Vplyv vybraných faktorov na úrodu buliev, digesciu a úrodu polarizačného cukru v pestovateĺskom systéme cukrovej repy

VPLYV VYBRANÝCH FAKTOROV NA ÚRODU BULIEV, DIGESCIU A ÚRODU POLARIZAČNÉHO CUKRU V PESTOVATEĽSKOM SYSTÉME CUKROVEJ REPY

Effect of some factors on root yield, digestion and polarised sugar yield under sugar beet growing system

V. Pačuta, I. Černý, J. Fecková, R. Pospišil, M. Karabínová, F. Horvát

SPU v Nitre, Katedra rastlinnej výroby

Summary: In the field trial with four varieties of sugar beet (Swing, Flair, Takt , Terano) and three variants of fertilizers (V1 - NPK control, V2 - NPK + Avit 35, V3 - NPK + Humix univerzal plus we investigated the influence of above mentioned factors on the root yield, digestion and polarised sugar yield. The experiment was set up in 2002 and continued in 2003 on medium heavy luvisol (without infication BNYVV) in warm and slightly dry region (experimental site of the Slovak University of Agriculture in Nitra-Malanta). Avit 35, Humix univerzal plus are liquid fertilisers made on the base of bioactive components. The first treatment of sugar beet was done in the stage of 9th - 11th leaves (EPPO Crop Growth Stage Keys, DC 27 - 30) in these doses: Avit 35 18 l.ha-1, Humix plus 5 l.ha-1. The second treatment was done in the full leaf canopy (EPPO Crop Growth Stage Keys, DC 45) (Humix plus 5 l.ha-1, Farohyd 10 l.ha-1). Doses of NPK nutrients were calculated on expected yield 50 t per hectare. The weather condition of the years high significantly influenced all parameters. The best results of all parameters had rhizomania tolerant cultivar Takt and the worst sensitive cultivar Swing. Avit 35 and Humix univerzal plus positively influenced root yield and polarised sugar yield (except for Flair) and negatively influenced digestion (except for Takt and Swing).

Key words: sugar beet, cultivar, liquid fertilizer, weather condition, root yield, digestion, polarised sugar yield

Souhrn: V poľnom pokuse s cukrovou repou sme v rokoch 2002 a 2003 sledovali štyri odrody cukrovej repy (Swing, Flair, Takt , Terano) a tri varianty hnojenia (V1 - NPK kontrola, V2 - NPK + Avit 35, V3 - NPK + Humix univerzál plus) z hľadiska ich vplyvu na úrodu, digesciu a úrodu polarizačného cukru. Pokus bol založený v štyroch opakovaniach metódou delených dielcov na pozemkoch EXBA Malanta, Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre na stredne ťažkej hnedozemi kultizemnej (bez infekcie BNYVV) v teplej a mierne suchej oblasti. Avit 35 a Humix univerzál plus sú tekuté hnojivá vyrobené na báze bioaktívnych prírodných látok. Repa bola hnojivami ošetrená 1. krát v štádiu 9-11.pravých listov (EPPO Crop Growth Stage Keys, des. kód 27 - 30) (Avit 35 18 l.ha-1, Humix plus 5 l.ha-1) a 2. krát po uzatvorení riadkov (EPPO Crop Growth Stage Keys, des. kód 45) (Humix plus 5 l.ha-1). Dávky NPK živín boli vypočítané na úrodu 50 t.ha-1. Bol zistený štatisticky vysoko preukazný vplyv poveternostných podmienok na formovanie úrody, digescie aj úrody polarizačného cukru. V daných podmienkach dosiahla najlepšie výsledky sledovaných parametrov tolerantná odroda Takt a naopak najhoršie citlivá odroda Swing. Avit 35 a Humix univerzál plus ovplyvnili pozitívne úrodu buliev a úrodu polarizačného cukru (okrem odrody Flair) a naopak negatívne digesciu (okrem odrôd Takt a Swing).

