Pred zakladaním porastov jačmeňa jarného

Význam jačmeňa jarného je predovšetkým vo výrobe sladu, v kŕmení hospodárskych zvierat a vo výžive ľudí. Osevná plocha v roku 2004 na Slovensku bola takmer 205 000 ha. Jeho pestovanie je produkčne zaujímavé vo všetkých regiónoch a pri rôznych systémoch a technológiách pestovania. Geografická oblasť pestovania jačmeňa je daná predovšetkým teplotou. Jačmeň jarný sa vzhľadom na krátke vegetačné obdobie môže pestovať na severe až na 70 °s. š., ale aj vo vyššej nadmorskej výške (Alpy, Tibet, Kaukaz) a južná hranica pestovania siaha takmer k rovníku.

Nároky na klimatické podmienky

Jačmeň je pomerne nenáročný na teplotu. Potrebuje sumu teplôt od 1700 po 2500 °C. Klíčenie začína pri teplote +1 °C, ale potrebná teplota pre vzchádzanie a zakoreňovanie je vyššia. Znáša teploty až do -12 °C. Vo fáze steblovania mu škodí rýchle zvyšovanie teploty spojené so suchom. Vysoké úrody sladovníckeho jačmeňa dobrej kvality sa dosahujú v oblastiach, kde priemerné ročné teploty dosahujú 8–9 °C a priemerné teploty počas vegetačného obdobia 14–15 °C. Množstvo zrážok v našich podmienkach sa pohybuje od 450 do 650 mm. Veľmi dôležité však je rozdelenie zrážok. Je výhodné, ak v marci a apríli sú menej výdatné dažde, aby mohol dobre klíčiť, vzchádzať a odnožovať. Rozhodujúce zrážky sú v máji a júni, keď jačmeň stebluje, klasí a dozrieva. Sucho a horúčavy v období dozrievania znižujú hmotnosť tisíc zŕn, naopak, nadmerne vlhké počasie pri dozrievaní aktivizuje fermenty, čo môže negatívne ovplyvniť klíčenie pri sladovaní.

Zaradenie v osevnom postupe

Jačmeň jarný má krátku vegetačnú dobu, menšiu výkonnosť koreňovej sústavy a je náročný na živiny, preto veľmi citlivo reaguje na predplodinu. Najlepšie úrody dosahuje pri zaradení po okopaninách hnojených maštaľným hnojom (organickými hnojivami). Výnimkou môžu byť predovšetkým suché ročníky, kedy takto zaradené jačmene môžu trpieť nedostatkom vlahy. Podobne je to pri zaradení po ďatelinovinách a slnečnici. Pri zaradení po kukurici je potrebné venovať pozornosť použitým herbicídom a ich rezíduám, pri zemiakoch môže byť v pôde zanechané nadmerné množstvo dusíka, podobne ako pri zaoraní repných skrojkov. Zaradenie po obilnine znižuje úrodu i sladovnícku kvalitu. Pri zaoraní slamy je dôležité vyrovnať pomer C:N a na 100 kg slamy pridať 1 kg dusíka v priemyselných hnojivách. V poslednom období sa ako vhodné predplodiny prejavujú strukoviny, repka olejka a zelenina.

Nároky na pôdu

Jačmeň jarný vyžaduje pôdu v starej sile, v dobrom štruktúrnom stave, prevzdušnenú a s dostatočnou vodnou kapacitou. Vhodné sú ľahšie až stredne ťažké hliny s objemovou hmotnosťou pôdy do 1,5 t.m-3, s dobre priepustným pôdnym profilom a zásobou živín: fosfor 80-100 mg.1000g-1 pôdy, draslík 201 - 261 mg.1000g-1 pôdy a horčík 160 – 230 mg.1000g-1 pôdy. Z pôdnych typov sú vhodné černozeme, hnedozeme, čiernice a kambizeme. Negatívne reaguje na vyššiu uľahnutosť pôdy.

Výber odrody

Výber vhodnej odrody je popri ďalších faktoroch veľmi dôležitý. V listine registrovaných odrôd, platnej pre rok 2004, bolo zaradených 43 odrôd jačmeňa siateho, z toho 29 odrôd jačmeňa siateho jarného a 14 odrôd jačmeňa siateho ozimného. Odrody jačmeňa siateho jarného sú rozdelené do troch typov sladovníckej kvality, a to 12 odrôd do typu A (výberová), 11 odrôd do typu B (štandardná) a 6 odrôd do typu C (neštandardná).

Hnojenie jačmeňa

Jačmeňu jarnému najlepšie vyhovuje neutrálna, nanajvýš slabo kyslá pôdna reakcia so spodnou hranicou pH 6. Jačmeň je citlivý na hnojenie, nakoľko musí prijať v oveľa kratšej dobe na tonu zrna a slamy toľko živín ako pšenica. Už v prvom mesiaci vegetácie vytvorí asi 20 % celkovej sušiny a pritom naakumuluje až 50 % prijatých živín. Preto na začiatku vegetácie má byť v pôde dostatok všetkých živín v harmonickom pomere. Pri stanovení hnojenia jačmeňa dusíkom je potrebné zohľadniť obsah Nan v pôde pred sejbou, množstvo dusíka získaného mineralizáciou humusu počas vegetácie, predplodinu a doplniť deficit dusíka na predpokladanú úrodu hnojením priemyselnými hnojivami. Potrebnú dávku dusíka aplikujeme jednorazovo. Ak je potreba prihnojiť počas vegetácie, môžeme aplikovať pri sladovníckom jačmeni dávku do 25 kg.ha-1 v rastovej fáze do vytvorenia 3.–4. listu. Na neskoršie prihnojenie reaguje jačmeň zhoršením sladovníckej kvality zrna najmä vo vlhších rokoch. Hnojenie fosforom, okrem zvyšovania úrod, pôsobí aj na zvyšovanie odolnosti jačmeňa proti poliehaniu a podieľa sa na zlepšovaní sladovníckej kvality zrna. Draslík je považovaný za činiteľa limitujúceho kvalitu sladovníckeho jačmeňa. Vzhľadom k nižšej osvojovacej schopnosti jačmeňa pre obe živiny je potrebné vytvoriť dobrú zásobu pohotovostného fosforu a draslíka v pôde, najlepšie predzásobným hnojením k predplodine. Ak absentuje predzásobné hnojenie, je potrebné predovšetkým v suchých oblastiach doplniť fosfor a draslík podľa zásoby týchto živín v pôde. Na pôdach s nedostatkom horčíka je potrebné doplniť aj túto živinu, pretože nedostatok horčíka môže limitovať úrodu. Citlivosť jačmeňa na nedostatok horčíka vyplýva z jeho krátkej vegetačnej doby.

