V jednej maštali 1 450 dojníc

Veľký podnik musí stavať na kvalite a množstve produkcie, aby mohol konkurovať farmám s nízkymi nákladmiV augustovom čísle Slovenského CHOVu Vám predstavujeme druhý podnik, ktorý sme navštívili počas našej pracovnej cesty po nových spolkových krajinách SRN. Großdrebnitzer Agrarbetriebsgesellschaft, GmbH sa nachádza približne 30 km severne od hlavného mesta spolkovej krajiny Durínsko Drážďan. Podnik je zaujímavý tým, že všetky dojnice (1 450 ks) sú zhromaždené na ploche 100 x 120 m.

Súčasný podnik vznikol spojením piatich družstiev hospodáriacich na celkovej výmere 5 000 ha. Štyri z nich sa zaoberali živočíšnou a jedno rastlinnou výrobou. Spolu mali 3 300 dojníc, ktoré chovali v 10 hospodárskych dvoroch. Z tohto počtu zostalo nakoniec len 1 450 dojníc chovaných v jednom dvore a mladý dobytok chovaný v ďalšom stredisku. V súčasnosti hospodária na 2 300 ha ornej pôdy a 900 ha TTP.

Zložitá štruktúra podniku

Vznik súčasného podniku bol veľmi komplikovaný. V roku 1991 sa zlúčilo spomínaných 5 družstiev do jedného. Podľa transformačného zákona sa zmenili na spoločnosť s ručením obmedzeným a komanditnú spoločnosť. Väčšia časť bývalých členov družstva sa prostredníctvom vneseného kapitálu pretransformovala na komanditárov. Z daňových a dotačných dôvodov založili v roku 1994 prvú dcérsku spoločnosť. Zameraná bola na chov dojčiacich kráv, pretože na ne štát poskytoval dotácie. Mohol ich dostať len podnik, ktorý choval len dojčiace kravy. Vymedzili im aj TTP. V roku 1995 vytvorili spoločnosť s ručením obmedzeným. Využíva kapitál 30 komanditistov. Táto spoločnosť je 100 % dcéra komanditnej spoločnosti. Štruktúru ešte dopĺňa ďalšia spoločnosť, ktorej cieľom je spravovať pozemky. Zložitá štruktúra podniku nie je samoúčelná. Je to kvôli daňovým a dotačným výhodám. Nebolo to jednoduché, museli to však spraviť takto. Na začiatku zmien bolo 410 členov, momentálne je ich 280. Ostatní členovia boli „vyplatení“. Každý rok podiely predávajú približne 25 až 30 komanditisti. Podiely predávajú predovšetkým bývalí členovia družstva vo vyššom veku, ktorých deti alebo vnúčatá nepracujú v tomto podniku. Vlastniť podiely nie je aj napriek zisku spoločnosti veľmi lukratívne.

