Technika a technológie predsejbového obrábania pôdy a zakladania porastov jarín

Cieľom obrábania pôdy pred sejbou je predovšetkým urovnať povrch pôdy po základnom spracovaní, pripraviť podmienky pre uloženie osiva do požadovanej hĺbky, zničiť vzchádzajúce buriny, v prípade potreby zapraviť do pôdy hnojivá a pesticídy.

Pri predsejbovej príprave pôdy sa vytvára tzv. osivové lôžko, charakterizované mierne utuženou vrstvou pôdy, na ktorú má byť osivo uložené a kyprou vrstvou pôdy, ktorou má byť osivo zahrnuté. Spodná utužená vrstva pôdy má zabezpečiť osivu kontakt s kapilárnou vodou, kyprá zemina nad osivom umožňuje prístup vzduchu a uľahčuje vzchádzanie osiva. Utuženie vrstvy, na ktorú je osivo uložené, obmedzuje neskoršie ulíhanie pôdy po sejbe, ktoré by mohlo poškodiť korienky klíčiacich a vzchádzajúcich rastlín. Z hľadiska mechanického pôsobenia sa pôda pri predsejbovej príprave plytko kyprí, drobí, urovnáva a podľa potreby aj primerane zhutňuje, najmä po orbe. Nesprávnym, alebo nedokonalým vykonaním akéhokoľvek pracovného zásahu pri príprave pôdy pred sejbou sa vždy znižuje poľná vzchádzavosť a tým aj úroda. Význam a opodstatnenosť jednotlivých obrábacích zásahov sa odlišuje pri jarnej aj pri jesennej predsejbovej príprave pôdy. Pri obrábaní pôdy je nevyhnutné rešpektovať predovšetkým zásady správnej farmárskej praxe, ktoré majú za cieľ zachovanie trvalo udržateľného rozvoja poľnohospodárstva pri dodržiavaní základných ekologických princípov. V oblasti predsejbovej prípravy pôdy a sejby sa to týka hlavne vývoja a používania strojov, ktoré umožňujú zlučovať niekoľko pracovných operácií do jedného prejazdu. Zvlášť významné je znižovanie počtu prejazdov pri jarnom predsejbovom spracovaní pôdy, nakoľko pôda v jarných mesiacoch je väčšinou dostatočne kyprá a prakticky nevyžaduje intenzívnejší obrábací zásah.

Úlohy predsejbovej prípravy pôdy na jar

Na spôsob a postupnosť operácií pri obrábaní pôdy na jar vplýva najmä termín sejby jarnej plodiny, ku ktorej sa má pôda pripraviť. Pri plodinách, ktoré sa vysievajú skoro, sa ihneď, len čo to dovolia poveternostné a pôdne podmienky, pripravuje osivové lôžko, na druhej strane pri plodinách, ktoré potrebujú pre vyklíčenie vyššie teploty a vysievajú sa neskôr, sa majú čo najskôr urobiť opatrenia na zamedzenie neproduktívnych strát vody, akumulovanej v pôde v mimovegetačnom období. Klasická sústava predsejbovej prípravy pôdy zahrňuje tieto úlohy:

- urovnať povrch poľa a zlepšiť vodný a vzdušný režim v pôde,

- vytvoriť priaznivý fyzikálny stav pôdy,

- vytvoriť podmienky pre kvalitné uloženie osiva a sadby,

- zabezpečiť rýchle vzchádzanie porastov,

- znížiť nebezpečenstvo vodnej a veternej erózie,

- podľa časových podmienok odburiniť pôdu,

- podľa potrieb zapraviť do pôdy priemyselné hnojivá a pesticídy.

Tieto úlohy sú zabezpečované rôznym počtom operácií, pričom z hľadiska pôdnej úrodnosti a ekonomiky je najvhodnejší ich minimálny počet. Klasický postup predsejbovej prípravy pôdy predstavuje štyri základné obrábacie zásahy - operácie: smykovanie, bránenie, kyprenie a valcovanie (utužovanie). Smykovaním sa urovnáva povrch pôdy a zmenšuje povrch poľa, čím sa znižuje neproduktívny výpar vody z pôdy. Zároveň sa pri smykovaní drobia hrudy a ničia buriny. Smykujú sa predovšetkým pôdy, ktoré majú povrchovú vrstvu relatívne kyprú. Túto operáciu treba vykonať hneď, ako to pôdne podmienky dovolia. Na ťažších zlievavých pôdach, ktoré majú vrchnú vrstvu silnejšie uľahnutú, alebo už vyschnutú, sa namiesto smykovania, ktoré by bolo nekvalitné a neefektívne, povrch pôdy kyprí a urovnáva bránením, resp. vhodnou súpravou náradí (kombinátorovaním).

