Využitie stimulátorov rastu pri pestovaní repy cukrovej

RACIONÁLNE VYUŽITIE STIMULÁTOROV RASTU PRI PESTOVANÍ REPY CUKROVEJ

The rational utilization of the growth stimulators at the cultivation of the sugar beet

B. Šoltysová

Oblastný výskumný ústav agroekológie Michalovce, Slovenská republika

Summary: The influence of application of growth stimulators on the yield of roots and the quantitative parameters of sugar beet was followed in 1996 - 1998. Sugar beet variety Ibis was grown in the conditions of Fluvi - Eutric Gleysols (FEG). Four variants of application of growth stimulators were used in the sugar beet: 1 - incrustation of seed with Elorisan, 2 - incrustation of seed with Elorisan and foliar application of Elorisan, 3 - foliar application of Elorisan, 4 - variant without Elorisan. The yields of roots were higher about 2,26 - 5,77 t.ha-1 on the variants with growth stimulators than the yields from control variant. The foliar and combined application of Elorisan caused significant increase content of sugar about 0,28 - 0,67 % and refined sugar yield about 0,403 - 0,830 % than at the variant without Elorisan. The application of growth stimulators caused of decrease of molasses matters content (Na, K, a -amino nitrogen) and losses of sugar in molasses, too.

Key words: sugar beet, growth stimulator, yield, quality.

Souhrn: V rokoch 1996 - 1998 bol hodnotený vplyv aplikácie stimulátorov rastu na úrody a zmeny kvalitatívnych parametrov repy cukrovej. Repa cukrová odrody Ibis bola pestovaná v podmienkach fluvizeme glejovej. V pokusoch boli sledované 4 varianty použitia Elorisanu: 1. - obaľovanie osiva Elorisanom, 2. - obaľovanie osiva Elorisanom a foliárna aplikácia Elorisanu, 3. - foliárna aplikácia Elorisanu, 4. - kontrola neošetrená Elorisanom. Na základe získaných výsledkov je možné konštatovať, že v porovnaní s kontrolou bola na variantoch s použitím stimulátorov rastu zvýšená úroda buliev o 2,26 - 5,77 t.ha-1. Foliárna a kombinovaná aplikácia Elorisanu sa prejavila na preukazne zvýšení obsahu cukru o 0,28 - 0,67 % a výťažnosti rafinády o 0,403 - 0,830 % v porovnaní s kontrolou. Zároveň použitie stimulátorov rastu ovplyvnilo aj pokles obsahu melasotvorných látok (Na, K, a -amino dusík) a strát cukru v melase.

Klíčová slova: cukrová repa, stimulátor rastu, úroda, kvalita.

Úvod

Produkciu repy cukrovej s vysokými kvantitatívnymi a kvalitatívnymi parametrami je možné získať len zabezpečením vhodných podmienok pre tvorbu úrodových prvkov. Dosiahnuť tento cieľ umožňuje jednak optimalizácia hnojenia, ktorou sa zaistí harmonický pomer hlavných živín v pôde, ale aj racionálne využitie stimulátorov rastu v pestovateľskom systéme repy cukrovej. Na to, že kvantitatívnu a kvalitatívnu realizáciu úrodového potenciálu repy cukrovej je možné ovplyvniť aplikáciou stimulátorov rastu upozornili aj práce Zahradníčka, Kadlíka, Henselovej, Konečného (1993) a Šantu (1995).

Medzi stimulátory rastu pozitívne ovplyvňujúce úrody a kvalitatívne parametre repy cukrovej patrí aj skupina stimulátorov rastu s komerčným názvom Elorisan. Uvedené biologicky aktívne látky vplývajú aj na zníženie obsahu melasotvorných látok v buľvách repy cukrovej a teda aj na výťažnosť rafinády. Podobne Šimurková (1999) zistila, že aplikácia stimulátorov rastu pôsobí na zvýšenie výťažnosti rafinády.

Výskumom vplyvu inkrustácie osiva repy cukrovej Elorisanom sa zaoberali Fecenko, Ložek (1995). Autori zistili, že aplikáciou Elorisanu došlo k zvýšeniu produkcie bieleho cukru.

Kvapalná forma Elorisanu pôsobí cez stimuláciu listového aparátu na zvýšenie fotosyntézy. Podľa Gradla a Sachera (1996) aplikácia kvapalnej formy Elorisanu pozitívne ovplyvňuje zvýšenie obsahu cukru v buľvách.

Cieľom prezentovanej práce bolo zhodnotiť vplyv aplikácie stimulátorov rastu Elorisan na úrody a parametre technologickej kvality repy cukrovej pestovanej na ťažkých pôdach Východoslovenskej nížiny.