Klíčová slova: cukrová repa, odroda, listové hnojivá, poveternostné podmienky, úroda buliev, cukornatosť, úroda polarizačného cukru

Úvod

Úrodu a jej kvalitu ako dôležitý ukazovateľ produkčného procesu je možné ovplyvniť a regulovať geneticky (intenzita počiatočného rastu a optimálna štruktúra fotosyntetického aparátu, rezistencia voči škodlivým činiteľom, efektívne využívanie živín na tvorbu biomasy a ich distribúciu do orgánov hospodárskej úrody) a agrotechnickými opatreniami (výber odrody, spracovanie pôdy, osivo a jeho kvalita, výživa a hnojenie, sejba a organizácia porastu, závlaha atď.) (MINX, 1990, PAČUTA et al., 2000, KOVÁČOVÁ, 1999). Hnojenie na list vyvoláva nielen zmeny chemického zloženia v listoch a zmeny fyziologických procesov, ale účinné je aj na chemické zmeny v koreňoch. V mnohých prípadoch prináša prívod živín listami rýchlejší účinok. Listové hnojivá pôsobia okamžite a majú štartujúci účinok. Pri ich použití nedochádza k vyplavovaniu živín a sú ekologicky šetrné (ZAHRADNÍČEK et al., 2000). Listové hnojivá nachádzajú lepšie uplatnenie pri obmedzenej základnej výžive rastlín cukrovej repy a hnojení pôdy (PULKRÁBEK, 1995). Účinnou zložkou organo-minerálnych hnojív sú koloidne aktívne vodorozpustné humáty, ktoré do pôdneho roztoku vnášajú značné množstvo povrchovej energie, vplyvom nej sa zlepšujú podmienky výživy rastlín na úrovni iónových a molekulových procesov. V dôsledku týchto vplyvov je regulovaný príjem živín rastlinami v priebehu celej vegetácie, ktorý vedie k zvýšeniu úrod a zlepšeniu akosti poľnohospodárskych produktov. Novým kvapalným hnojivom vyrobeným na báze organominerálnych komplexov je hnojivo Avit 35. Predstavuje ďalšiu generáciu kvapalných hnojív s antistresovým účinkom. Syntetické organické zložky komplexne viažúce v prípravku prítomné makro a mikroživiny, pôsobia v zmesi synergicky na príjem a distribúciu pôdnych živín, na tvorbu úrod aj pri relatívne nízkej úrovni živín v prípravku (HUDEC a BYSTRICKÁ, 1998).

Materiál a metody

Poľný polyfaktorový pokus s cukrovou repou bol realizovaný v rokoch 2002 a 2003. Sledovali sme štyri odrody cukrovej repy (Swing, Flair, Takt , Terano) a tri varianty hnojenia (V1 - NPK kontrola, V2 - NPK + Avit 35, V3 - NPK + Humix univerzál plus) z hľadiska ich vplyvu na úrodu, digesciu a úrodu polarizačného cukru. Pokus bol založený v štyroch opakovaniach metódou delených dielcov na pozemkoch EXBA Malanta, Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre na stredne ťažkej hnedozemi kultizemnej (bez infekcie BNYVV) v teplej a mierne suchej oblasti. Avit 35 a Humix univerzál plus sú tekuté hnojivá vyrobené na báze bioaktívnych prírodných látok. Cukrová repa bola prihnojená 1. krát v štádiu 9-11.pravých listov (EPPO Crop Growth Stage Keys, des. kód 27 - 30) (Avit 35 18 l.ha-1, Humix plus 5 l.ha-1) a 2. krát po uzatvorení riadkov (EPPO Crop Growth Stage Keys, des. kód 45) (Humix plus 5 l.ha-1). Dávky NPK živín boli vypočítané na úrodu 50 t.ha-1. Na základe úrody buliev a digescie bola vypočítaná úroda polarizačného cukru podľa vzťahu: Úpc=(Úb . Dg) / 100. Výsledky boli vyhodnotené viacfaktorovou analýzou rozptylu a LSD testom.