Pri bránení klincovými bránami sa urovnáva a kyprí povrch ornice, drobia hrudy a rozrušuje pôdny prísušok, ničia buriny. Bránením sa skoro na jar upravuje aj povrch pôdy na ľahších piesočnatých pôdach, ktoré sú vystavené veternej erózii. Na nich by hladký povrch poľa, vytvorený smykovaním, mohol podporiť odnášanie pôdnych čiastočiek vetrom.

Pri kyprení pôdy dochádza k jej drobeniu a prevzdušňovaniu, ničia sa buriny a zlepšujú fyzikálne vlastnosti pôdy. Zvláštna pozornosť sa musí venovať kypreniu na ťažkých pôdach. Cez zimu sa na ich povrchu účinkom mrazov obyčajne vytvorí kyprá vrstvička zo štruktúrnych agregátov, pod ktorými je pôda vlhká. Kypriace náradie by ju nemalo obnažovať, ani rozmazávať alebo vynášať na povrch. Hlbšie kyprenie pôdy na jar sa odporúča robiť len vtedy, keď je pôda po zime príliš uľahnutá. Veľmi pozorne je treba pritom sledovať vlhkosť v celej vrstve, ktorá sa má skypriť.

Valcovaním (utužovaním) sa zvyšuje objemová hmotnosť pôdy, znižuje celková pórovitosť, upravuje vodný režim pôdy, znižuje hrudovitosť a urovnáva povrch poľa. Na jar sa má valcovať veľmi opatrne. Nevhodné je najmä valcovanie na príliš vlhkej pôde. Nielenže by sa týmto zásahom mohol škodlivo zhoršiť fyzikálny stav pôdy pre pestované plodiny, ale by sa mohol aj nadmerne zvýšiť neproduktívny kapilárny výpar vody z pôdy. Valcovať sa môže ľahká alebo preschnutá pôda, ktorá je príliš kyprá, na ktorej sa nevhodným obrábaním vytvorili hrudy a pod. V zmysle zásad modernej agrotechniky by sa pri jarnom spracovaní pôdy malo vychádzať z požiadavky minimalizácie vstupov do poľa, s cieľom zabrániť zhutneniu pôdy, hlavne v oblasti koľajových stôp. Škody vzniknuté na jar v dôsledku poškodenia štruktúry pôdy prejazdmi techniky sa totiž už veľmi ťažko odstraňujú a podľa výsledkov experimentálnych meraní môžu spôsobiť zníženie úrod niektorých jarín až o 10 %. Predovšetkým pri skoro vysievaných jarinách sú, na rozdiel od tradičnej predsejbovej prípravy s oddelenými pracovnými operáciami, pri jednorazovej predsejbovej príprave pôdy, často ešte spojenej so sejbou, dosahované priaznivé výsledky. Snaha zabezpečiť splnenie požiadaviek na predsejbovú prípravu pôdy s čo najmenším počtom prejazdov po pozemku, najlepšie tak, aby sa požadovaná kvalita prípravy zabezpečila pri jednom prejazde, je naviac zdôvodňovaná úsporou pracovného času a motorovej nafty. V moderných pestovateľských postupoch sa preto využívajú v rámci predsejbovej prípravy pôdy predovšetkým kombinované stroje či už s pasívnymi, alebo aktívnymi pracovnými orgánmi. Moderné kombinované stroje a strojové úpravy na predsejbovú prípravu pôdy účelne spájajú funkciu smykov, brán, kypričov a valcov.