Materiál a metóda

Problematika ovplyvnenia kvantitatívnych a kvalitatívnych parametrov repy cukrovej bola riešená v rokoch 1996 - 1998 v stacionárnych pokusoch Oblastného výskumného ústavu agroekológie Michalovce. Pokusy s repou cukrovou boli založené na experimentálnom pracovisku Milhostov, ktoré leží v centrálnej časti Východoslovenskejnížiny (VSN) vo vzdialenosti cca. 5 km od okresného mesta Trebišov. Záujmové územie má tvar obdĺžnika s celkovou výmerou 50 ha. Na tomto území sa nachádzajú fluvizeme glejové (FMG). Podrobnú charakteristiku pôdneho stanovišťa popísala Šoltysová (1999).

Klimatický región je nížinný, teplý a veľmi suchý. Dlhodobý ročný priemer zrážok za roky 1951 - 1980 je 559 mm, za obdobie mesiacov IV. - IX. je 348 mm. Priemerná teplota vzduchu za rok je 8,9oC a v mesiacoch IV. - IX. je 16,0 oC. Údaje o klimatických faktoroch v rokoch 1996 - 1998 boli získané z meteorologickej stanice Slovenského hydrometeoro-logického ústavu, ktorá sa nachádza naproti experimentálneho pracoviska Milhostov. Údaje o teplote vzduchu a zrážkach za roky 1996 - 1998 sú znázornené graficky na obrázku 1.

Obrázok 1: Poveternostné podmienky v rokoch 1996 - 1998

Problematika ovplyvnenia úrod a technologickej kvality repy cukrovej stimulátormi rastu Elorisan bola sledovaná u geneticky jednosemennej odrody IBIS. V repe cukrovej boli sledované nasledujúce varianty:

1. - osivo obalené Elorisanom

2. - osivo obalené Elorisanom + foliárna aplikácia Elorisanu

3. - foliárna aplikácia Elorisanu

4. - kontrola neošetrená Elorisanom

Osivo repy cukrovej bolo obalené Elorisanom BET v dávke 40 g.kg-1 osiva a postrek bol realizovaný Elorisanom Z v dávke 100 g.ha-1 v čase tvorby 5. - 6. paru pravych listov, pred plnym zapojenim porastu.

Pokusy boli založené v prirodzených podmienkach štandardným spôsobom spracovania pôdy. Predplodinou repy cukrovej bola pšenica ozimná.

Sledované varianty boli racionálne hnojené priemyselnými hnojivami a boli na nich podmietkou zapravené vápenaté hmoty v dávke 6 t.ha-1 CaCO3 a strednou orbou bol zaoraný maštaľný hnoj v dávke 40 t.ha-1. Aplikované dávky čistých živín v jednotlivých rokoch sú uvedené v tabuľke 1.

Tabuľka 1: Aplikované dávky živín

V optimálnom čase zberu bola na sledovaných variantoch zistená úroda a kvalitatívne parametre repy cukrovej (obsah cukru, Na, K, a -amino N). Analýzy buliev pre stanovenie parametrov technologickej kvality repy cukrovej boli urobené na základe využitia expeditívnych analytických metód. Výpočtom podľa Reinefelda bola zistená výťažnosť rafinády a straty cukru v melase.

Pokusy boli štatisticky vyhodnotené pomocou analýzy rozptylu.

Výsledky a diskusia

V priebehu rokov 1996 - 1998 bol sledovaný vplyv aplikácie stimulátorov rastu na úrody a zmeny parametrov technologickej kvality repy cukrovej. Získané výsledky úrod buliev a obsahu cukru sú uvedené v tabuľke 2.

V závislosti na variante a roku pestovania sa úrody buliev repy cukrovej pohybovali v rozmedzí 61,03 - 76,53 t.ha-1. Aplikácia stimulátorov rastu Elorisan spôsobila preukazné zvýšenie priemernej úrody buliev o 2,26 - 5,77 t.ha-1 v porovnaní s neošetrenou kontrolu. O pozitívnom vplyve stimulátorov rastu na výšku úrod buliev repy cukrovej upozornila aj práca Tománkovej (1995).

Získané úrody repy cukrovej boli štatisticky preukazne ovplyvňované pestovateľským ročníkom (tabuľka 3). Výška úrod buliev korešpondovala s hodnotami hydrotermického koeficienta, ktorého hodnoty dosiahli v druhej polovici vegetácie (júl - september) najvyššie hodnoty v roku 1996 (1,84) a najnižšie v roku 1997 (1,14). K podobnému záveru dospeli aj Pačuta, Karabínová, Černý (1999).

