VPLYV ÚSPORNÉHO OBRÁBANIA PÔDY A HNOJENIA NA FORMOVANIE ÚRODY PŠENICE LETNEJ - FORMY OZIMNEJ

Vplyv úsporného obrábania pôdy a hnojenia na formovanie úrody pšenice letnej - formy ozimnej

The influence of worksaving soil cultivation and fertilization on yield formation of winter wheat

Mária Karabínová - Vladimír Pačuta - Ivan Černý

Katedra rastlinnej výroby, AF - SPU v Nitre

Súhrn

Cieľom práce bolo posúdiť vplyv konvenčného spôsobu obrábania (orba do 0,2 m + povrchová úprava pôdy) a úsporných spôsobov obrábania (tanierový podmietač + kombinátor; kombinátor + rotačný kyprič) v interakcii s rôznymi úrovniami hnojenia na štruktúru úrody, produkciu fytomasy a zrna ozimnej formy pšenice v rokoch 1998 - 1999. Z výsledkov vyplývajú štatisticky významné rozdiely pri počte klasov na m2 pri produkcii fytomasy a úrode zrna v prospech konvenčného spôsobu obrábania. Úsporné spôsoby obrábania v daných podmienkach výrazne znížili počet klasov na m2 (o 12,5 %; produkciu fytomasy o 17,8 % ) a úrodu zrna (o 16,5 %). Sledované úrovne hnojenia štatisticky výrazne ovplyvnili počet klasov na m2 o (10,9%) a úrodu zrna (o 19,7 %). Ako najvhodnejšia úroveň hnojenia z hľadiska štruktúry úrody i výslednej úrody zrna sa v pokusoch prejavila úroveň pri aplikácii racionalizovanej dávky hnojenia stanovenú na priemernú úrodovú hladinu 6 t . ha-1.

Kľúčové slová : hnojenie, obrábanie pôdy, úroda, pšenica ozimná

Summary

The aim of work have been to evaluate conventional way of soil cultivation (tillage, depth 0,20 m + surface preparation of soil) and worksaving ways of cultivation (disc plough + combinator, combinator + rotary tiller) in interaction with various variants of fertilization on yield structure, phytomass production and grain yield of winter wheat in 1998-1999.

Significantly higher number of ears per m2, phytomass production and grain yield have been achieved at conventional soil cultivation. Worksaving soil cultivations have substantionally decreased number of ears per m2 (12,5 %), phytomass production (17,8 %) and grain yield (16,5 %) under conditions of our experimental site. Fertilisation have influenced significantly number of ears per 1 m2 (10,9 %) and grain yield (19,7 %). The most suitable fertilization have appeared application of rational rate of nutrients, calculated on yield level 6 t . ha-1. Ways of soil cultivation have not influenced significantly number of grains and weight of grains per ear, the highest values have been found out at variant where rottary tiller and combinator have been used.

Key words : fertilisation, soil cultivation, yield, winter wheat

Úvod

Je všeobecne známe, že do úrodotvorného procesu významne zasahujú nielen poveternostné podmienky ročníka a vlastnosti odrody, ale aj celý rad regulovateľných faktorov akými sú výživa a obrábanie pôdy. V centre pozornosti vedecko-výskumnej základne i poľnohospodárskej praxe sú úsporné (redukované) systémy obrábania pôdy pri obilninách, ktoré smerujú k zníženiu počtu operácii, k ich urýchleniu, najmä však k zníženiu ich energetickej náročnosti a nákladovosti a k zlepšeniu pôdneho prostredia. Na vhodnosť úsporného resp. racionálneho spracovania pôdy poukázali vo svojich prácach Cigľar, Pospíšil (1995), Šimon (1994), Smatana (1996), Demo (1999), Kováč, Kubinec (1998), Karabínová, Procházková (1997) a ďalší. V súčasných podmienkach zníženej spotreby hnojív vystupuje do popredia racionalizácia a optimalizácia dávok živín so zreteľom na ich maximálnu efektívnosť (Ivanič; Huntejová, Vnuk - 1994). Z uvedeného vyplýva i cieľ predloženého príspevku ktorým je stanovenie podielu jednotlivých spôsobov obrábania pôdy a hnojenia na štruktúre úrody a produkcii zrna i fytomasy ozimnej formy pšenice.

