Výskyt a rozšírenie rizománie repy v Slovenskej republike

The occurrence and spreading of rhizomania of sugar beet in Slovakia

J. Miklovičová

Výskumný a šľachtiteľský ústav, Selekt Bučany a.s.

Summary: The occurrence of rhizomania of sugar beet in Slovakia was for the first time observed in 1990. In soil-climatic conditions of Slovak Republic, rhizomania can decrease yield of refinade by 36,3 % - 62,9 %. It depends on the course of weather during vegetation period. The observing of incidence of rhizomania in Slovakia is realised by two methods: 1. directly - by the testing of plant material samples, which were obtained from sugar beet crops, 2. undirectly - by the testing of soil samples by the preventive diagnostics (by the help of bait plants). The results of beet field testing on occurrence of BNYVV are introduced to database of tested fields. On the infected fields with BNYVV there is recommended to grow tolerant varieties against rhizomania. In this time we have in Slovakia 16 tolerant sugar beet varieties againt rhizomania, which are registered by ÚKSÚP (Central testing agricultural institute). Rhizomania of sugar beet does not belong from 1999 among qurantine diseases.

Key words: sugar beet, rhizomania, Slvakia, tolerant varieties.

Souhrn: Výskyt rizománie cukrovej repy bol na Slovensku prvý raz zaznamenaný v roku 1990. V pôdnoklimatických podmienkach SR môže dôjsť vplyvom rizománie k zníženiu úrody rafinády o 36,3 % - 62,9 % - v závislosti od priebehu počasia počas vegetácie. Monitoring výskytu rizománie je na Slovensku realizovaný dvoma spôsobmi: 1. priamo - sérologickým testovaním vzoriek rastlinného materiálu odobratých z porastov repy, 2. nepriamo - testovaním pôdnych vzoriek preventívnou diagnostikou (prostredníctvom sérologického testu mladých rastliniek repy pestovaných v pôdnych vzorkách). Výsledky testovania repárskych pozemkov na prítomnosť BNYVV sú vkladané do databázy testovaných pozemkov. Na pozemkoch infikovaných BNYVV sa odporúča pestovanie k rizománii tolerantných odrôd cukrovej repy. V súčasnosti na Slovensku ÚKSÚP registroval 16 k rizománii tolerantných odrôd cukrovej repy. Rizománia cukrovej repy v SR od roku 1999 nepatrí medzi karanténne choroby.

Klíčová slova: cukrová repa, rizománia, Slovensko, tolerantné odrody.

Rizománia je v súčasnosti vo svete považovaná za chorobu s najvážnejšími dôsledkami na ekonomiku pestovania cukrovej repy. S rizomániou repy ako s hospodársky významnou chorobou sa na Slovensku stretávame od roku 1990, kedy bola prvý raz diagnostikovaná u niekoľkých pestovateľov na juhozápade územia. V ohniskách jej výskytu boli zaznamenané významné straty na úrodách a na cukornatosti. Buľvy boli zdeformované, zakrpatené s príznakmi “bradatosti”, na priereze buliev bolo možné pozorovať zhnednuté cievne zväzky. Technologická hodnota napadnutých buliev bola pre vysoký obsah popolovín, najmä sodíka a draslíka veľmi nízka.

Vyššie uvedené symptómy spôsobuje na rastlinách cukrovej repy prítomnosť vírusu žltej nekrotickej žilkovitosti repy (BNYVV - beet necrotic yellow vein virus). BNYVV je vírus zo skupiny furovírusov, prenášaných pôdnou hubou Polymyxa betae, (Plasmodiophoromycetes). Po vytvorení vhodných vlhkostných a teplotných podmienok v pôdnom prostredí (optimálna teplota pôdy pre infekciu je okolo 25°C) huba infikuje pletivo mladých koreňov hostiteľských rastlín. Polymyxa betae je obligátny parazit a jej hostiteľský okruh tvoria predovšetkým rastliny z čeľade Chenopodiaceae, Amaranthaceae a Portulaceae (Rush, 1995).

Závažnosť a hospodárska škodlivosť rizománie spočíva v tom, že v každej lokalite výskytu výrazne ovplyvňuje rentabilitu pestovania cukrovej repy.

Prvé boli dokázané výskyty - vizuálne i sérologicky - v oblasti juhozápadného Slovenska, ale v nasledujúcich rokoch bola rizománia cukrovej repy dokázaná sérologickým ELISA testom aj v ďalších oblastiach pestovania cukrovej repy.