V danom období sa obsah cukru pohyboval v rozmedzí 15,15 - 18,76 %. Foliárna a kombinovaná aplikácia stimulátorov rastu preukazne vplývala na zvýšenie obsahu cukru, pretože v porovnaní s neošetrenou kontrolou bola cukornatosť zvýšená o 0,28 - 0,67 %. Analogické výsledky o vplyve aplikácie stimulátorov rastu na zvýšenie cukornatosti zistili aj Kráľovič, Tománková (1996). Obsah cukru štatisticky preukazne ovplyvňoval pestovateľský ročník priebehom klimatických podmienok. Podobne aj Kraslová (1990) zistila, že tvorbu a uskladnenie sacharózy v buľvách repy cukrovej ovplyvňujú meteorologické podmienky v jednotlivých rokoch, hlavne zrážky, teplota a slnečný svit.

Technologická kvalita repy cukrovej je hodnotená nielen obsahom cukru, ale aj obsahom necukrov, ktoré zvyšujú rozpustnosť cukru a teda znižujú výťažnosť rafinády a zvyšujú výrobu melasy. V rokoch 1996 - 1998 sa obsahy Na vyskytovali v rozpätí 0,788 - 1,488 mmol.100 g-1, K 4,610 - 7,904 mmol.100 g-1 a a -amino N 3,04 - 4,02 mmol.100 g-1 (tabuľka 4).

Aplikácia stimulátorov rastu spôsobila preukazné zníženie obsahu melasotvorných látok v buľvách repy cukrovej. V porovnaní s kontrolou došlo k poklesuobsahu Na v buľvách o 0,094 - 0,164 mmol.100 g-1, K o 0,223 - 0,476 mmol.100 g-1 a a -amino dusíka o 0,21 - 024 mmol.100 g-1. Podobné pozitívne výsledky o vplyve regulátorov rastu na zlepšenie kvalitatívnych parametrov repy cukrovej zaznamenali aj Tománková a Henselová (1995).

Obsahy melasotvorných látok boli štatisticky preukazne ovplyvňované aj ročníkom (tabuľka 5). Podobnú ročníkovú variabilitu zaznamenali aj Frančáková, Lacko-Bartošová, Muchová a Bajči (1996).

Tabuľka 2: Úrody buliev a obsahu cukru

Tabuľka 3: Mnohonásobný 95 % LSD test porovnávania úrod buliev a obsahu cukru

Tabuľka 4: Obsah Na, K a a -amino dusíka v buľvách repy cukrovej

Tabuľka 5: Mnohonásobný 95 % LSD test porovnávania obsahov Na, K a a -amino N

S obsahom melasotvorných látok súvisí aj výťažnosť rafinády a straty cukru v melase, ktoré sú dôležitými ukazovateľmi technologickej kvality buliev (tabuľka 6).

Z hľadiska výťažnosti rafinády bol v daných pôdno-klimatických podmienkach najlepší 3. variant, na ktorom bol foliárne aplikovaný Elorisan a kde sa výťažnosť rafinády zvýšila o 0,830 % v porovnaní s kontrolou. Kladný vplyv aplikácie stimulátorov rastu na zvýšenie výťažnosti rafinády potvrdili aj výsledky Cigľara, Bajčiho, Bittera a Macáka (1999).

Podobne aj straty cukru v melase, ktoré závisia od obsahu alkalických kovov (Na, K) a a -amino N, boli na variantoch s aplikáciou Elorisanu významne nižšie (o 0,129 - 0,230 %) v porovnaní s neošetreným variantom.

Preukazný vplyv poveternostných podmienok sa prejavil aj na výťažnosti rafinády a stratách cukru v melase (tabuľka 7). Hodnoty týchto parametrov boli najhoršie v roku 1998 (preukazne najnižšie hodnoty výťažnosti rafinády a najvyššie hodnoty strát cukru v melase), ktorý bol poveternostne nepriaznivý. Rozdiel v priemerných hodnotách výťažnosti rafinády bol v porovnaní s rokom 1996 (2,161 %) a rokom 1997 (3,065 %). Naopak priemerné straty cukru v melase dosahovali vyššie hodnoty v porovnaní s rokmi 1996 (+ 0,898 %) a 1997 (+ 0,584 %). Uvedené výsledky sú v súlade s publikovanými informáciami Pačutu, Karabínovej, Černého (1999).

Tabuľka 6: Výťažnosť rafinády a straty cukru v melase

Tabuľka 7: Mnohonásobný 95 % LSD test porovnávania hodnôt výťažnosti rafinády a strát cukru v melase

Záver

Racionálne hnojenie repy cukrovej v interakcii s použitím stimulátorov rastu Elorisan umožňuje zlepšiť kvantitatívne a kvalitatívne parametre dopestovanej produkcie. Z výsledkov získaných počas riešenia danej problematiky je možné sformulovať nasledujúce závery:

Aplikácia Elorisanu prispela k zvýšeniu priemernej úrody buliev o 2,26 - 5,77 t.ha-1 v porovnaní s kontrolou neošetrenou Elorisanom.