Buriny

Zaburinenosti jačmeňa treba predchádzať výberom vhodného pozemku, zaradením v osevnom postupe a kvalitnou prípravou pôdy. Pri výbere pozemku sa treba vyhýbať predovšetkým pozemkom s výskytom trvácich burín. Odburiňovanie pozemkov by sa malo robiť v celom osevnom postupe. Veľa sa dá v tomto smere dosiahnuť premyslenou základnou a predsejbovou prípravou pôdy. Napr. pri výskyte ovsa hluchého, ktorý má vysokú konkurenčnú schopnosť, je dobré v snahe o jeho potlačenie posunúť termín sejby a nechať ovos vyklíčiť, predsejbovou prípravou pôdy ho zničiť aj za cenu neskoršej sejby. Skorá sejba však vo všeobecnosti posilňuje konkurenčnú schopnosť jačmeňa proti burinám. Pri bezorbovej technológii pestovania jačmeňa je potrebné na zničenie burín použiť prípravky typu ROUNDUP, ktoré spoľahlivo ničia buriny a sú ekologicky únosné, nakoľko nezanechávajú rezíduá v pôde a v rastlinách.

Príprava pôdy

Význam spracovania pôdy pre úrodu, kvalitu a istotu produkcie závisí do značnej miery od mineralizácie pozberových zvyškov. Základné spracovanie pôdy by malo zaistiť ich rozklad v jeseni, prípadne skoro na jar. Oneskorená mineralizácia je z hľadiska sladovníckej kvality nevhodná, lebo v dobe odnožovania, kedy je najvyššia potreba dusíka na tvorbu odnoží, je spotrebovávaný na činnosť mikroorganizmov rozkladajúcich organickú hmotu a neskoršia ponuka dusíka zhoršuje sladovnícku kvalitu jačmeňa. Na Slovensku je rozhodujúca oblasť pestovania sladovníckeho jačmeňa v juhozápadnej časti, kde prevláda kukuričná, resp. suchšia časť repárskej výrobnej oblasti. Na tomto území býva často suchá zima bez snehovej pokrývky, alebo je snehová pokrývka iba krátko. Preto je potrebné robiť jesennú orbu do hĺbky 0,18–0,20 m (po repe hlbšie – až do 0,24 m) čo najskôr, aby sa do príchodu mrazov naakumulovalo v pôde čo najviac vody. Predsejbová príprava pôdy na jar závisí od vlhkostného stavu pôdy. Ak bolo v jeseni vykonané urovnanie povrchu pôdy, na jar rozhodíme potrebné množstvo hnojív, ktoré zapravíme do pôdy ťažkými bránami, čím vytvoríme osivové lôžko a optimálne podmienky pre vyklíčenie a vzídenie osiva. Príprava pôdy by nemala byť hlbšia ako 0,04-0,06 m a hĺbka sejby by mala byť 0,03–0,05 m. V poslednom období sa aj pri jačmeni čoraz častejšie uplatňuje náhrada orby kyprením (minimalizačná technológia), zlúčenie prípravy pôdy a sejby (redukovaná technológia) a technológia priamej sejby do neobrobenej pôdy (bezorbová technológia).

Termín sejby

Vystihnúť optimálny termín sejby je pri jačmeni jarnom mimoriadne dôležité, nakoľko pri veľmi skorej sejbe sejeme do mokrej, nevyzretej pôdy a hrozí „zamazanie osiva“, čo negatívne vplýva na poľnú vzchádzavosť a naopak, oneskorenie sejby jačmeň nie je schopný eliminovať predĺžením vegetácie. Oba uvedené príklady negatívne ovplyvňujú výšku úrody. Oneskorená sejba v kukuričnej výrobnej oblasti je do 1. apríla, v repárskej do 10. apríla a v zemiakarskej do 20. apríla. Oneskorenie sejby znamená za každý deň oneskorenia zníženie úrody zrna o 40–50 kg. Výsevok určujeme podľa účelu pestovania, podľa odrody, predplodiny a termínu sejby. Pri výberových odrodách typu A sa pohybuje od 350 do 450 klíčivých zŕn na m2 a pri štandardných odrodách typu B od 350 do 500 klíčivých zŕn na m2.

Záver

Okrem správneho zaradenia jačmeňa jarného v osevnom postupe je treba zabezpečiť kvalitnú prípravu pôdy, vyváženú výživu a dodržať optimálny termín sejby. Musíme však pružne reagovať na požiadavky trhu, teda na zmeny v odrodovej skladbe, z toho vyplývajúcu výšku a kvalitu úrody a tiež na požiadavky na zdravotnú nezávadnosť produkcie jačmeňa.