Výskyt listových škvrnitostí repy v Slovenskej republike

Occurrence of leaf spottedness of beet in Slovak Republic

T. Roháčik

Selekt, Výskumný a šľachtiteľský ústav Bučany, a.s.

Summary: We have health condition and occurrence of leaf spottedness of beet in years 1997 - 1999. Leaf spottednesses are caused by complex of fungal and bacterial pathogens. The composition of this complex changes according conditions of growing environment. Main disease was cercosporiosis - Cercospora beticola. Another spottednesses, caused by Phoma betae, Ramularia beticola, Alternaria tenuis, have common incidence. There was recorded also the incidence of bacteriosis, wich was probably caused by species Pseudomonas aptata. Fungicidal treatment of beet crops against cercosporiosis stabilises production potential of crops and it is economically advantageous for beet growers and processors.

Key words: sugar beet, leaf spottedness, health condition, pathogens.

Souhrn: V rokoch 1997 až 1999 sme sledovali zdravotný stav a výskyt listových škvrnitostí repy. Spôsobuje ich komplex hubových a baktériových patogénov, ktorého zloženie sa mení v závislosti na podmienkach pestovateľského prostredia. Dominantnou chorobou bola cerkosporióza repy - Cercospora beticola, bežne sa vyskytujú ako pôvodcovia ďalších škvrnitostí huby Phoma betae, Ramularia beticola, Alternaria tenuis, bol zaznamenaný i výskyt bakteriózy spôsobenej pravdepodobne druhom Pseudomonas aptata. Fungicídne ošetrenie porastov repy proti cerkosporióze stabilizuje produkčný potenciál porastov a je ekonomicky výhodné pre pestovateľov i spracovateľov repy.

Klíčová slova: cukrová repa, listová škvrnitosť, zdravotný stav, patogeny.

Listové škvrnitosti repy spôsobuje komplex hubových a baktériových patogénov, ktorého zloženie sa mení v závislosti na podmienkach pestovateľského prostredia. Najmä technológie pestovania a priebeh poveternosti sú faktory, ktoré najvýznamnejšie ovplyvňujú vznik infekcií, symptómov na listovom aparáte repy a poškodenie rastlín.

V Slovenskej republike je dominantnou chorobou listov v posledných troch pestovateľských ročníkoch hnedá škvrnitosť listov -cerkosporióza repy (Cercospora beticola). Príčinnosť zvýšeného výskytu a škodlivosti tejto choroby repy vidíme v niekoľkých skutočnostiach:

Od roku 1990 sa zmenila technológia pestovania cukrovej repy. Nadzemná biomasa rastlín sa čoraz menej využíva na kŕmenie hospodárskych zvierat v dôsledku poklesu ich stavov. Infikované rastlinné zvyšky ostávajú na pozemkoch a zaorávajú sa do pôdy. Tým sa vytvárajú podmienky pre zvyšovanie infekčného potenciálu choroby. Práve roky 1997 - 1999 predstavujú obdobie, keď sa cukrová repa pri striedaní plodín dostávala druhý a tretí raz na tie isté hony, čo sa nepriaznivo odrazilo na jej zdravotnom stave.

Priebeh poveternostných podmienok bol priaznivý pre rozvoj choroby. V každom z troch uplynulých pestovateľských ročníkov sa v mesiacoch jún a júl vyskytli 10 - 14 - dňové daždivé obdobia, ktoré vytvorili podmienky pre vznik prvotných infekcií listového aparátu. Množstvo a rozdelenie zrážok v ďalších obdobiach vytvorilo podmienky pre realizáciu silných sekundárnych infekcií, ktoré zapríčinili silnú redukciu listového aparátu rastlín.

Zo súčasného sortimentu pestovaných odrôd nie je ani jedna úplne rezistentná k chorobe. Najmenšie napadnutie listovej plochy hnedou škvrnitosťou pred zberom (do 30 %), bolo zaznamenané pri odrodách Dunja a Marathon. Napadnutie listovej plochy do 40 % bolo zaznamenané pri odrodách Hilma, Kansas, Nikos a Zenith, do 50 % pri odrodách Adonis, Alaska, Kredo a Olympus, napadnutie viac ako 50 % listovej plochy sme zaznamenali pri odrodách Diadem, Domino, Fox, Gala, Intera, Perla a Scarlett. Korelačná analýza potvrdila nepriaznivý vplyv sledovaných chorôb na cukornatosť repných buliev.

