Zatiaľ ako dialóg hluchých so slepými

Už niekoľko mesiacov pripomína vývoj situácie ohľadom finišujúcich príprav na rozšírenie Európskej únie (EÚ) dialóg hluchých so slepými. Každá strana zotrváva na svojom stanovisku a keďže medzi nimi predbežne zostáva veľká priepasť, veci na prvý pohľad nevyzerajú dobre. Znalci pomerov na európskom dvore" však pripomínajú, že v zložitej situácii sa spoločenstvo neocitlo prvý raz a napokon vždy dokázalo - hoci neraz aj na poslednú chvíľu - prijať potrebné politické rozhodnutia.

V prvej novembrovej dekáde sa v Prahe o správnosti návrhov Európskej komisie (EK) snažil presvedčiť ministrov poľnohospodárstva všetkých desiatich asociovaných krajín, ktoré majú šancu stať sa členmi EÚ už v roku 2004, komisár pre poľnohospodárstvo, rybolov a rozvoj vidieka Franz FISCHLER. Okrem iného zdôraznil význam dohody, ku ktorej dospeli súčasné členské krajiny ohľadom financovania spoločnej poľnohospodárskej politiky, pretože v opačnom prípade mohlo dôjsť k ohrozeniu procesu rozšírenia.

Európska rada dospela k záveru, že desať kandidátskych krajín spĺňa politické kritériá a bude schopných spĺňať aj kritériá ekonomické a už od začiatku roku 2004 prijať záväzky, vyplývajúce z členstva v EÚ, - uviedol F. Fischler. - Pokiaľ ide o Rumunsko a Bulharsko, Rada súhlasila s hodnotením EK, ktorá v prípade oboch krajín konštatovala značný pokrok. Vo vzťahu k Turecku privítala dosiahnutý pokrok, ktorý podľa jej názoru priblížil začiatok rokovaní o pristúpení. Zásadné rozhodnutia prijala vo vzťahu k poľnohospodárstvu, dokonca také veľké, že ich význam možno ani všetci nedokážu primerane doceniť.

Podľa komisára prvým z nich je priznanie priamych platieb novým členským krajinám, hoci plnú výšku majú dosiahnuť až po prechodnom období. Jeho absolvovanie umožní v celom priestore rozšírenej EÚ uplatňovať rovnakú spoločnú poľnohospodársku politiku tak, ako si to už teraz želajú uchádzači o členstvo. Menšiu spokojnosť vyslovil F. Fischler s obmedzením výdavkov na poľnohospodárstvo do roku 2013 úrovňou roku 2006 s inflačnou korekciou vo výške jedného percenta. Príliš spokojný s ním nebol najmä preto, že poľnohospodárstvo predstavuje viac, než iba jedno odvetvie národného hospodárstva a jeho výnimočnosť sa logicky spája s poskytovaním určitej podpory. Na druhej strane obmedzením agrárneho rozpočtu členské štáty odstránili prekážku, ktorej tieň sa vznášal nad rozšírením EÚ a prakticky ho mohol zablokovať.

Viem, že ponuka priamych platieb sa vám nepáči, - deklaroval F. Fischler pred ministrami kandidátskej desiatky. - Výrečne ste presadzovali stanovisko, že vaši poľnohospodári potrebujú úplnú priamu finančnú podporu od chvíle pristúpenia do spoločenstva. A pokiaľ by to nebolo možné, uviedli ste, že v krajnom prípade môžete prijať kratšie prechodné obdobie, než aké sa vám navrhlo. Podobne ako členské štáty, aj vy si však bezpochyby uvedomujete, že stojíme pred historickou príležitosťou, ktorú by sme nemali premárniť. Niektorí z vás si možno želali ďalšie rokovania o výške priamych platieb a kratšie obdobie na ich zavedenie. Mali by ste však mať na pamäti obrovský krok, ktorý smerom k vám urobili členské štáty EÚ. Celkom úprimne si myslím, že trvať na požiadavkách v tomto smere nie je realistické.

K realizmu vyzval F. Fischler aj v otázke produkčných kvót a limitov. Podľa neho by uchádzači o členstvo nemali mať zbytočne veľké oči, hoci rokovať o úpravách návrhov sa ešte dá. Predovšetkým by si však mali uvedomiť, že členstvom v EÚ veľa získajú a podmienky pre ich poľnohospodárov sa zlepšia. Okrem iného aj preto, že sa zvýrazní ich pozícia pri rokovaniach v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a zdynamizuje ekonomika agrárnej výroby. K jej rastu prispejú najmä väčšie trhové príležitosti, lepšie ceny a ďalšie podporné nástroje v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, podpora rozvoja vidieka a priame platby, ktoré však komisár v tomto súkolí označil za najmenej podstatné".

Napriek úsiliu však komisár ministrov poľnohospodárstva štátov, ašpirujúcich na členstvo v EÚ v najbližšom kole rozširovania, príliš nepresvedčil. Ak očakával, že z Prahy odíde s ich súhlasom na aplikáciu návrhov EK ohľadom výrobných kvót a priamych platieb, musel byť sklamaný. Pokiaľ však patrí do kategórie realistov, s jednoznačným áno" - najmä po tom, čo zástupcovia poľnohospodárov v samosprávnych orgánoch začali stupňovať tlak na rovnosť podmienok pre všetkých - mohol rátať iba vo sne. Záujem o rovnocenné členstvo pritom nedeklarovali na svojich summitoch iba predstavitelia agrárnych komôr Visegrádskej štvorky (V4), ale aj pobaltských a ďalších krajín.

Zaujímavo - a z pohľadu Slovenska možno aj inšpirujúco - sa vyvíja situácia v susednej Českej republike. Niekoľko dní po návšteve F. Fischlera rozhodujúci predstavitelia českej vlády, vrátane premiéra Vladimíra ŠPIDLU a ministra zahraničných vecí Cyrila SVOBODU, informovali v Jihlave asi l 300 zástupcov poľnohospodárov o svojich ďalších postojoch k agrárnemu sektoru. Agropodnikateľov presviedčali, že ich budúcnosť spočíva v integrácii s poľnohospodárstvom EÚ. V rámci stratégie ďalšieho vyjednávania sa česká vláda pokúsi najmä o zvýšenie výrobných kvót pre 5 prioritných agrokomodít. Takisto mieni v prístupových rozhovoroch dohodnúť možnosť vyrovnávania prechodne nižšej únijnej podpory svojich poľnohospodárov z prostriedkov národného rozpočtu.

V týchto chvíľach síce vieme o čosi viac, ale zďaleka nie toľko, aby sme mohli jednoznačne povedať, že sme spokojní alebo nespokojní, - zdôraznil Václav HLAVÁČEK, prezident Agrárnej komory Českej republiky (AK ČR). - Opätovne pripomíname, že EÚ je založená na princípe rovnakého zaobchádzania so všetkými členmi, na čo návrh agrárnych podmienok EK pre poľnohospodárov kandidátskych krajín akosi pozabudol". Považujeme za svoju povinnosť pripomínať túto skutočnosť nielen predstaviteľom Bruselu, ale aj našej vlády a parlamentu.