Výsledky vyžadujú dobrú organizáciu

V podniku majú 1 450 dojníc s ročnou dojivosťou 8 700 l predaného mlieka (4,2 % tuku a 3,35 % bielkovín). Tieto výsledky dosahujú aj vďaka dojeniu 95 % stáda 3-krát za deň. Je to organizačne veľmi náročné, keďže nemajú dojací robot. Organizáciu práce majú vyriešenú na veľmi dobrej úrovni. Prvá pracovná smena začína dojiť o 7,00 hod. do 16,00 hod. s 2 polhodinovými prestávkami. Ďalšia pracovná smena sa začína o 19,00 hod. do 3,00 hod. Každá zmena stihne podojiť 1,5 stáda. V kruhovej dojárni s 48 stojiskami dosahujú 3 dojiči výkonnosť 240 kráv za hodinu. Dvaja ľudia pripravujú dojnice na dojenie a nasadzujú ceckové nástrčky a tretí kontroluje kravy po dojení a proces dojenia. V dennej zmene pracuje 15 ľudí. Vo večernej postačujú 5 ľudia. Živočíšna výroba celkovo zamestnáva 27 ľudí. Pomerne veľká koncentrácia hovädzieho dobytka na jednom mieste ich núti zamestnávať inseminátora, takisto aj pracovnú silu na ošetrovanie paznechtov, pracovníka starajúceho sa o teľatá, veterinára i jednu ženu na dokumentáciu. Za dovolenkujúcich a chorých slúžia 3 „univerzálni“ náhradníci. Na chod maštalí dohliadajú dvaja zámočníci, resp. opravári. Ľudia pracujú 20-25 dní počas mesiaca (čerpajú 22 dní dovolenky za rok). V celom podniku je zamestnaných 80 ľudí vrátane administratívnych pracovníkov. Veľký dôraz kladú na výchovu svojich budúcich zamestnancov. Z poľnohospodárskej školy ku nim chodia na prax študenti. Avšak nie je to prax v našom ponímaní. V podnikoch na Slovensku študentom rozdajú metly alebo lopaty, prinajlepšom študenti idú pomáhať veterinárovi. Tu si mali možnosť vyskúšať a aj samostatne pracovať na teleskopickom nakladači, traktore. Dostávajú úlohy, ktoré vykonávajú samostatne. Celkovo vychovávajú 12 učňov. Z nich si môžu vyberať budúcich zamestnancov. Vedia, aký majú prístup k práci, aké majú odborné vedomosti. Príjmu ich ako „hotových“ ľudí. Ako sa vyjadril riaditeľ podniku Werner Kunath, v poslednom čase majú veľmi dobrých učňov.

Objekt s rozlohou 1,2 ha

Dojáreň, odchov najmladších teliat, pôrodnica i dojnice sa nachádzajú pod jednou strechou v objekte s dĺžkou 120 m a šírkou 100 m. Celú maštaľ prebudovali pred 2 rokmi, pretože prešli na chov holštajnského plemena. Priemerná živá hmotnosť dojníc v minulosti chovaného plemena fleckvieh bola 600 kg, holštajnské majú o 200 kg vyššiu. Ležiská s dĺžkou 1,2 m sú nepostačujúce pre väčší telesný rámec. Nedali sa zväčšiť kvôli stĺpom a stacionárnemu kŕmnemu zariadeniu. Vedľa kruhovej dojárni sa nachádza časť maštale s ustajnením s priväzovaním pre choré zvieratá, pre práve otelené dojnice a pôrodnica. Kravy sa privádzajú do pôrodnice tesne pred otelením. Zostávajú tu len veľmi krátko (max. 12 hodín). Mlieko ide do dodávky už po 2 dňoch. Predtým ho však testujú na obsah baktérií podporujúcich zrenie syra a antibiotiká. Následné 3 týždne sú čerstvo otelené kravy v samostatnej skupine. Kŕmené sú dávkou stimulujúcou zvyšovanie úžitkovosti. Denne im hlavný zootechnik spolu s kolegyňou kontroluje teplotu tela a celkový zdravotný stav. Po 3 týždňoch dojnice preraďujú do vysokoprodukčnej skupiny (tu sú ešte rozdelené na mladé a staré dojnice). Kŕmenie je robené podľa úžitkovosti jednotlivých skupín. Kravy zasúšajú približne 8 týždňov pred otelením. Dva týždne pred začiatkom laktácie sú kŕmené ako počas nej. Teľatá sú ponechané pri matke len nevyhnutne potrebný čas a po 2–3 hodinách po otelení sa presúvajú na 2 týždne do búdok vo vyhradenej časti maštale. V priebehu prvých 2 hodín dostávajú mledzivo od matky z fľaše. Takto majú istotu, že sa napilo. Od druhého dňa dostávajú kyslé mlieko, aby predchádzali hnačkám. Následne sú v boxoch v 24 členných skupinách. Mladý dobytok je napájaný cez automat a zostáva tu do veku 8 týždňov. Býčky idú na predaj. Z jalovíc si nechávajú na chov 80 %. Nevyhovujúce predávajú ako jatočné teľatá so živou hmotnosťou 120 kg.