Využívanie kombinovaných súprav

Využívanie kombinovaných súprav je postup umožňujúci znížiť počet vstupov mechanizačných prostriedkov na pole tým, že pracovné stroje alebo zariadenia pre jednotlivé operácie sa obyčajne navesia na energetický prostriedok (traktor) vzadu, alebo často aj vpredu, alebo privesia za pomoci špeciálnych závesov, prípadne sa použije špeciálne skonštruovaný stroj, často aj samohybný. Príkladov zlučovania pracovných operácií využitím riešenia kombinovaných súprav a ich používania v praxi je niekoľko. Pod pojmom „kombinátor“ si treba predstaviť stroj, ktorý je zložený z dvoch alebo viacerých vzájomne spojených pracovných ústrojenstiev, ktoré vykonávajú súčasne dve alebo viac operácií predsejbovej prípravy pôdy. Úlohou kombinátorov je v rámci predsejbovej prípravy pôdy zabezpečiť jej urovnanie, drobenie, kyprenie, ale často aj jej súčasné utuženie. Pritom všetkom by sa mala zabezpečiť separácia pôdy s cieľom presunutia drobnejších čiastočiek do oblasti budúceho uloženia osiva a väčších na povrch pôdy. Niekedy slúžia kombinátory aj na zapravenie priemyselných hnojív a pesticídov do pôdy, prípadne odstraňovanie burín. Kombinátory sú často doplnené o ďalšie stroje umožňujúce súčasne vykonať ešte ďalšie nadväzujúce operácie, napr. sejbu, prípadne hnojenie, čo možno považovať za postup vedúci k vytváraniu a používaniu kombinovaných súprav. Spájaním jednotlivých náradí do kombinovaných súprav sa nielen značne obmedzujú nežiadúce jazdy strojov po zoranej pôde a tým aj jej škodlivé zhutňovanie, ale aj lepšie využíva ťahová sila energetických prostriedkov.

Klasickým príkladom kombinátorov s pasívnymi pracovnými ústrojenstvami sú stroje skladajúce sa najčastejšie z dvoch častí umiestnených na spoločnom ráme, pričom prvú časť predstavuje kyprič, alebo brána a druhú časť rôzna, spravidla dvojsledová úprava valcov. Takéto stroje sa najčastejšie pripájajú na zadný trojbodový záves (TBZ) traktora, pričom valce kombinátora sa spravidla spolupodieľajú aj na hĺbkovom vedení stroja. Určitou nevýhodou pri všetkých strojoch pripojených vzadu na trojbodovom závese traktora je, že dosiahnutie požadovanej hĺbky spracovania pôdy je dané polohou nastavenia TBZ, príp. nastavenia oporných kolies stroja (v prípade návesných kombinátorov sú to zadné utužovanie valce). Tým, že kolesá traktora “kopírujú” povrch spracovávaného pozemku, prenáša sa tento pohyb aj na pracovný stroj, čoho výsledkom je nie vždy rovnomerná hĺbka spracovania pôdy. Požiadavka zdokonaľovať klasické kombinátory vznikla predovšetkým z potreby rovnomerného spracovania pôdy do malej hĺbky (napr. 4 - 6 cm pre výsev drobných semien) s tým, že kapilárny zdvih vody k osivovému lôžku nebude prerušený. Veľmi významným zdokonalením nesených, resp. návesných kombinátorov preto bolo ich doplnenie o predný drviaci valec. Takéto riešenie umožňuje v pracovnej polohe stroja prenášať celú jeho hmotnosť na podložku prostredníctvom predného a zadného drviaceho, resp. spevňovacieho valca, čo významne znižuje utláčanie pôdy zadnými kolesami traktora, a zároveň umožňuje rovnomernejšie hĺbkové vedenie pracovných orgánov kombinátora. Takto riešený stroj sa často v literatúre ako aj v praxi označuje pojmom “ťahaný kombinátor”. Je preň typické presné dodržanie hĺbky predsejbovej prípravy pôdy.

