhrn zrážok za roky 1998 - 2000

Tabulka 2: Variabilita úrody (t.ha-1) a digescie (0S) repy cukrovej v % vplyvom ročníka a hnojenia za roky 1998 - 2000

Tabulka 3: Variabilita výťažnosti rafinády (%) a úrody polarizačného cukru (t.ha-1) vplyvom ročníka a hnojenia za roky 1998 - 2000

Tabulka 4: Variabilita úrody (t.ha-1) a digescie (0S) repy cukrovej v % vplyvom ročníka a obrábania pôdy za roky 1998 - 2000

Tabulka 5: Variabilita výťažnosti rafinády (%) a úrody polarizačného cukru (t.ha-1) vplyvom ročníka a obrábania pôdy za roky 1998 - 2000

Závěr

Z výsledkov vyplýva vysokopreukazný vplyv poveternostných podmienok ročníka na úrodu buliev (s ročníkovou variabilitou 57,1%) digesciu (s ročníkovou variabilitou 18,4%) a výťažnosť rafinády (s ročníkovou variabilitou 13,5%). Najstabilnejšie úrody v rámci pokusného obdobia odroda Zenith poskytla na variante hnojenia s aplikáciou 50% dávky N s ročníkovou variabilitou 43,5% a na variante s redukovaným spôsobom obrábania s ročníkovou variabilitou 50,6%. Najvyrovnanejšie hodnoty digescie (od 14,88 °S do 16,33 °S) a výťažnosti rafinády (od 13,97 do 15,0%) v rámci ročníkov boli na variante hnojenia s aplikáciou 100% dávky N + Avit 35, s ročníkovou variabilitou 11,1% a 5,8% a pri konvenčnom spôsobe obrábania s ročníkovou variabilitou 17,1% a 6,7%. Celkove v pokusoch hnojenie a obrábanie pôdy ovplyvnilo úrodu buliev nepreukazne a parametre kvality vysokopreukazne.

Použitá literatura

BAJČI, P. - PAČUTA, V. - ČERNÝ, I.: Cukrová repa. 1. vyd., Nitra: ÚVTIP NOI, 1997, 111s.ISBN 80-85330-35-0.

FECENKO, J. - ŠOLTÝSOVÁ, B.: Interakčné vzťahy Elorisanu s priemyselnými hnojivami. Agrochémia, IV, 2000, č. 1, s. 7 - 12. Vyd.: Edičné stredisko SPU Nitra.

PULKRÁBEK, P.- ZAHRADNÍČEK, J.: Regulátory růstu při pěstovaní cukrovky. In: Řepařství 1998, Praha, ČZU, 1998, s. 142-146.

Adresa autora