Situácia na Slovensku si vyžiadala v prvom rade nevyhnutnosť monitoringu výskytu a rozširovania choroby v našich oblastiach pestovania cukrovej repy a súčasne hľadanie najvhodnejšieho spôsobu eliminácie škodlivosti choroby. Dôkladne boli zvážené všetky dôležité okolnosti, ako: rozmiestnenie pestovateľských oblastí cukrovej repy na Slovensku (tvoria takmer súvislú plochu), najrozšírenejšie spôsoby prenosu infekcie (veterná a vodná erózia, záplavy), prevoz repy po zániku niektorých cukrovarov na väčšie vzdialenosti a životnosť BNYVV, ktorý je schopný prežiť v cystosórach huby Polymyxa betae veľa rokov aj v extrémnych podmienkach. Dospelo sa k názoru, že účinnosť prísnych karanténnych opatrení za daných podmienok by bola veľmi nízka. Ako najvhodnejšie a najefektívnejšie riešenie na pozemkoch infikovaných vírusom BNYVV sa ukázalo pestovanie k rizománii tolerantných odrôd. Od roku 1999 rizománia cukrovej repy nepatrí na Slovensku medzi karanténne choroby.

Problematika prieskumu výskytu rizománie je na Slovensku riešená formou realizácie vedeckotechnických projektov. V rámci riešenia týchto projektov bol vypracovaný systém mapovania výskytu vírusu BNYVV na území SR. Tento systém sa osvedčil a je široko využívaný poľnohospodárskou praxou.

Prítomnosť vírusu BNYVV, spôsobujúceho rizomániu repy na repárskych pozemkoch zisťujeme dvoma spôsobmi:

1. priamo - sérologickým testovaním vzoriek repy, odobratých z porastov počas vegetácie; odoberajú sa

a. buľvy s vizuálnymi príznakmi rizománie (“bradatosť”, zhnednuté cievne zväzky pozorované na priereze buľvou)

b. buľvy, v ktorých pri technologickom rozbore v cukrovare bola zistená nízka digescia. Využiteľnosť výsledkov týchto testov je aktuálna až pri ďalšom pestovaní cukrovej repy na testovanom pozemku.

1. nepriamo - preventívnou diagnostikou: sérologickým testovaním mladých rastliniek repy, pestovaných v pôdnych vzorkách odobratých po zbere predplodiny z pozemkov, kde sa plánuje pestovanie cukrovej repy v nasledujúcom roku. Pri preventívnej diagnostike prítomnosti vírusu BNYVV v pôdnych vzorkách 1 vzorka reprezentuje výmeru 10 ha a pozostáva minimálne z 25 vpichov. Pestovanie rastliniek citlivej odrody cukrovej repy prebieha v podmienkach ideálnych pre vývin choroby a trvá 6 týždňov. Sú to tzv. provokačné skúšky. Informáciu o prítomnosti infekcie v pôde získame do dvoch mesiacov od začatia testu. Týmto testom zisťujeme infekčný potenciál testovanej pôdy. Využiteľnosť výsledku testu je aktuálna hneď. Pri preventívnej diagnostike je veľký dôraz kladený na presnosť a dôslednosť odberu pôdnej vzorky a jej presné označenie (Schéma 1).

Výsledky získané pri oboch spôsoboch testovania prítomnosti vírusu BNYVV sú vkladané do databázy. Informácie z databázy sú prístupné pestovateľom cukrovej repy. Rozhodnutie o voľbe odrody robí pestovateľ, resp. agronóm cukrovaru. V prípade zistenia prítomnosti vírusu BNYVV na testovanom pozemku odporúčame pestovanie k rizománii tolerantných odrôd cukrovej repy. Je to v súčasnosti najúčinnejší a jediný spôsob ako eliminovať škody spôsobené chorobou pri pestovaní cukrovej repy na pozemkoch infikovaných BNYVV. Takýto postup je bežný aj vo vyspelých repárskych krajinách.

Podiel vplyvu zvolenej pestovanej odrody na dosiahnutú produkciu cukrovej repy v štandardných podmienkach pestovania - pri dodržaní agrotechnického postupu a bez prítomnosti vírusu BNYVV v pôde udávajú rôzni autori okolo 11 %. ( Haluschan, 1991) udáva vplyv odrody na úrodu rafinády 11 %, (Pulkrábek, Šroller, 1997) uvádzajú na základe hodnotenia pokusných lokalít v trojročnom sledovaní vplyv odrody na produkciu cukrovej repy 10,5 %, výťažnosť rafinády ovplyvnila v týchto pokusoch odroda 8,6 percentami. Prítomnosť vírusu BNYVV na pozemku rozhodujúcou mierou zvyšuje vplyv pestovanej odrody na dosiahnutej produkcii. Pri pestovaní odrody citlivej k rizománii na pozemku infikovanom BNYVV môže dôjsť - iba nesprávnou voľbou odrody - podľa našich trojročných sledovaní k zníženiu úrody rafinády o 36,3 % - 62,9 %, v závislosti od priebehu počasia počas vegetácie v jednotlivých rokoch.