Výsledky a diskuse

Úroda buliev: Množstvo zrážok a teplotné podmienky jednotlivých pestovateľských rokov (grafy 1, 2) významne (štatisticky vysoko preukazne) ovplyvnili úrodu buliev, čo je zrejmé aj z hodnoty Hd0,01 (tab. 2) . Rozdiely v úrode v prospech zrážkovo aj teplotne priaznivejšieho roka 2002 boli nasledovné: 2002/2003 + 36,40 t.ha-1, rel. 75,55 %. Tento trend sa potvrdil pri všetkých odrodách. Podľa viacerých autorov je dostatočného množstva zrážok ale hlavne ich optimálne rozloženie v priebehu vegetácie cukrovej repy rozhodujúcim faktorom, ktorý ovplyvňuje výslednú úrodu buliev (ŠVACHULA, 1999; PAČUTA et al. 2000, PAČUTA, PEŤKOVÁ, 2000).

Grafy 1, 2: Zrážkové a teplotné pomery rokov 2002 a 2003

Celkový vplyv odrody na úrodu buliev bol nepreukazný. Z hľadiska hodnotenia odrôd sme najvyššiu úrodu buliev zistili pri tolerantnej odrode Takt (graf 3). Rozdiel oproti ďalším odrodám bol nasledovný: Swing + 1,67 t.ha-1, rel. 2,55 %; Terano + 0,75 t.ha-1, rel. 1,13 %; Flair + 0,59 t.ha-1, rel. 0,89 %. Tolerantné odrody dosiahli vyššiu úrodu buliev ako citlivá odroda Swing, rozdiely však neboli štatisticky prukazné.

V priemere pokusných rokov sme na variantoch s aplikáciou listových hnojív zistili vyššiu úrodu buliev ako na kontrolnom variante V1 (štatisticky vysokopreukazné rozdiely) (graf 6), pričom aj celkový vplyv listového hnojenia bol štatisticky vysokopreukazný. Na variante V2 kde bolo použité organominerálne hnojivo Avit 35 bola vyššia úroda buliev o 4,19 t.ha-1, rel. 6,63 % pričom rovnaký trend sme zistili v obidvoch rokoch. Pri tolerantnej odrode Flair sme však rozdiel v úrode buliev oproti kontrolnému variantu nezistili. Na variante V3 kde bol aplikovaný Humix univerzál plus sme v priemere dvoch rokov zistili najvyššiu úrodu buliev. Rozdiel oproti kontrolnému variantu V1 bol + 4,75 t.ha-1, rel. 7,52 %. Tento trend sa však potvrdil iba v roku 2002. Naopak v roku 2003 sme na tomto variante zistili celkove najnižšiu úrodu buliev. Veľmi variabilná bola reakcia odrôd. Humix plus univerzál veľmi pozitívne ovplyvnil úrodu buliev pri citlivej odrode Swing a tolerantných odrodách Terano a Takt. Pri odrode Flair sme zistili nižšiu úrodu ako na kontrolnom variante.

Digescia: Vplyv poveternostných podmienok sa štatisticky vysokopreukazne prejavil aj na výške digescie (Dg) cukrovej repy. Rok 2002 bol v porovnaní s rokom 2003 vlhkejší (rozdiel 169 mm zrážok) a chladnejší (o 0,9 °C). Hlavne suchšie a veľmi teplé počasie v závere vegetácie v roku 2003 v značnej miere ovplyvnilo cukornatosť repy, ktorá bola vyššia o 4,55 °S, rel. 27,81 % v porovnaní s rokom 2002.

