VPLYV REDUKOVANÉHO OBRÁBANIA PÔDY V INTERAKCII S HNOJENÍM NA ÚRODU A KVALITU REPY CUKROVEJ

Karabínová, M. - Pačuta, V. - Černý, I.

Súhrn

Dosiahnuté výsledky poľných polyfaktorových pokusov realizovaných na pozemkoch experimentálnej bázy SPU v Nitre poukazujú na pozitívny vplyv (štatisticky nepreukazny) rôzneho spôsobu obrábania v interakcii s hnojením pri použití Humixu univerzál resp. Avitu 35 na úrodu buliev repy cukrovej s rozdielnou tendenciou v rámci odrôd. Z ukazovateľov technologickej kvality bola v pokusoch najvýznamnejšie (štatisticky preukazne) ovplyvnená výťažnosť rafinády, ktorej najvyššiu hodnotu 14,11 % (Fox) a 14,82 % (Zenith) sme zistili pri redukovanom obrábaní v interakcii pri použití Avitu 35. V daných agroekologických podmienkach vo všetkých sledovaných parametroch sa najlepšie prejavila odroda Zenith. Výsledky naznačili možnosti využitia redukovaného spôsobu obrábania a tekutých organominerálnych hnojív na báze bioaktívnych látok (Humix univerzál + Avit 35) v pestovateľskom systéme cukrovej repy.

úvod

Rentabilitu pestovania repy cukrovej ovplyvňujú nielen pestovateľské výsledky ale i neúmerný nárast vstupov. Z hľadiska nákladovosti a tým i zefektívnenia výroby je potrebné sa orientovať na progresívne spôsoby spracovania pôdy pod repu cukrovú, ktoré sa orientujú na redukované možnosti nielen v základnej ale i v predsejbovej prípravy pôdy.

Účinnosť redukovaného spôsobu obrábania pôdy sa zvyšuje v kombinácii s inými pestovateľskými opatreniami ako je napr. použitie pozberových zvyškov, vymŕzajúce medziplodiny a pod. čo naznačuje možnosti pestovania cukrovej repy bez maštaľného hnoja (Páltik 1997).

Z pohľadu efektívnejšieho využitia dodaných hnojív je v ostatnom období aktuálne použitie tekutých organominerálnych hnojív na báze bioaktívnych prírodných látok (Avit 35, Humix univerzál) pôsobiacich biostimulačne na rastliny, pôdne organizmy a tým zabezpečujúce podmienky výživy (Hudec, Bystrická 1998, Ložek, Varga 1998, Pulkrábek, Zahradníček 1993).

V predloženom príspevku analyzujeme vplyv rôznych spôsobov obrábania a hnojenia na úrodu, digesciu, výťažnosť rafinády a úrodu polarizačného cukru odrody Fox a Zenith.

Materiál a metóda

Polyfaktorový pokus bol založený v roku 1998 na pozemku Výskumno-experimentálnej bázy AF SPU v Nitre, ktorá sa nachádza v klimaticky mierne suchej oblasti na stredne ťažkej hnedozemi. V pokuse boli použité dve odrody N typu repy cukrovej Fox a Zenith vysiate na vzdialenosť 165 mm. V rámci pokusu sme sledovali nasledovné spôsoby obrábania pôdy:

A-zber slamy, podmietka, maštaľný hnoj, stredná orba, hlboká orba (konvenčná technológia); B-zber slamy, podmietka, zelené hnojenie, hlboká orba, urovnanie povrchu pôdy (redukovaná technológia); C-podmietka so zapravením slamy, zelené hnojenie, hlboká orba, urovnanie povrchu pôdy (redukovaná technológia);

Varianty hnojenia:

V1 - NPK plná dávka vypočítaná na úrodu 50 t, V2 - 50 % N + PK + Avit 35, V3 - 100 % N + PK + Avit 35, V4 - 50 % N + PK + Humix univerzál, V5 - 100 % N + PK + Humix univerzál.

Dávky živín na variantoch V1 - V5 boli vypočítané na úrodu 50 t s tým, že na variantoch V2 a V4 boli znížené o 50 %. Organominerálne hnojivo Avit bolo aplikované v rastovej fáze 9 až 11 listu a Humix univerzál bol aplikovaný na 2-krát (1. dávka po vytvorení 11 - 13 listov, 2. dávka po zapojení porastu).

