VPLYV ODSTUPŇOVANÝCH DÁVOK HERBICÍDU TRIFLUSULFURON-METYL NA PRODUKCIU REPY CUKROVEJ

Influence of graded herbicidal doses of triflusulfuron-metyl on sugar beet production

J. Šimurková

SELEKT, Výskumný a šľachtiteľský ústav a. s., Bučany

Summary: On the base of three year field trials from vegetation 1999 - 2001, in site Bučany, Slovakia, there was stated, that in the case of herbicide SAFARI 50 DF (active ingrediens - triflusulfuron-metyl) in decreasing individual application dose from 30 to 20 g.ha-1, in application in tank-mix with another herbicides for sugar beet, we observed only insignificant decreasing of herbicidal effectiveness. The decreasing of total applied quantity for vegetation period from 90 to 60 g.ha-1, it had positive influence on increasing yield and sugar content. There was not observed visual symptoms of damaging of leaf apparatus in any vegetation years after application the first or the second dose of SAFARI 50 DF, on sugar beet variety ”Monriz”.

Key words: sugar beet, triflusulfuron-metyl, herbicidal stress, variety

Souhrn: Na základe trojročných poľných pokusov z vegetácie 1999 - 2001, v lokalite Bučany, Slovenská republika sa konštatuje, že pri herbicíde SAFARI 50 DF (účinnej látke triflusulfuron-metyl) pri zníženej jednotlivej aplikačnej dávky z 30 na 20 g.ha-1, pri aplikácií v tank-mixe s daľšími herbicídmi do repy, nastalo iba bezvýznamné zníženie herbicídnej účinnosti. Zníženie celkového aplikovaného množstva za vegetáciu z 90 na 60 g.ha-1 sa odrazilo na zvýšení úrody a cukornatosti. Ani v jednom z vegetačných ročníkov, sa na odrode repy cukrovej ”Monriz”, vizuálne nepozorovali symptómy poškodenia listového aparátu, po aplikácii jednej, alebo druhej dávky SAFARI 50 DF.

Klíčová slova: repa cukrová, triflusulfuron-metyl, herbicídny stres, úroda

Úvod

Podľa ”Rozvojového programu pestovania cukrovej repy v SR do roku 2005”, pri ochrane proti škodlivým činiteľom, najvýznamnejšiu položku z nákladov predstavuje aplikácia herbicídov. Využívanie herbicídnej ochrany proti burinám je pri súčasnej technológii pestovania neodmysliteľné (ROHÁČIK - MORBACHER, 2000). Aspekty, týkajúce sa techniky pestovania repy cukrovej, robia zvlášť z regulácie zaburinenosti absolútne rentabilné opatrenie. Aj pri rentabilných opatreniach treba hľadať ekonomicky najoptimálnejšie varianty. Toto je aktuálne najmä v súčastnom trhovom prostredí, pričom si integrovanou ochranou rastlín kladieme cieľ, dosiahnuť čo najvyššie úrody pri čo najlepšej kvalite produktu za primerané náklady.

Pri obchodnej prezentácii herbicídov sa zvyčajne poukazuje na to, aká sa dosiahla vysoká herbicídna účinnosť za akú výhodnú cenu. Ich vplyv na kondíciu pestovanej plodiny sa už nezvykne exaktne posudzovať. Nedostatočná selektivita konvenčných herbicídov do repy cukrovej je známa už od ich uvedenia do praxe. Fytototoxické pôsobenie niektorých herbicídnych látok na repu cukrovú pozorovali KRAJČI (1984, 1989) a DANOVSKÁ (1994). Podľa PETERSEN a HURLE (1998) selektívne herbicídy v repe spôsobujú často škody na kultúrach a tieto nie sú väčšinou relevantné k úrode. BITTNER (1999) uvádza, že herbicídny stres, s ktorým musí rastlina repy cukrovej celú dobu vegetácie bojovať, významne znižuje produkciu cukru, o to významnejšie, čím je kratšia doba vegetácie rastlín.

Materiál a metody

Pokusy boli zakladané v poľných podmienkach na pozemkoch SELEKT, VŠÚ, a.s., Bučany v Trnavskom kraji. Lokalita leží na rozhraní kukuričnej a repnej výrobnej oblasti, s priemernou ročnou teplotou 9,34 °C, priemerný ročný úhrn zrážok predstavuje 548,56 mm. Pokus bol založený v rokoch 1999 až 2001 na degradovanej černozemi odrodou repy cukrovej Monriz. Striekal sa automatickým elektrickým maloparcelkovým postrekovačom. Herbicídne zmesi sa namiešavali pred aplikáciou, do odstátej pitnej vody v dávke 200 l.ha-1. Aplikovali sa v troch termínoch, na klíčne listy prevládajúcej zaburinenosti.