Foliárna a kombinovaná aplikácia Elorisanu sa prejavila na zvýšení obsahu cukru o 0,28 - 0,67 % a výťažnosti rafinády o 0,403 - 0,830 % v porovnaní s kontrolou.

Použitie stimulátorov rastu ovplyvnilo aj pokles obsahu melasotvorných látok v buľvách cukrovej repy. Po ich aplikácii poklesol obsah Na o 0,094 -0,164 mmol.100 g-1, obsah K o 0,223-0,476 mmol.100g-1 a obsah a -amino N o 0,21 - 0,24 mmol.100 g-1.

Podobne aj straty cukru v melase boli na variantoch s aplikáciou Elorisanu nižšie o 0,129 - 0,230 % oproti kontrole.

Úrody a kvalitatívne parametre repy cukrovej boli preukazne závislé nielen od variantu, ale aj od pestovateľského ročníka.

Literatúra

CIGĽAR, J., BAJČI, P., BITTER, J., MACÁK, M.: Vplyv vyplodeného substrátu pri pestovaní hlivy ustricovej na úrodu a kvalitu cukrovej repy. In: Tretia vedecká celoslovenská repárska konferencia. Nitra 1999, s. 51 - 54

FECENKO, J., LOŽEK, O.: Testovanie agronomickej účinnosti výrobkov Elorisan na vybraných poľnohospodárskych plodinách. Výročná správa. Nitra, VŠP, 1995, 37 s.

FRANČÁKOVÁ, H., LACKO-BARTOŠOVÁ, M., MUCHOVÁ, Z., BAJČI, P.: Úrody vybraných plodín a kvalita cukrovej repy v ekologickom a integrovanom systéme hospodárenia. Rostlinná výroba, 42, 1996, č. 10, s. 471 - 477

GRADL, T., SACHER, R.: Elorisan Z, vytváranie indukovanej odolnosti rastlín. In: O výrobkoch firmy Elorisan pre rastlinnú a živočíšnu výrobu a spracovanie hnojovice a pevných odpadov z poľnohospodárskej výroby v rámci ekologického poľnohospodárstva, Ivánka pri Dunaji 1996, s. 12-15

KRASLOVÁ, J.: Tvorba a ukládaní sacharózy u cukrovky. Listy cukrovarnické a řepařské, 106, 1990, č. 9, s. 44 - 46

KRÁĽOVIČ, J., TOMÁNKOVÁ, E.: Možnosti využitia bioregulátora Rastim 30 DKV pri realizácii úrodového potenciálu cukrovej repy. Listy cukrovarnické a řepařské, 112, 1996, č. 7 - 8, s. 220 - 222

PAČUTA, V., KARABÍNOVÁ, M., ČERNÝ, I.: Kvantita a kvalita úrody cukrovej repy vo vzťahu k vybraným pestovateľským faktorom. Rostlinná výroba, 45, 1999, č. 2, s. 61 - 67

ŠANTA, I.: Využitie regulátora rastu Rastim 30 DKV v podmienkach Východoslovenskej nížiny. Agrochémia, 35, 1995, č. 5 - 6, s. 93 - 94

ŠIMURKOVÁ, J.: Atonik - stimulátor rastu do repy cukrovej. In: Tretia vedecká celoslovenská repárska konferencia. Nitra 1999, s. 47 - 50

ŠOLTYSOVÁ, B.: Tvorba úrody a kvality cukrovej repy v závislosti od jej výživy v interakcii s rastovými regulátormi v podmienkach ťažkých pôd VSN. [ Doktorandská dizertačná práca] . OVÚA Michalovce 1999, 118 s., 29 tab., 26 obr.

TOMÁNKOVÁ, E.: Vplyv Supresivitu a Biostímu na úrodu a kvalitu cukrovej repy. Listy cukrovarnické a řepařské, 111, 1995, č. 9, s. 254 - 255

TOMÁNKOVÁ, E., HENSELOVÁ, M.: Formulácie prípravku Rastim a ich vplyv na kvalitatívne parametre cukrovej repy. Agrochémia, 53, 1995, č. 9 - 10, s. 173 - 176

ZÁHRADNÍČEK, J., KADLÍK, A., HENSELOVÁ, M., KONEČNÝ, V.: Vliv biostimulátoru Rastim 30 DKV na výnos a technologickou jakost cukrovky pěstované na provozních plochách. Listy cukrovarnické a řepařské, 109, 1993, č.5, s. 98-103

Adresa autora

Sborník z konference "Řepařství 2000" pořádané Katedrou rostlinné výroby AF ČZU v Praze 23.2.2000