Z hľadiska fyziológie výživy treba považovať vertikálne miešacie a kŕmne vozy za perspektívne

V posledných rokoch sa pri väčšine vysokoprodukčných stád hovädzieho dobytka kŕmenie zabezpečuje zmiešanými kŕmnymi dávkami nasledovne:

1. zmiešaná kŕmna dávka, v ktorej sú všetky komponenty KD zamiešané;

2. zmiešaná kŕmna dávka s individuálnym prikrmovaním jadrovými krmivami vo válove alebo kŕmnymi automatmi.

Pri charakterizovaní zmiešaných kŕmnych dávok je potrebné vychádzať z pozitívnych, ale aj negatívnych efektov v porovnaní s konvencionálnym spôsobom kŕmenia. Pozitívny výsledok možno očakávať len v tom prípade, keď celý systém kŕmenia vychádza z organizácie práce a logistiky konkrétnych fariem. Možno očakávať nasledovné efekty:

- pozitívne:

- zvýšenie príjmu krmív až o 1,5 kg sušiny/dojnica a deň;

- nie je možný selektívny príjem krmív, zabezpečuje sa homogenita zloženia KD, čo zvyšuje využitie krmív asi o 4 %;

- zvýšenie produkcie mlieka asi o 5 %;

- zníženie výskytu tráviacich a metabolických problémov;

- možnosť využitia cenovo výhodných vedľajších kŕmnych produktov;

- vyššie dávky jadrových krmív sú fyziologicky lepšie využiteľné. Pri použití vhodných kŕmnych vozov možno použiť aj nerezané seno, čo je výhodné pri skrmovaní kŕmnych dávok s prevahou nevhodnej veľkosti častíc;

- možnosť zvýšenia frekvencie počtu kŕmení;

- úspora a zjednodušenie techniky (kŕmne automaty, kŕmne boxy atď.);

- obmedzenie (vylúčenie) subjektívneho vplyvu kŕmiča, úspora pracovných síl a lepšie pracovné prostredie;

- negatívne:

- vyššia spotreba jadrových krmív na kravu a rok

- nebezpečenstvo pretučnenia kráv pri nevyrovnaných stádach;

- vyššie náklady na techniku;

- chyby pri napĺňaní miešacieho voza;

- chyby pri miešaní krmív, vytváranie nevhodnej štruktúry;

- vyššie vylučovanie živín (N, P a iné) zvieratami.