Výsledky a diskusia

Výsledky, ktoré sme dosiahli pri hodnotení úrody buliev repy cukrovej poukazujú na určitú variabilitu (štatisticky nepreukaznú) v závislosti od spôsobu obrábania pôdy v interakcii s variantmi hnojenia a priebehom poveternostných podmienok rozdielne podľa sledovaných odrôd. Úroda i kvalita repy cukrovej v tomto ročníku sa formovala za podmienok nepriaznivého rozloženia teplôt a zrážok z hľadiska rastu a vývoja repy cukrovej. Porasty v kritickom období trpeli vodným deficitom, ktorý obmedzoval fotosyntetickú aktivitu čo sa prejavilo na znížení úrody a následne v septembri pri daždivom počasí a vhodnej teplote začala repa intenzívne vegetovať čo malo za následok zníženie cukornatosti.

Z analýzy interakčného vplyvu obrábania a hnojenia na úrodu buliev pri odrode Fox je zrejmý ako variant s najvyššou úrodou (93,96 t.ha-1), variant s konvenčným spôsobom obrábania (A) v interakcii s hnojením pri použití Humixu + 50 % N (V4) s prírastkom úrody v porovnaní s kontrolným variantom (A/V1) 13,41 t.ha-1 rel. 16,7 %. Celkove ako najvhodnejší spôsob obrábania pôdy (bez ohľadu na hnojenie) pri uvedenej odrode sa prejavil konvenčný spôsob obrábania, vplyvom ktorého sme zaznamenali zvýšenie úrody o 25,24 t.ha-1 rel. 43,7 % viac než bola zistená priemerná úroda (57,65 t.ha-1). Najnižšiu úrodu pri uvedenej odrode sme zistili pri variante C, zníženú o 50,3 % v porovnaní s priemerom. Z variantov hnojenia pri odrode Fox ako najvhodnejšie sa ukázali varianty s aplikáciou Humixu (V4, V5) zvýšené v porovnaní s kontrolným variantom o 4,31 t resp. 3,95 t.ha-1 relat. o 7,6 % resp. 6,9 %. Rozdiely v úrode vplyvom obrábania boli štatisticky preukazné a vplyvom hnojenia štatisticky nepreukazné. Uvedené výsledky sú v súlade s výsledkami Ložeka, Vargu 1998. Odlišnú reakciu na sledované články agrotechniky sme zistili pri odrode Zenith, ktorá najvyššiu úrodu poskytla pri redukovanom spôsobe obrábania (B) v interakcii s hnojením pri použití Avitu (V2), zvýšenú v porovnaní s kontrolou A/V1 o 48,88 t.ha-1, relat. o 108,6 %. Pri uvedenej odrode sa ako optimálny variant obrábania prejavil redukovaný spôsob obrábania so zeleným hnojením (B) s úrodou vyššou o 18,85 t relat. o 29,9 % v porovnaní s priemernou úrodou. Z variantov hnojenia sa takmer rovnakou mierou na zvýšení úrody podieľal variant s aplikáciou Avitu + 50 % N (V2) s prírastkom úrody oproti kontrole o 17,8 % a Humixu univerzál + 100 % N (V5) s prírastkom úrody o 18,4 %. K podobným výsledkom o pozitívnom vplyve na úrodu poľných plodín dospeli k svojej práci Hudec, Bystrická 1998.

Z ukazovateľov technologickej kvality vo vzťahu k rôznemu spôsobu obrábania v interakcii s hnojením sme sledovali digesciu v oS, výťažnosť rafinády v % a úrodu polarizačného cukru v t.ha-1. Dosiahnuté výsledky digescie (tab. 2) poukázali na štatisticky nepreukazné rozdiely vplyvom interakcie obrábanie x hnojenie a štatisticky vysokopreukazné resp. preukazné rozdiely vplyvom hnojenia a obrábania. Najvyššia hodnota digescie pri odrode Fox bola pri obrábaní na variante B v interakcii s hnojením pri použití Avitu (V3) - 15,15 oS, zvýšená v porovnaní s kontrolou (A/V1) o 0,55 oS rel. o 3,8 %. Celkove pri odrode Fox najvhodnejší spôsob obrábania (bez ohľadu na hnojenie) sa javil spôsob redukovaného obrábania (B) a najvhodnejšia úroveň hnojenia pri aplikácii Avitu+100%N rozdiely boli štat. preukazné resp. vysokopreukazné. Pri odrode Zenith najvyššia digescia bola pri konvenčnom spôsobe obrábania (A) v interakcii s hnojením pri použití Avitu+100% N-15,68 oS. Uvedená odroda poskytla najvyššiu digesciu pri konvenčnom spôsobe obrábania pri ktorom sme zaznamenali hodnotu digescie 15,48 oS v porovnaní s priemerom o 0,43 oS t. j. o 2,9 %.

