Svet rokuje o znížení agrárnych subvencií

Zástupcovia Spojených štátov amerických a Európskej únie predložili v uplynulom týždni nové návrhy na výrazné zníženie agrárnych subvencií. Práve uzavretie dohody o obmedzení poľnohospodárskych dotácií a colných bariér je kľúčovou podmienkou pre pokrok v rámci súčasného Katarského kola rokovaní o liberalizácii svetového obchodu. Dohoda o celkovom znížení globálnych obchodných bariér by mala byť podpísaná na decembrovej ministerskej konferencii WTO v Hongkongu.

Ako prvé prišli s iniciatívou Spojené štáty, ktoré navrhli, že do piatich rokov znížia agrárne subvencie o 60 percent - zo súčasnej úrovne 19,1 miliardy dolárov ročne na 7,64 miliardy dolárov. Podmienili to však tým, že Európska únia a Japonsko znížia podpory až o 80 percent. Európsky komisár pre obchod Peter Mandelson návrh Spojených štátov privítal a uviedol, že únia je ochotná znížiť dotácie o 70 percent - z terajších zhruba 80 miliárd dolárov ročne na 24 miliárd dolárov. Japonci však už k návrhu USA takí ústretoví neboli a ich minister poľnohospodárstva skonštatoval, že Japonsko nie je schopné prijať americký návrh obmedzenia agrárnych podpôr. Spojené štáty podľa neho žiadajú od Japonska a EÚ príliš veľa.

Nespokojnosť však vyjadrili aj predstavitelia rozvojových krajín G20 na čele s Brazíliou a Indiou. Podľa nich sú „ústupky“ zo strany USA a EÚ nedostatočné a predstavili vlastný návrh na zníženie dotácií. Spojené štáty a Japonsko by mali domáce podpory obmedziť o 75 percent a Európska únia až o 80 percent.

Spojené štáty okrem toho navrhli aj zníženie colných bariér v období rokov 2008 -2013 o 50 až o 90 percent, a do roku 2023 by mali byť podľa ich návrhu potom zrušené všetky subvencie a dovozné tarify.

Európska komisia taktiež prejavila ochotu znížiť vlastné dovozné clá. Brusel navrhol znížiť rozsah agrárnych produktov, ktoré sú obzvlášť chránené pred zahraničnou konkurenciou. Kým teraz patrí do tejto skupiny 10 percent všetkých agrárnych produktov EÚ, v budúcnosti by to podľa návrhu EK malo byť 8 percent. Spojené štáty však požadujú od EÚ zníženie na 1 percento, čo by zodpovedalo 20 tovarovým skupinám. Komisárka Európskej únie pre poľnohospodárstvo Mariann Fischerová - Boelová označila ponuku EK za jasný prínos k podpore rozvojových krajín. - Uľahčí sa tak ich prístup na európsky trh, - uviedla komisárka.

Francúzsko však návrh EK na zníženie výdavkov na poľnohospodárstvo podrobilo kritike a vyzvalo Britániu, ktorá je v súčasnosti na čele EÚ, aby zasiahla. Komisia totiž predložila svoju ponuku na otvorenie európskeho poľnohospodárskeho trhu bez súhlasu členských štátov únie.

Bývalý agrárny komisár Franz Fischler označil americký návrh znížiť domáce subvencie o 60 percent len pod tou podmienkou, že zvyšok sveta urobí príslušné ústretové kroky, za neprijateľný. Bývalý komisár poukázal na to, že USA by mali urobiť tie isté reformy v agrárnom odvetví, ktoré Európska únia už uskutočnila. Podľa neho by mali Spojené štáty v prvom rade dosiahnuť, aby rozličné druhy subvencií boli od seba jasne odlíšené.

- V prípade podpory výrobcov potravín treba principiálne rozlišovať medzi podporou exportu a subvenciami, ktoré dostávajú priamo roľníci. V EÚ sa uplatňuje prvý typ podpory, kým v USA a vo viacerých ďalších krajinách druhý, - uviedol F. Fischler.

Exkomisár si myslí, že ostatné krajiny by nemali prijať návrh USA. Američania totiž nenavrhli bezpodmienečné zrušenie svojich agrárnych subvencií, ale chcú ich znížiť len v tom prípade, ak rozvojové a rozvinuté krajiny súčasne výrazne odbúrajú svoje clá. Takmer celý zvyšok sveta však taký návrh nemôže prijať. Franz Fischler podozrieva Američanov, že v uvedenom návrhu na zníženie agrárnych subvencií vedome stanovili také podmienky, lebo vedia, že sú neprijateľné.

Roman Turčan, ČTK, TASR, SITA

(Roľnícke noviny, č. 43, 21. októbra 2005)