Pri zmiešaní základných objemových krmív vysokej kvality možno vyrovnanými KD dosiahnuť produkciu 12-15 kg mlieka denne. Pridaním jadrových krmív sa vyrovnáva potreba živín. Pri stúpajúcej produkcii mlieka sa zvyšujú dávky jadrových krmív, pričom treba zohľadniť vplyv ich zvyšovania na zníženie spotreby objemových krmív. So stúpajúcou produkciou dojníc treba počítať s tým, že zmiešaná KD musí v priemere pokrývať vyššiu produkciu mlieka. Dôkladným a rovnomerným zmiešaním jednotlivých krmív sa dosiahne stav, že zvieratá nemôžu selektovať jednotlivé komponenty KD, a tak možno vyššie dávky jadrových krmív (50-55 %) z celkového množstva krmív zmiešať aj s menej chutnými krmivami, ktorých dávka je však z chuťových a fyziologických dôvodov obmedzená. Je potrebné zdôrazniť, že zmiešané KD neumožňujú skrmovať menej kvalitné krmivá. Ich zmiešaním sa nezlepšuje výživná hodnota, ale len prekrýva inými kŕmnymi komponentmi a stráca sa efekt zvýšeného príjmu sušiny. Zmiešané kŕmne dávky nám umožňujú v porovnaní s inými stratégiami kŕmenia zvyšovať príjem krmív. Očakávaný celkový príjem sušiny krmív pri dojnicaich v kg/100 kg ž. h. v prepočte na FCM (4 %) mlieka je uvedený v tabuľke 1 (s. 44). Výhodne možno využiť aj rôzne vedľajšie produkty, ako napr. cukrovarské rezky, pivovarské kvasnice, ako aj komponenty z vlastnej produkcie, ako napr. CCM, LKS, vlhké obilie a pod. Krmivá treba miešať denne a treba sa vyhnúť chybám, ktoré súvisia s dávkovaním jednotlivých krmív do miešacieho voza. Z dôvodov presnosti je v každom prípade potrebné využiť váhu. Zmiešaná kŕmna dávka má mať 40-50 % sušiny a pri miešaní krmív treba postupovať tak, že najskôr nasypeme do miešacieho voza malé hmotnostné dávky a potom väčšie, najskôr suché a potom vlhké komponenty. Najmenej 10 % ZKD má mať častice dlhšie ako 1,9 cm. Dávkovať musíme tak, aby do nasledujúceho kŕmenia zostalo na kŕmnych stoloch okolo 5 % krmiva. Skrmovaním zmiešaných KD sa môže zvýšiť spotreba jadrových krmív, čím vzniká nebezpečenstvo pretučnenia zvierat, najmä v nevyrovnaných stádach. Z toho dôvodu je potrebné vytváraniu skupín zvierat venovať patričnú pozornosť. Vytváranie skupín zvierat v závislosti od produkcie mlieka je predpokladom efektívneho využitia zmiešaných KD. To súvisí s fyzio- logickými potrebami zvierat, ale zároveň má tento proces výrazný dopad na ekonomiku chovu. Pri skrmovaní jadrových krmív v kŕmnych automatoch sú často dávky ohraničené 1 kg. Tak vzniká až 15 úžitkových skupín dojníc. Pri zmiešaných KD nie je takýto proces možný a z organizačných, ako aj ekonomických dôvodov sa vytvára menej produkčných skupín, čo možno považovať za kompromis, ktorý je však spojený s možným predávkovaním alebo aj nižšou spotrebou energie. Tvorba skupín je závislá od intenzity produkcie stáda, špecifických podmienok farmy, ako aj od nákladov na krmivá, ich skrmovanie a pracovné náklady v maštali.

Nároky na logistiku a organizáciu

Použitie miešacieho voza si vyžaduje, aby plochy, na ktorých sú skladované krmivá, boli spevnené, pretože sa na nich denne pohybujú traktory a miešacie vozy s hmotnosťou od 7 do 10 t. Okrem toho je potrebné mať takéto plochy aj z hygienických dôvodov. Pri šírke traktora a miešacieho stroja 2 m a viac by mali mať jednostranné kŕmne stoly 3,5 m a dvojstranné kŕmne stoly najmenej 4,5 m šírku. Výška by mala byť 3-3,5 m. Z hľadiska techniky majú všetky miešacie systémy možnosť dvojstranného vyprázdňovania krmív.