V našich podmienkach sa rozšírilo pre túto skupinu strojov označenie kompaktory podľa typového označenia kombinátora novej generácie, s ktorého výrobou začala už v roku 1987 firma Lemken. Kompaktor je typickým predstaviteľom kombinovaných strojov s pasívnymi pracovnými orgánmi. Spojenie veľkého pracovného záberu (sú ponúkané stroje s pracovným záberom 3 až 10 m) s vyššou pracovnou rýchlosťou (optimum je 8 až 10 km.h-1) je hlavnou prednosťou kompaktorov. Vysoká výkonnosť v spojení s výkonnými traktormi prináša úsporu pracovného času a umožňuje vykonať predsejbovú prípravu pôdy v optimálnom termíne a v presne požadovanej hĺbke. Pomocou kombinácie najrôznejších pracovných orgánov, voľbou radličiek, drviacich a spevňovacích valcov môžu byť požiadavky jednotlivých plodín na predsejbovú prípravu pôdy za použitia ťahaných kombinátorov - kompaktorov ľahko splnené. Intenzitu kyprenia, drobenia a spätného utláčania pôdy v určitom rozmedzí možno upravovať podľa konkrétnych podmienok tak väčšinou jednoduchou výmenou pracovných orgánov kombinátora, ako aj voľbou pracovnej rýchlosti súpravy. Pokiaľ je však pôda ťažšie spracovateľná a zvýšená tvorba ťažšie rozdrviteľných hrúd vyžaduje opakovať prejazdy pasívneho kombinátora, je vhodnejšie pri predsejbovej príprave pôdy použiť stroje s aktívnymi pracovnými nástrojmi, ktorých pohon je odvodený od vývodového hriadeľa traktora.

Stroje s aktívnymi pracovnými nástrojmi, ktorých pohon je odvodený od vývodového hriadeľa traktora, umožňujú dobre prispôsobiť intenzitu mechanického pôsobenia na pôdu. Pri týchto strojoch je možné meniť otáčky rotorov zmenou prevodového stupňa v ich prevodovke alebo aspoň výmenou ozubených kolies. Ďalej je možné meniť pojazdovú rýchlosť súpravy, a to aj radením prevodových stupňov v prevodovke traktora pod zaťažením. Pracovné nástroje týchto strojov vykonávajú vzhľadom na pôdu jednak súhlasný pohyb s pohybom traktora, jednak pohyb odvodený od vývodového hriadeľa traktora. Obvodová rýchlosť nožov alebo zubov týchto strojov je vždy väčšia ako pojazdová rýchlosť súpravy. Obvodová rýchlosť poháňaných nástrojov sa pohybuje v rozpätí 4,5 až 7 m.s-1, pri pôdnych frézach až 10 m.s-1. Nárazová rýchlosť pracovných nástrojov kombinátorov a ďalších strojov s nepoháňanými pracovnými prvkami je oproti tomu daná iba pojazdovou rýchlosťou súpravy a pohybuje sa spravidla v rozpätí 2,2 až 3,3 m.s-1. Tieto rozdiely predurčujú stroje s poháňanými pracovnými nástrojmi prednostne využívať na ťažšie spracovateľných pôdach, kde ich práca môže nahradiť niekoľkonásobné opakovanie prípravy pôdy strojmi s pasívnymi pracovnými nástrojmi. Do skupiny strojov s poháňanými pracovnými nástrojmi možno zaradiť rotačné brány, ktorých pracovné nástroje (zuby) sa otáčajú okolo zvislej osi rotorov, rotačné kypriče s priečnym zubovým alebo nožovým rotorom a kývavé brány, ktorých pracovné nástroje sú tvorené dvomi ozubenými nosníkmi.

Pre rotačné brány je charakteristické, že vplyvom rotačného pohybu ich pracovných nástrojov sa jemnejšia, rozdrobená zemina dostáva do dolnej časti spracovávanej vrstvy ornice, zatiaľ čo hrudky zostávajú v povrchovej vrstve a na povrchu pôdy. Pretože tieto stroje, podobne ako ďalšie stroje s poháňanými pracovnými prvkami, sú vybavené oporným a zhutňovacím valcom, ktorý prispieva k tvorbe osivového lôžka, možno rotačnými bránami pripraviť veľmi dobré podmienky pre vzchádzanie osiva. Oporný a zhutňovací valec umožňuje presné nastavenie hĺbky kyprenia. Používajú sa rôzne riešené valce, napr. valce s ozubenými prstencami a zriaditeľnými stieracími doštičkami, tyčové valce, pneumatikové valce s plastovými kotúčmi vo vnútri nenahustených pneumatík a pod.