Výťažnosť rafinády (tab. 3) ako najdôležitejší ukazovateľ technologickej kvality repy cukrovej je v prevažnej miere ovplyvnená á amino dusíkom a obsahom rozpustných popolovín bola v našich pokusoch štatisticky preukazne ovplyvnená interakciou obrábanie x hnojenie, štatisticky vysokopreukazne resp. preukazne hnojením a obrábaním. Pri odrode Fox najvyššia výťažnosť rafinády (14,11 %) bola pri redukovanom spôsobe obrábania (B) v interakcii s aplikáciou Avitu + 100 % N a pri odrode Zenith taktiež pri redukovanom obrábaní (C) v interakcii hnojením pri použití Avitu + 50 % N. Z uvedeného vyplýva, že redukované obrábanie pôdy v interakcii s aplikáciou Avitu priaznivo v našich pokusoch ovplyvnilo výťažnosť rafinády pri oboch odrodách.

Úroda polarizačného cukru ako súhrnného ukazovateľa úrody a kvality (tab.4) poukazuje na podobnú tendenciu vplyvu článkov agrotechniky ako vo vzťahu k úrode buliev. Rozdiely v úrode polarizačného cukru vplyvom interakcie obrábanie x hnojenie boli nepreukazné, vplyvom obrábania vysokopreukazné a hnojenia nepreukazné.

Z porovnávania odrôd (bez ohľadu na sledované faktory) sú zrejmé štatisticky vysokopreukazné rozdiely vo všetkých ukazovateľoch v prospech odrody Zenith, ktorá v pokusoch poskytla vyššiu úrodu o 10,64 t.ha-1 relat. o 18,45 %; vyššiu digesciu o 0,40 oS relat. 2,7 %; vyššiu výťažnosť rafinády o 0,54 % relat. o 4,0 % a vyššiu úrodu polarizačného cukru o 1,87 t.ha-1 relat. o 22,2 % v porovnaní s odrodou Fox. Uvedené rozdiely v rámci odrôd vplyvom rôznych spôsobov obrábania s rôznymi variantmi obrábania potvrdzujú všeobecne platný poznatok o interakčnom vplyve genetických vlastností odrody a ostatných faktorov vo vzťahu k dosiahnutej úrode i ku kvalite.

Literatúra

Hudec, J. - Bystrická, J: Použitie antistresového kvapalného hnojiva Avit 35 na cukrovú repu. In: Nové možnosti pri pestovaní cukrovej repy, Nitra, Agrotár, 1998, s. 16 - 19.

Ložek, O. - Varga, L.: Využitie stimulačného efektu humátu sodného pri pestovaní zeleninovej papriky. Acta fytotechnica et zootechnica, I., 1998, č. 4, s. 96 - 98.

Karabínová, M. - Černý, I. - Pačuta, V.: Analýza vplyvu racionalizačných opatrení na úrodu a kvalitu cukrovej repy. In: Druhá vedecká celoslovenská repárska konferencia, Nitra 1997, s. 148 - 151.

Páltik, J.: Technika a mechanizácia pestovania cukrovej repy. In: Druhá vedecká celoslovenská repárska konferencia, Nitra 1997, s. 107 - 114.

Pulkrábek,P. - Zahradníček, J.: Regulátory rústu při pěstování cukrovky. In:Řepařství 1998, Praha, ČZU, 1998, s. 142 - 146.

Adresa autorov:

doc. Ing. Mária Karabínová, PhD. - doc. Ing. Vladimír Pačuta, PhD. - Ing. Ivan Černý, PhD.

Katedra rastlinnej výroby, AF - SPU v Nitre

Trieda A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, Slovensko.

Tabuľka 1: Vplyv rôzneho spôsobu obrábania pôdy a hnojenia na úrodu cukrovej repy v t.ha-1 (1998)

Tabuľka 2: Vplyv rôzneho spôsobu obrábania pôdy a hnojenia na digesciu cukrovej repy v oS (1998)

Tabuľka 3: Vplyv rôzneho spôsobu obrábania pôdy a hnojenia na výťažnosť rafinády cukrovej repy v % (1998)

Tabuľka 4: Vplyv rôzneho spôsobu obrábania pôdy a hnojenia na úrodu polarizačného cukru v t.ha-1 (1998)

Tabuľka 5: Štatistické zhodnotenie sledovaných faktorov