VPLYV HNOJENIA A VÝSEVKU NA PRODUKČNÚ SCHOPNOSŤ PŠENICE

Mečiar, L. - Karabínová, M. - Vargová, J. ,

Katedra rastlinnej výroby AF-SPU v Nitre

Súhrn

Z dvojročných výsledkov (1997 - 98) pestovania troch odrôd pšenice letnej formy ozimnej pri rôznej úrovni hnojenia (a, b, c, d) a pri rôznych výsevkoch (2,5 a 5,0 mil.) vyplýva:

Ako optimálny variant hnojenia z hľadiska dosiahnutej úrody zrna sa v priemere ukázal var. “b“ (znížená dávka priemyselných hnojív + Microbion) s úrodou 9,06 t.ha-1. Z ekonomického pohľadu (KEE, zisk) bol najvhodnejší variant “c“ racionalizovaná dávka podľa metodiky diagnostikácie. Vyšší výsevok (5 mil.) pozitívne ovplyvnil produkčnú schopnosť pšenice. Zo sledovaných odrôd najúrodnejšia bola Regia (9,33 t.ha-1), najmenej vhodnou do daných agroklimatických podmienok bola Brea (8,38 t.ha-1). Úroda zrna bola štatisticky vysokopreukazne ovplyvnená hnojením, odrodou a ročníkom, preukazne výsevkom.

uvod

Pri obilninách ako najdôležitejšej skupine plodín z hľadiska potravinovej bezpečnosti sa za rozhodujúce pokladá riešenie produkčného potenciálu nového výkonného biologického materiálu v racionálnej sústave rastlinnej výroby pri optimalizácii materiálových a energetických vkladov a pri maximálnej efektívnosti dosiahnutej úrody a jej kvality. Táto otázka je zvlášť aktuálna i v podmienkach trhového mechanizmu, keď zvýšenie konkurenčnej schopnosti súvisí i so zvyšovaním úrod a naopak sme práve svedkami znižovania úrod, čo dokumentujú i výsledky v roku 1999, keď sme dosiahli druhú najnižšiu úrodu za deväťdesiate roky.

Problematikou racionalizácie a optimalizácie hnojenia a zakladania porastov pšenice sa zaoberal celý rad autorov: Michalík, Ložek (1985); Křen (1990); Karabínová, Mečiar, Procházková (1988); Marko a kol. (1992).

Katedra rastlinnej výroby SPU v Nitre v rokoch 1997 - 1998 sa vo svojom výskume zaoberala vplyvom niektorých racionálnych prvkov pestovateľskej technológie (racionalizované hnojenie, výsevok) na využitie úrodového potenciálu vybraných odrôd pšenice letnej formy ozimnej vo väzbe na ekonomickú efektívnosť.

Materiál a metodika

Úloha bola riešená formou poľných polyfaktoriálnych pokusov založených na pozemkoch Pokusnej experimentálnej bázy AF Dolná Malanta, ktoré sa nachádzajú v klimaticky teplej, mierne suchej oblasti na hnedozemi stredne ťažkej. Do pokusov boli zaradené tri odrody pšenice letnej formy ozimnej: Brea, Regia, Sana a nasledovné varianty hnojenia: “a“ - nehnojená kontrola; “b“ - znížená dávka priemyselných hnojív + Microbion; “c“ - racionalizovaná dávka podľa metodiky diagnostikácie (Michalík, Ložek 1985); “d“ -hnojenie plné + Voba Unihum - N (len v rokoch 1997 a 1998).

Microbion - 0 - Fertilizer - výrobok rakúskej priemyselnej mikrobiológie (25 t.ha-1 na jeseň pred orbou).

Voba Unihum - organominerálne kvapalné listové hnojivo s makro-mikroelementami na báze humátov (200 l.ha-1 na jar produkčné prihnojenie)

Predplodinou pšenice vo všetkých ročníkoch bol hrach na zrno.

Dosiahnuté výsledky

Výsledky analýzy rozptylu naznačujú, že úroda zrna v dvojročnom priemere (1997 - 98) bola štatisticky vysokopreukazne ovplyvnená hnojením, odrodou a najmä priebehom počasia v hodnotených ročníkoch. Výsevok vplýval na produkciu zrna preukazne.