Materiál a metodika

Problematika sa v rámci polyfaktorových pokusov riešila v rokoch 1998 a 1999 na Katedre rastlinnej výroby SPU v Nitre v spolupráci s Katedrou poľnohospodárskych sústav na pozemkoch experimentálnej bázy v Dolnej Malante. Pokusné miesto sa nachádza v kukuričnej výrobnej oblasti, ktorá patrí do veľmi teplej agroklimatickej oblasti a veľmi suchej podoblasti. Hodnotené oblasti boli v roku 1998 teplé (n +1,1 °C) a zrážkovo normálne (101,4 % n) a v roku 1999 teplotne normálne (n +0,8 °C) i zrážkovo normálne (94,8 % n). V pokuse boli použité 3 spôsoby obrábania pôdy a v rámci každého spôsobu obrábania boli zaradené 3 varianty hnojenia.

Varianty obrábania pôdy: B1 - orba do 0,2 m s následnou povrchovou úpravou; B2 - tanierový podmietač + kombinátor; B3 - kombinátor + rotačný kyprič. Varianty hnojenia : 0 - kontrolný variant bez hnojenia; PH - racionálne hnojenie stanovené na priemernú úrodovú hladinu 6 t . ha-1, PZ - zaorávka pozberových zvyškov + bilančná dávka priemyselných hnojív.

Ozimná forma pšenice Samanta s výsevkom 5 mil.klíč.zŕn na ha, bola do pokusov zaradená v rámci tetrakultúry. Výsledky boli matematicko-štatisticky zhodnotené analýzou variancii. V práci uvádzame výsledky a v priemere za pokusné obdobie.

Výsledky a diskusia

Výsledky sledovania vplyvu rôznych spôsobov obrábania pôdy v interakcii s rôznymi úrovniami hnojenia na štruktúru úrody (počet klasov na jednotku plochy, počet zŕn v klase, hmotnosť zrna v klase i hmotnosť tisíc zŕn) a výslednú úrodu zrna a produkcie fytomasy sú uvedené v tabuľkách 1 a 2. Ako vyplýva z priemerných dvojročných výsledkov (tab. 1) rôzne spôsoby obrábania pôdy a úrovne hnojenia štatisticky preukazne ovplyvnili základný prvok úrodnosti - počet klasov na m2 s tým, že ako najvhodnejší spôsob obrábania pôdy a hnojenia vo vzťahu k uvedenému prvku úrodnosti v našich pokusoch sa prejavil konvenčný spôsob obrábania s použitím orby do hĺbky 0,2 m s následnou povrchovou úpravou pôdy (B1) v interakcii so zaorávkou pozberových zvyškov (PZ), pri ktorom sme zistili najvyšší počet klasov 537.m-2. Najnižší počet klasov na m2 - 447 bol na variante s použitím kombinátora a tanierového podmietača (B2), znížený oproti B1/PZ o 21,80 %, podobné výsledky vo svojej práci uvádzajú Karabínová, Procházková (1997). Opačnú tendenciu vplyvu obrábania a hnojenia, ale štatisticky nepreukaznú sme zistili pri počte zŕn v klase, keď najvyšší počet zŕn v klase 32,34 sme zistili pri úspornom spôsobe obrábania (B3) a variante hnojenia (PH), zvýšený o 12,7 % oproti najnižšiemu počtu zŕn v klase - 30,36 pri konvenčnom spôsobe obrábania (B1). Rozdiely v hmotnosti tisíc zŕn vplyvom obrábania a hnojenia boli štatisticky nepreukazné s tým, že najvyššia HTZ - 42 g bola pri konvenčnom spôsobe obrábania (B1) v interakcii s úrovňou hnojenia na variante hnojenia PH. Uvedené zistenie je však do určitej miery aj výsledkom zložitých autoregulačných vzťahov medzi prvkami úrodnosti, keď úroveň jedného prvku ovplyvňuje úroveň druhého prvku, čím sa podľa Špaldona (1986) zabezpečuje stabilita úrod. Štatisticky vysokopreukazné rozdiely vplyvom obrábania v pokusoch boli pri produkcii fytomasy a vysoko preukazné vplyvom obrábania a hnojenia i pri úrode zrna (tab. 2). Najvyššiu produkciu fytomasy 13,53 t.ha-1 a súčasne i úrodu zrna 6,21 t.ha-1 sme zistili pri konvenčnom spôsobe obrábania v interakcii s úrovňou hnojenia na variante PZ. Najnižšiu produkciu fytomasy i zrna (4,4 t .ha-1) sme zistili pri úspornom obrábaní a nehnojenom variante, zníženú o 17,0, resp. o 14,0 % oproti variantu obrábania B1/0. Na zvýšení úrody zrna v našich pokusoch sa predovšetkým podieľa zvýšený podiel klasov na jednotke plochy. Celkové úsporné spôsoby obrábania (B2 a B3) znížili produkciu fytomasy o 1,8 % a úrodu zrna o 16,5 %, čo je rozdielné oproti výsledkom uvádzaným Šimonom (1994), Cigľarom, Pospíšilom (1995), Demom (1999), ktorí uvádzajú vyššie poprípade rovnocenné výsledky pri použití úsporného spôsobu obrábania, čo však súvisí s odlišnými agroekologickými podmienkami pokusu. Ako najvhodnejšia úroveň hnojenia sa v pokusoch ukázala úroveň pri aplikácii racionalizovanej dávky, pri ktorej sme zistili prírastok počtu klasov o 10,94 %, prírastok HTZ o 2,10 %, úrody fytomasy o 20,20 % a zrna o 19,7 % oproti nehnojenej kontrole.