Stacionárne kŕmne zariadenie

Za zmienku stojí stacionárne kŕmne zariadenie. Skladá sa z jedného centrálneho dopravníka, ktorý dopravuje krmivo ku jednotlivým priečnym dopravníkom. Z nich je krmivo zhadzované tzv. stieračom na kŕmny stôl. Priečnych dopravníkov je spolu 8, na jednu stranu smeruje 5 a na druhú 3. Jeden pás kŕmi približne 200 kráv. Možno niekto si pomyslí, že je tento systém poruchový. Nie je to tak. Nevyskytli sa problémy, kedy by nemohli kŕmiť čo i len jeden deň. Starostlivosť spočíva predovšetkým v prevencii porúch. Každých 8 rokov menia centrálny pás a priečne chodbové dopravníky menia každých 10 rokov. Celý systém dopravníkov zmodernizovali senzormi. Denne kŕmia v 8 intervaloch (jeden trvá približne 45 min.).

Hospodárenie s hnojovicou

V maštali je technológia chovu na roštoch. Hnojovicu skladujú v 18 000 m3 zásobníku, ktorý sa zaplní približne po šiestich mesiacoch. Vo veľkej miere využívajú systém priamej aplikácie hnojovice do pôdy radličkovým aplikátorom s objemom zásobníka 10 m3. Plánujú kúpiť ešte jeden s objemom 20 m3. Vývoz z hospodárskeho dvora riešia štyrmi fekálnymi cisternami s objemom 20 m3, ktoré prinášajú hnojovicu na pole ku aplikátoru. Okrem šetrenia živín tento systém nerobí veľký zápach, ktorý by mohol vadiť obyvateľom. Aplikujú ju predovšetkým do kukurice tesne pred výsevom v dávke 30 m3. Hnoja aj krmoviny po prvej kosbe na plochy, ktoré nerobia problémy životnému prostrediu. Hnojovicu aplikujú samozrejme aj po žatve obilnín a pred výsevom repky a ozimného jačmeňa. Hnoj vyrábajú v menšom množstve, ktoré nie je významné. Cena mlieka je na hranici rentability. Nad hranicou ziskovosti ich drží vysoká kvalita a množstvo mlieka a predaj teliat. Momentálne je najmenej ziskový chov mladého dobytka. Chovaný je v nevyhovujúcich priestoroch v centre susednej obce. Náklady zvyšuje transport a kŕmenie, čím musia zamestnávať viacej ľudí. Optimálne riešenie vidia v postavení novej maštale v Bischofswerde. Nevedia však získať stavebné povolenie kvôli blízkosti rybníkov. Musia hospodáriť tak, aby neohrozovali ich kvalitu.

Dôležitá je aj rastlinná výroba

Pre špičkový podnik je bezpodmienečne nutné dorábať krmivá s najlepšou kvalitou. Na ornej pôde pestujú len kukuricu na siláž na približne 460 ha. Na ornej pôde dorábajú asi 60 % objemových krmív, z lúk zvyšok. Tento pomer chcú otočiť v prospech lúk. Ornú pôdu je ekonomickejšie využívať na pestovanie tržných plodín. Pasienky využívajú už len vo veľmi malej miere. Pasú len jalovice. Z hľadiska intenzifikácie je lepšie robiť chov v maštali ako na pasienku. Veľký poľnohospodársky podnik, ako je aj v Bischofswerde, musí vsádzať len na kvalitu a množstvo produkcie. Len tak dokáže konkurovať rodinným farmám s nízkymi nákladmi. Potvrdzuje sa, že nie je dobré to, čo je malé alebo veľké, ale to, čo je ekonomické.

Článok je v origináli obohatený o ďalšie fotografie z chovu Großdrebnitzer Agrarbetriebsgesellschaft, GmbH.

Ak máte záujem o časopis, kliknite na odkaz Predplatné.

Tento článok nájdete v Slovenskom CHOVe na stranách 14-15