Najvyšší účinok hnojenia pri odrode Brea bol pri variante “b“ - 15,6 %, kde sme zaznamenali tiež najvyšší zisk v Sk.ha-1 (tab. 2). Najvýraznejšie na hnojenie reagovala odroda Regia pri použití nojenia plného + Voba Unihum-N (var. “d“) s prírastkom úrody 21,6 % a s najvyššou dosiahnutou úrodou v celom pokuse 9,92 t.ha-1. Maximálny zisk z jednotky plochy pri tejto odrode bol pri variante “b“ - 5425 Sk. Najúrodnejším pri odrode Sana bol variant “c“ + 15,8 %, kde bola racionalizovaná dávka podľa metodiky diagnostikácie. Na variante “d“ v dôsledku vysokých nákladov na hnojenie sme zaznamenali najnižšie hodnoty koeficienta ekonomickej efektívnosti. Najvhodnejším v tomto ukazovateli za jednotlivé odrody i v priemere za pšenicu bol variant “c“ s hodnotami KEE 5,44 (Brea), 7,59 (Regia), 6,91 (Sana). Priemerný zisk na tomto variante predstavoval 4 215 Sk.ha-1.

Menej výrazné rozdiely (štatisticky preukazné) sme v pokusoch zaznamenali v rámci výsevkov (tab. 3). Najvyššia úroda zrna pri odrode Regia a Sana bola pozberaná z porastov založených vyšším výsevkom (5 mil.) s prírastkom úrody 4,6 resp. 7,2 %. Opačne reagovala odroda Brea, ktorá v redšom poraste (2,5 mil.) poskytla vyššiu úrodu. V priemere za pšenicu boli rozdiely medzi výsevkami minimálne, pričom zisk pri vyššom výsevku predstavoval 924 Sk.ha-1.

Okrem hnojenia a výsevkov bola úroda zrna ovplyvnená tiež poveternostnými podmienkami. Priaznivejší priebeh počasia pre formovanie úrody zrna bol v ročníku 1996/97 (tab. 4) s prírastkom úrody v priemere o 9,9 % vyšším v porovnaní s rokom nasledujúcim. Na dosiahnutej úrode zrna sa v roku 1997 najväčšou mierou podieľal počet klasov na m2 a HTZ, ktorá v dôsledku priaznivých teplotných podmienok v období tvorby a dozrievania zrna (máj a jún bol zrážkovo normálny) v tomto roku dosiahla vysoké hodnoty. Celkove najúrodnejšou bola odroda Regia (9,33 t.ha-1), najmenej vhodnou v daných podmienkach bola Brea (8,38 t.ha-1 - zníženie o 11,1 %). V sledovanom období sa na prírastku úrody najväčšou mierou podieľalo hnojenie 45,5 %, ďalej ročník 28,3 %, odroda 19,3 %, výsevok 6,9 %.

Literatúra

Karabínová, M. - Mečiar, L. - Procházková, M.: Analysis of the efects of rationalization measures on spring wheat grain yields. In: Short communications Volume I, Fifth Congress 28 June - 2 July, 1988, Nitra, Slovak Republic, s. 81 - 82.

Křen, J.: Nové pohledy na hustotu porostů pšenice. Úroda, 1990 (11), s. 491 - 494.

Marko, F. a kol.: Agrotechnické opatrenia pri pestovaní ozimnej pšenice. Met. zavád.výsl.výsk.zemed.praxe, 1992, č. 11, s. 1 - 27.

Michalík, I. - Ložek, O.: Optimalizácia dusíkatej výživy porastu ozimnej pšenice počas vegetácie. Rastlinná výroba 31, č.5, s. 487 - 494.

Adresa autorov:

Ing. Ladislav Mečiar, CSc., doc. Ing. Mária Karabínová, PhD., Ing. Jana Vargová

Katedra rastlinnej výroby, Agronomická fakulta - SPU v Nitre

Trieda A. Hlinku 2; 949 76 Nitra, SLOVENSKO

Skutočne použité NPK živiny v kg č. ž. ha-1. Tab. 1

Vplyv hnojenia na úrodu zrna, naturálnu produkciu a KEE

ozimných foriem pšenice letnej za roky 1997 - 1998

Tab.2

Vplyv výsevku na úrodu zrna a KEE ozimných foriem pšenice letnej za roky 1997 - 1998

Tab. 3

Variabilita úrod vplyvom ročníka a odrody ozimných foriem pšenice letnej za roky 1997 - 1998

Tab. 4