Na základe vykonaných fungicídnych pokusov sa ukazuje, že chemická ochrana porastov proti chorobe je mimoriadne aktuálna, potrebná a ekonomicky výhodná ako pre pestovateľov repy, tak aj pre spracovateľov repy. Účinnosť fungicídov dosahovala 21,80 - 86,16 %, pri úrovni infekcie kontrol 64,00 - 81,00 %. Dôvodom na vyslovenie takéhoto predpokladu je zvýšenie úrody a cukornatosti repy po ošetrení fungicídmi, čo zabezpečuje lepšiu realizáciu vstupov vložených do pestovanie repy v podobe lepších parametrov vykupovanej suroviny a tým i lepšieho finančného ohodnotenia produkcie pre pestovateľov. Spracovatelia disponujú kvalitnejšou surovinou, z ktorej sú schopní vyrobiť viac bieleho cukru.

Za mimoriadne vážnu a málo preskúmanú otázku považujeme interakciu vaskulárneho vädnutia repy spôsobeného rizomániou s následným napadnutím listového aparátu cerkosporiózou. Odrody bez tolerancie k rizománii sú mimoriadne silno poškodzované. V pokusoch vykonaných na lokalitách pre testovanie odrôd na toleranciu k rizománii sme zaznamenali silné poškodenie všetkých úrodotvorných prvkov vrátane zníženia počtu jedincov na jednotku plochy v dôsledku odumierania rastlín repy.

Okrem dominantného výskytu cerkosporiózy listov sa stretávame bežne s fómovou škvrnitosťou repy (Phoma betae), ramuláriovou škvrnitosťou repy (Ramularia beticola). Prax ich však podľa symptómov na rastlinách spravidla nerozlišuje od cerkosporiózy. Ich význam je v súčasnosti na Slovensku druhoradý.

Alternáriová škvrnitosť listov repy bola identifikovaná na bližšie neurčenej odrode z lokality v rajóne cukrovaru Juhocukor a.s. Dunajská Streda. Chorobu spôsobuje huba Alternaria tenuis. Rozsah poškodenia porastu nebol kritický, ale skúsenosti z pestovania rajčiakov sú také, že choroba sa môže za priaznivých podmienok rozšíriť do kritického rozsahu s veľkou škodlivosťou. Odolnosť súčasného sortimentu odrôd k chorobe nie je známa.

Špecifikom v roku 1999 bol výskyt baktériózy repných listov spôsobejnej podľa symptómov pravdepodobne baktériou Pseudomonas aptata. Napadnutie sa prejavovalo na okrajoch porastov repy na viacerých lokalitách. Spoločným znakom miest výskytu bola ich lokalizácia v blízkosti agátových remízok, ktoré z východnej strany zatieňovali ráno porasty. Rastliny mali napadnutú listovú žilnatinu v hornej tretine listovej čepele. Napadnutá listová žilnatina bola na povrchu skorkovatená, miestami praskala. Z prasklín sa uvolňoval slizovitý exudát. Staršie a rozsiahlejšie poranenia mali čiernu farbu. Rozsah lézií bol do 10 mm. V mieste napadnutia sme pozorovali lámanie listovej žilnatiny a deformáciu listových čepelí. Na základe skromných literárnych poznatkov je výskyt tejto choroby viazaný na poškodenie pletív rastliny živočíšnymi škodcami, najmä bzdôškami rodu Lygus. Rozsah poškodenia porastov bol malý a po počiatočnom výskyte sa choroba ďalej nerozširovala.

Napadnutie rastlín a účinnosť fungicídov proti Cercosporabeticola k 13.10.1998

Úroda a kvalita buliev po aplikácii fungicídov s účinnosťou proti Erysiphe betae a Cercosporabeticola roku 1998

Napadnutie rastlín a účinnosť fungicídov proti Cercosporabeticola k 29.9.1999

Úroda a kvalita buliev cukrovej repy po aplikácii fungicídov s účinnosťou proti Cercosporabeticola v roku 1999

Adresa autora

Sborník z konference "Řepařství 2000" pořádané Katedrou rostlinné výroby AF ČZU v Praze 23.2.2000