Vplyv odrody (graf 4) na tento sledovaný parameter bol štatisticky vysokopreukazný, čo potvrdilo aj testovanie preukaznosti a hodnoty Hd 0,01 (0,200) v rámci odrôd. Najvyššiu Dg sme zistili pri tolerantnej odrode Takt a naopak najnižšiu pri citlivej odrode Swing, pričom rozdiel 0,79 °S, rel. 4,32 % bol vysokopreukazný. Rozdiely v porovnaní s ďalšími odrodami boli nasledovné: Takt /Flair + 0,67 °S, rel. 3,64 %; Takt /Terano + 0,29 °S, rel. 1,55 % (tiež vysokopreukazné rozdiely). Pri všetkých odrodách sme zistili vyššie hodnoty Dg v roku 2003 v porovnaní s rokom 2002.

Grafy 3, 4: Úroda buliev a digescia v závislosti od ročníka, odrody a variantu hnojenia

Listové hnojenie celkove ovplyvnilo štatisticky vysokopreukazne hodnoty Dg (graf 6). V rámci testovania rozdielov medzi variantami hnojenia sme zistili štatisticky významný rozdiel v digescii medzi kontrolným variantom (V1) a variantom s aplikáciou Avitu 35 (V2). Na variante s aplikáciou humátu draselného (V3) sme v porovnaní s kontrolným variantom (V1) nezistili štatisticky významné rozdiely.

Úroda polarizačného cukru (Úpc): Úrodu polarizačného cukru štatisticky vysokopreukazne ovplyvnil rok. Na výššej úrode polarizačného cukru v roku 2002 oproti roku 2003 sa podieľala hlavne úroda buliev. Rozdiel 3,78 t.ha-1, rel. 37,53 % bol vysokopreukazný (Hd0,01 0,59).

Najvyššiu Úpc v sledovanom období dosiahla odroda Takt (graf 5). Rozdiel v porovnaní s ďalšími odrodami bol nasledovný: + 0,78 t.ha-1, rel. 6,73 % (Swing), + 0,51 t.ha-1, rel. 4,30 % (Flair), + 0,33 t.ha-1, rel. 2,74 % (Terano). V agroekologických podmienkach teplej a mierne suchej KVO bez výskytu BNYVV v pôde sme pri citlivej odrode Swing zistili nižšiu Úpc ako pri tolerantných odrodách Takt, Terano a Flair. Štatisticky preukazný však bol len rozdiel oproti odrode Takt (Hd 0,05 0,63). Rovnaké tendencie sme zistili aj v rámci interakcie rok x odroda.

Listové hnojenie ovplyvnilo Úpc štatisticky vysokopreukazne (tab. 1, 2, graf 6). Na variantoch s aplikáciou listových hnojív sme oproti kontrole zistili nasledovné štatisticky vysokopreukazné rozdiely v Úpc (Hp0,01 0,73) : + 0,74 t.ha-1, rel. 6,45 % (Avit 35), + 0,75 t.ha-1, rel. 6,54 % (Humix univerzál plus). Uvedené tendencie sa potvrdili pri všetkých odrodách okrem odrody Flair na variante s Avitom 35.

Graf 5: Úroda polarizačného cukru v závislosti od ročníka, odrody a variantu hnojenia

Graf 6: Vplyv listových preparátov na úrodu buliev (Ub), digesciu (Dg) a úrodu polarizačného cukru (Úpc) v jednotlivých ročníkoch

Tabulky 1, 2: Analýza rozptylu (Anova table a Multiple range test) 2002/2003

Závěr

1. Poveternostné podmienky pestovateľských rokov v pôdnych podmienkach nezamorených vírusom BNYVV významne (štatisticky vysokopreukazne) ovplyvnili všetky sledované parametre: úrodu buliev (ÚB), digesciu (Dg) aj úrodu polarizačného cukru (ÚPC). Vhodné rozdelenie zrážok, priaznivé teplotné podmienky v priebehu vegetácie a nízka absorbancia vírusu BNYVV v rastlinách sa výrazne premietli na výsledných kvantitatívnych aj kvalitatívnych parametroch cukrovej repy.