Monitoring výskytu vírusu BNYVV na území Slovenska je stále aktuálny, pretože nám dáva obraz o hladine infekcie (hustote inokula BNYVV) v repárskych pôdach. K rizománii tolerantné odrody sú schopné v infikovaných podmienkach produkovať požadovanú úrodu cukrovej repy. Zároveň sú - rovnako ako citlivé odrody - hostiteľmi BNYVV a podporujú nárast infekčného potenciálu BNYVV v repárskych pôdach. Na základe doterajšieho monitoringu výskytu vírusu BNYVV na Slovensku možno konštatovať, že vírus BNYVV sa nachádza v menšej alebo vo väčšej miere vo všetkých oblastiach pestovania cukrovej repy. Početne najvyšší výskyt bol zaznamenaný v oblasti Juhozápadného Slovenska a na Považí. Podľa doterajších zistení sú vírusom BNYVV najmenej infikované pôdy na východnom Slovensku. Výskyt choroby je na väčšine lokalít ohniskový, evidujeme aj lokality s plošným výskytom. Intenzita infekcie v ohniskách je rôzna, pri plošnom výskyte nie je intenzita infekcie rovnaká na celej ploche. Monitoring pomocou preventívnej diagnostiky umožňuje pestovateľom cukrovej repy pri negatívnom výsledku sérologického testu s úspechom pestovať citlivé vysokovýkonné odrody cukrovej repy.

Pôsobenie infekčného potenciálu pôdy (zisteného preventívnou diagnostikou) infekčným tlakom na rastliny repy je v rozhodujúcej miere ovplyvnené priebehom poveternostných podmienok počas vegetačného obdobia. Pre vývin choroby a jej škodlivý vplyv na produkciu repy je vhodné teplé a vlhké počasie na začiatku vegetácie (máj, jún), suchšie horúce leto a vlhké počasie na konci vegetácie (Miklovičová, 1999).

Na Slovensku v súčasnom období (do konca roka 1999) ÚKSÚP registroval 16 k rizománii tolerantných odrôd (Belorit, 1999). Sú to tieto odrody: od roku 1994: RIMA (SES), RIZOR (SES), DORA (KWS), RENATA (KWS), FORMULA (MARIBO); od roku 1995: MONRIZ (SELEKT - KWS); od roku 1996: RIPOSTE (SES), RIZOMA (SELEKT - KWS); od roku 1997: RIVAL (SES), ROXANE (Florimond Desprez); od roku 1998: ADELA (NOVARTIS), GRAND (NOVARTIS), PATRÍCIA (KWS); od roku 1999: LADY (NOVARTIS), IBIZA (DANISCO Seed), FLAIR (STRUBE).

Presné výsledky o výmere pestovateľskej plochy obsiatej odrodami tolerantnými k rizománii nie sú k dispozícii. Odhadujeme, že v rámci Slovenska je to okolo 60 %.

Literatúra

BELORIT, A.: Cukrová repa kŕmna repa. In: Výsledky štátnych odrodových skúšok 1998. ÚKSÚP Bratislava, 1999.

HALUSCHAN, M.: Biologická a technicko-technologická výroba cukrovej repy. Nitra 1991, s. 26-62.

MIKLOVIČOVÁ, J.: Účinná ochrana cukrovej repy pri importe nových nebezpečných chorôb. In.: Záverečná správa VTP 514-80, Bučany, 1999, s.75-76.

PULKRÁBEK, J., ŠROLLER, J.: Výnosová či cukernatá odrůda cukrovky? Úroda 11, 1997, Tématická příloha, s. 6-7.

RUSH, C..M., HEIDEL G.B.: Furovirus Diseases of Sugar Beets in the United States. In.: Plant Disease/Vol.79 No.9, The American Phytopathological Society, 1995, s. 868-875.

Adresa autora

Sborník z konference "Řepařství 2000" pořádané Katedrou rostlinné výroby AF ČZU v Praze 23.2.2000