Významným faktorom, ktorý zasahuje do formovania štruktúry úrody je i priebeh počasia v jednotlivých ročníkoch a to najmä v jednotlivých kritických obdobiach pre formovanie úrodotvorných prvkov. Predložené výsledky v našich pokusoch potvrdili štatisticky významné rozdiely najmä v počte klasov na m2, v počte zŕn v klase a úrode fytomasy, keď variabilita bola v rozpätí 10,0 % do 25,2 %, v prospech ročníka 1998, v ktorom sme zaznamenali priaznivejšie teplotné a zrážkové podmienky v jednotlivých kritických obdobiach pre ich tvorbu, zatiaľ čo rozdiely pri úrode zrna vplyvom ročníka boli štatisticky bezvýznamné, svedčia o tom i zistené podiely vplyvu ročníka a sledovaných článkov agrotechniky na prírastku úrody zrna v nasledovnom poradí významnosti: hnojenie (58,31 %); obrábanie pôdy (37,06 %) a ročníka (4,64 %).

Tab. 1: Vplyv obrábania a hnojenia na úrodu fytomasy a zrna ozimnej formy pšenice v priemere za roky 1998 - 1999 (Influence of soil cultivation and fertilization on phytomass and grain yield of winter wheat in yers 1998 - 1999)

Tab. 2: Štatistické vyhodnotenie analýzou variancie v priemere za roky 1998-1999 (Statistical evaluation by analysis of variance for years 1998-1999)

Tab. 3: Hraničné hodnoty v priemere za roky 1998-99 (Limit values for years 1998-99)

Literatúra

1. Cigľar, J.-Pospíšil, R.: Znižovanie energetickej náročnosti rastlinnej výroby na úseku obrábania pôdy. In: Celoštátna súťaž pre orbu. Nitra: Dom techniky, 1995, s. 73-76. ISBN 80-236-0065-6.

2. Demo, M.: Niekoľko úvah o obrábaní pôdy. In: Naše pole, roč. 3, 1999, č. 10, s. 2-5.

3. Ivanič, J. - Huntejová, Š. - Vnuk, Ľ.: Optimalizácia dávok N pri produkčnom prihnojovaní ozimnej pšenice. In: Poľnohospodárstvo, roč. 40, 1994, č. 11, s. 803-808.

4. Karabínová, M. - Procházková, K: Vplyv racionálneho hnojenia a obrábania pôdy na tvorbu úrody pšenice letnej. In: Poľnohospodárstvo, roč. 43, 1997, č. 12, s. 893-904.

5. Kováč, K. - Kubinec, S.: Pestovanie ozimnej pšenice a pôdoochranárske technológie pestovania obilnín. Bratislava: Príroda, 1998, 42 s.

6. Smatana, J.: Racionalizácia obrábania pôdy a jej vplyv na úrodu ozimnej pšenice. In: 1 Majstrovstvá Slovenskej republiky v orbe. Nitra: Dom techniky, 1996, s. 52-55. ISBN 80-7137-307-9.

7. Šimon, J.: Produkce ozimné a jarní pšenice na lehkých púdach pri rúznem vodním režimu, hnojení dusíkem a zpracování púdy. In: Rostlinná výroba, roč. 40, 1994, č. 1, s. 1-9.

8. Špaldon, E. a kol.: Výskum niektorých intenzifikačných faktorov agrotechniky vysokých úrod ozimnej pšenice. Záverečná správa. Nitra: VŠP, 1986, 114 s.

Kontaktná adresa

Doc. Ing. Mária Karabínová, PhD., Slovenská poľnohospodárska univerzita - Katedra rastlinnej výroby, Tr. Andreja Hlinku 2, 949 76 Nitra