Tabulka 1: Zloženie herbicídnych tank-mix, v troch termínoch aplikácie

Výsledky a diskuse

Formovanie úrodotvorných prvkov v jednotlivých pestovateľských pokusných ročníkoch bolo rozdielne, čo sa prejavilo vo výške a kvalite dosahovaných úrod. Klimatické podmienky sa podieľajú v jednotlivých ročníkoch na formovaní úrody a kvality cukrovej repy v oveľa väčšej miere ako agrotechnické zásahy (KOVÁČOVÁ, 2001). Stavy porastov boli v rokoch 1999 a 2001 kompletné a vyrovnané, čo podmienilo slabú, až strednú zaburinenosť porastov. V roku 2000 sa na počtoch riep odrazil nedostatok jarných pôdnych a atmosferických zrážok, nekompletné a nerovnomerné porasty dali priestor užšej škále burín z čelade Chenopodiaceae, ktoré dosiahli vysokú pokryvnosť. Vplyv ročníka sa negatívne odrazil aj na produkčných parametroch.

Pri herbicíde Safari 50 DF sme zistili na základe trojročných pokusov, že pri zníženi aplikačnej dávky z 30 na 20 g.ha-1 nastalo zvýšenie úrody buliev v priemere o 1,2 %, cukornatosti o 2,0 % a výťažnosti o 1,7 %, čo sa odrazilo na zvýšení úrody rafinády o 2,9 %. Podľa pozorovaní VOZÁR a kol. (1988), herbicídy vyvolávajú aj v pestovaných rastlinách rôzne fyziologické a chemické procesy. Herbicídny stres nemusí byť opticky viditeľný. Naše výsledky koincidujú so zistením LEINSBURY (1998), ktorý popisuje vplyv dávok Safari 50 DF na úrodu buliev. Zistil, že dávka 20 g.ha-1 mala len minimálne slabší účinok na reguláciu zaburinenosti porastu, ako dávka 30 g.ha-1, ale zato sa pri nej dosiahla vyššia a akostnejšia úroda buliev. Nami zistená herbicídná účinnosť bola nižšia, pri zníženej dávke Safari 50 DF iba v roku 2000, ktorý na lokalite bol charakterizovaný 50-ročným suchom. Ceľkovo herbicídnu účinnosť priaznivo ovplyvnil aj vhodne zvolený tank-mix pri jednotlivých aplikáciach.

Tabulka 2: Pozorovania a zistené parametre produkcie - priemer rokov: 1999 - 2001

Závěr

Z našich trojročných výsledkov vyplýva, že zmeny, ktoré sme zistili v cukornatosti, výťažnosti a úrode buliev sú závislé, okrem iných faktorov, ktoré boli v pokuse pre všetky varianty štandartné, aj od dávok účinnych látok herbicídov.

Zistené zmeny v produkčných ukazovateľoch repy cukrovej, potvrdzujú skutočnosť, že v ošetrenej rastline dochádza k vedľajšiemu účinku, ktorý by mal byť mierou fytotoxicity sledovanej herbicídne účinnej látky.

Použitá literatura

BITNER, V.: Abiotická poškození cukrovky. Poškození cukrovky herbicídy. Listy cukrovarnícke a řepárske, 115, 1999, 12, s. 346-347.

DANOVSKÁ, A.: Nové prvky ochrany cukrovej repy proti burinám. Záverečná správa N 05-529-915-04-01. Bučany: SELEKT, VŠÚ, a.s., 1994, 31 s.

KOVÁČOVÁ, M.: Dynamika tvorby úrod cukrovej repy v závlahových a bez závlahových podmienkach. Naše pole, 2001, č.12, s. 42 - 43. ISBN 1335 - 2466.

KRAJČI, E.: Ochrana cukrovej repy pred škodlivými činiteľmi v podmienkach veľkovýrobných technológii. Záverečná správa C-11-329-204-05-08, Bučany: SELEKT, VŠÚ, a.s., 1984, 30 s.

KRAJČI, E.: Sústava ničenia burín v cukrovej repe v podmienkach Slovenska. Záverečná správa C-11-329-815-05-01, Bučany: SELEKT, VŠÚ, a. s., 1989, 39 s.

LAISBURY, M.: Weed control in 1998: Lesssons from 1997. In: British Sugar Beet, 66, 1998, 1, s. 8 - 11.

PETERSEN, J. - HURLE, K.: Einführung von herbicidresistenten Sorten. Konseqenzen für die Unkrautbekämpfung. Z. Pl. Krankh. Pf. Schutz, Soderh. 16, 1998, s. 365 - 372.

ROHÁČIK, T.- MORBACHER, J.: Rozvojový program pestovania cukrovej repy v SR do roku 2005. Bratislava: Roľnícke noviny, 11. 10. 2000: príloha Beseda, s. 2-3.

VOZÁR, I. - PAVLOVKIN, J. - BUKOVČÁKOVÁ, M.: The effect of different concentrations of Burex after postemergentne-emergence treatment of sugar beet upon the levels of the main sugars. In: XI. Czechoslovak Plant Protection Conference Proceedings, (zborník referátov) Nitra: VŠP, 1988, s. 255 - 256.

Adresa autora