Požiadavky na miešací a kŕmny voz

V dobre fungujúcom kŕmnom a miešacom voze nesmie dochádzať k narúšaniu pôvodnej štruktúry objemových krmív a k vytvoreniu zmiešaniny krmív so zásadne zmenenými fyzikálnymi vlastnosťami. Tieto požiadavky sa nesmú meniť v priebehu celého prejazdu po kŕmnej chodbe. Pri konštrukcii kŕmnych vozov sa používajú rôzne nakladacie, miešacie a rezacie ústrojenstvá. Nakladacie ústrojenstvo s rotačnou frézou je veľmi výhodné pre vyberanie siláží z prejazdných betónových silážnych žľabov. Nakladacie ústrojenstvo s použitím aktívneho vyrezávacieho štítu alebo veľkoobjemový vyrezávač, ktorý je umiestnený priamo kompaktne na kŕmnom voze, umožňuje naložiť všetky materiály (siláž, seno, slama, mláto a ďalšie) zo silážnych žľabov až do výšky nad 4 m alebo z vakov a voľne ložených skladov s minimálnymi stratami a bez narušenia fyzikálnej štruktúry. Z hľadiska štruktúry krmív veľmi významnú úlohu zohráva miešacie ústrojenstvo. Miešací účinok pre vytvorenie homogénnej zmesi sa dosahuje pri väčšine kŕmnych vozov mechanickým spôsobom, a to v horizontálnej alebo vertikálnej polohe. Pre rýchlejší priebeh miešania, najmä krmív z veľkých balíkov, sú miešacie vozy dopĺňané rezacím ústrojenstvom. Pri tak širokej ponuke miešacích kŕmnych vozov je veľmi obtiažny ich výber. Za rozhodujúce treba považovať kritérium, aby kŕmny voz bol schopný zo všetkých komponentov vytvoriť fyzikálne nenarušenú homogénnu zmes. Preto výber bude závisieť aj od druhu používaných komponentov. Horizontálne, na rozdiel od vertikálneho miešania, je len podmienečne vhodné pre spracovanie balíkov. Keď miešame väčšie množstvo vlhkých a štrukturálne chudobných komponentov, potom je vhodnejší šetrnejší spôsob miešania. Keď máme veľmi suché, štrukturálne veľmi bohaté krmivá, tak sa javí vhodnejší systém horizontálneho miešania, ktorý krmivo rýchlo premieša a čiastočne aj rozdrví. Frézy a horizontálne miešacie systémy znehodnotia štruktúru kŕmnych dávok až o 18 % (Malaťák, Pŕikryl, 2003), pričom pri vertikálnych miešacích systémoch sa štruktúra zmení len o 4 %. Určitou nevýhodou vertikálnych miešacích kŕmnych vozov je ťažšie zamiešavanie sena a slamy. Ďalej môže dochádzať k separácii krmív podľa objemovej hmotnosti, takže ľahké a objemné materiály treba nakladať ako prvé. Nevýhodou je aj to, že pri väčšine vozov treba použiť externé nakladanie. V princípe platí, že každý miešací voz by mal mať vo svojej výbave váhu. Váha s presnosťou ± 1 kg umožňuje pomerne presné dávkovanie aj vysokohodnotných komponentov. Všeobecne však platí, že komponenty s hmotnosťou do 50 kg by mali byť vážené samostatne, a tak pridávané do kompletnej KD. Prídavky malých množstiev krmív by sa do miešacieho voza nemali dávať na začiatku miešania. Veľkosť miešacieho voza by mala byť v súlade s podmienkami na farme. Dimenzia a vybavenie takéhoto voza by mali byť v súlade s koncepciou kŕmenia pre budúce roky. Objem je potrebné voliť podľa veľkosti stáda, resp. podľa počtu zvierat v jednotlivých skupinách. Orientačne možno počítať (v závislosti od komponentov a štruktúry dávky) s využiteľným objemom 7-9 VDJ na 1 m3. Štruktúra krmiva musí byť miešaním a dávkovaním zachovaná. Treba dbať na vytvorenie homogénnej zmesi, v ktorej sa jednotlivé komponenty krmív neodmiešavajú. Toto je problematické dodržať pri vyberaní frézou, hlavne siláží s vyššou sušinou. Najmä pri lucernových silážach, ktoré sú rezané na kratšie a sú dobre utlačené, dochádza k tomu, že pri vyberaní frézou sú opätovne porezané úplne na krátko a strácajú svoju štruktúru. Odporúča sa z hľadiska kontroly ekonomiky produkcie jednotlivé namiešané dávky zapisovať (viesť evidenciu o hmotnosti použitých komponentov a hmotnosti ich zmesi). Výživnú hodnotu ZKD sa odporúča stanoviť laboratórnymi analýzami. Aj napriek uvedeným nedostatkom treba z hľadiska fyziológie výživy (štruktúry KD) považovať vertikálne miešacie a kŕmne vozy za perspektívne.