2. Biologický materiál štatisticky významne ovplyvnil iba digesciu. V klimaticky teplej a mierne suchej kukuričnej výrobnej oblasti v pôdnych podmienkach nezamorených vírusom BNYVV dosiahla najlepšie výsledky vo všetkých sledovaných parametroch odroda Takt (tolerantná k rizománii) a naopak najhoršie citlivá odroda Swing.

3. Listové hnojivá (v podmienkach nezamorených vírusom BNYVV ) štatisticky preukazne, resp. vysokopreukazne ovplyvnili všetky sledované parametre (úrodu buliev, digesciu, úrodu polarizačného cukru).

Hnojivo Avit 35 oproti kontrolnému variantu pozitívne zvýšilo ÚB a ÚPC (okrem odrody Flair). Vplyv Avitu 35 na Dg pri jednotlivých odrodách bol veľmi variabilný. Jeho pozitívny vplyv sa prejavil iba pri odrode Takt. Humix univerzál plus štatisticky významne (vysokopreukazne) zvýšil ÚB a ÚPC (okrem odrody Flair). Zo sledovaných odrôd sme jeho pozitívny vplyv na Dg zistili iba pri citlivej odrode Swing.

Použitá literatura

HUDEC, J.- BYSTRICKÁ,J: Použitie antistresového kvapalného hnojiva Avit 35 na cukrovú repu. In: Nové možnosti pri pestovaní cukrovej repy, Nitra, Agrotár: 16 - 19.,1998,

JOZEFYOVÁ, L., PULKRÁBEK, J., ŠROLLER, J.: Vliv vybraných pěstitelských faktorů na stabilitu produkce cukrovky. In: Zb. Reparství 2000, KRV AF ČZU Praha, s. 96 - 99. . Řepařství 2000, KRV AF ČZU Praha, s.184 - 187.

KOVÁČOVÁ, M.: Racionalizácia hnojenia cukrovej repy s dôrazom na kvalitu. In: Záv. správa PŠO 95/5145/015 - 02 - 06, Bučany, 1999, 30 s.

MINX, L.: Vplyv organizace porastu na jakost cukrovky. Listy cukrovarnické a řepařské, 106, 1990, s. 13 - 15.

PULKRÁBEK, J.: Možnosti ovlivnení tvorby výnosu cukrovky biologicky aktivními látkami. Rostlinná výroba, 41, 1995, č.8, s. 389 -392.

ŠOLTÝSOVÁ, B.:Stimulátory rastu a ich vplyv na ekonomiku pestovania cukrovej repy. In: Tretia vedecká celoslovenská konferencia, Agrotár, Nitra, 1999, s.38 - 41.

ZÁHRADNÍČEK, J., PULKRÁBEK, J., ŠVACHULA, V.: Vliv listových hnojiv Campofort na technologickou jakost cukrovky. In: Sborník z konference ”Řepařství 2000”, ČZS a KRV na ČZV Praha, 2000, s. 96 - 99.

PAČUTA,V., ČERNÝ, I., KARABÍNOVÁ, M: Vplyv vybraných faktorov na úrodu a kvalitu cukrovej repy. Rostlinná výroba, roč. 46, 2000, č. 8, s. 371 – 378.

PAČUTA, V.,PEŤKOVÁ,J.: The influence of liquid leaf fertilizens on the quantity and quality of sugar beet root. In: Proccedings of the 63d IIRB Congress, IIRB, Intertaken (CH)1 2000, p. 431 – 434. ISSN 0367 – 096X

ŠVACHULA, V.: Zmírňování nepříznivých vlivů počasí na produkci cukrovky. Listy cukrovarnické a řepařské, 115, č. 2, 1999, s. 46? 47.

Adresa autora

Príspevok vznikol za podpory grantového projektu VEGA 1/9087/02 riešeného na Katedre rastlinnej výroby SPU vNitre.