Kypriče s priečnym zubovým rotorom majú rotor s vodorovnou osou otáčania, kolmou na smer jazdy. Sú vybavené zubami, ktoré intenzívne pôsobia na pôdu a účinne drobia hrudy. Zuby pôsobia na hrudy zhora úderom, tlakom a prenikaním vpichom do väčších hrúd. Hrudy sa pritom opierajú o pôdu a tak sa účinne rozbíjajú. Táto skupina kypričov čiastočne zapracuje rastlinné zvyšky do pôdy. Oproti rotačným a kývavým bránam menej intenzívne urovnávajú povrch pôdy, čo sa prejavuje napr. na koľajových stopách vytváraných traktorom na kyprej pôde. Pri predsejbovej príprave pôdy bývajú preto kypriče s priečnym zubovým rotorom doplňované kypričmi stôp a smykovou urovnávacou doskou. Výhody predsejbovej prípravy pôdy kypričmi s priečnym zubovým rotorom sa prejavujú predovšetkým pri príprave ťažkých pôd s obtiažne spracovateľnými hrudami pre ozimné obilniny. Pri jarnej predsejbovej príprave býva pôda spravidla obschnutá a zvyšuje sa tým riziko vynášania vlhkej pôdy na povrch. Pre tieto podmienky sú vhodnejšie rotačné alebo kývavé brány.

Pôdne frézy a rotavátory s nožovými pracovnými nástrojmi sa používajú pri spracovaní pôdy už dlhú dobu. Významné rozšírenie možností spojenia plytkého spracovania pôdy so sejbou predstavuje spojenie nožovej frézy s výsevnou lištou sejačky s pneumatickým výsevným mechanizmom. Toto riešenie sa používa pri redukovanom spracovaní pôdy, kedy nožový rotor frézy vytvára osivové lôžko, pričom možno veľmi dobre dodržať nastavenú hĺbku sejby. Pracovné nástroje kývavých brán sú tvorené najčastejšie dvomi ozubenými nosníkmi. Nosníky sú umiestnené za sebou a pri práci sú uvedené do kmitavého priamočiareho pohybu mechanizmom poháňaným vývodovým hriadeľom traktora. Pri jazde traktora má výsledná dráha zubov vzhľadom na pôdu tvar sínusoidy. Dôležitou súčasťou kývavých brán je oporný a zhutňovací valec. Kývavé brány sa používajú na predsejbovú prípravu ľahkých a stredne ťažkých pôd. Veľmi dobre urovnávajú povrch pôdy, avšak horšie drvia hrudy. Pravidlom je spájanie kývavých brán a sejačky, pričom sa priaznivo prejavuje malá stavebná dĺžka týchto brán. Energetická náročnosť kývavých brán je nižšia ako brán rotačných a kypričov s priečnym zubovým rotorom, čo súvisí predovšetkým s nižšou intenzitou pôsobenia na pôdu (11 až 15 kW.m-1 záberu pri kývavých bránach a 15 až 27 kW.m-1 pri rotačných bránach a kypričoch s priečnym zubovým rotorom). Kombinované stroje pre predsejbovú prípravu pôdy sa začínajú čoraz častejšie spájať so sejačkami, čím vznikajú súpravy, pre ktoré sa zaužívalo označenie „sejbové kombinátory“. V praxi sa osvedčilo používanie tak kombinovaných strojových súprav pre predsejbovú prípravu pôdy a sejbu zostavených z dvoch, prípadne viacerých samostatných strojov, ako aj používanie špeciálnych (jednoúčelových) kombinovaných sejačiek.

Príprava pôdy a sejba v jednom prejazde

Spájanie operácií predsejbovej prípravy pôdy so sejbou má hlavný význam pri plodinách, ktoré sa sejú ako prvé na jar (napr. mak), alebo v prípade rizika vplyvu zlého počasia pri vykonávaní po sebe nasledujúcich pracovných operácií predsejbovej prípravy pôdy a sejby. Určitým rizikom tohto pracovného postupu je to, že osivo je ukladané do kyprej, prirodzeným spôsobom neuľahnutej pôdy. Z tohto dôvodu je veľmi dôležité dodržať hĺbku kyprenia, ktorá by výrazne nemala presahovať hĺbku sejby. V rámci konvenčnej technológie pestovania poľných plodín sú v jarnom období najčastejšie používané ťahané (pasívne) kombinované súpravy predstavujúce účelné spojenie pasívneho kombinátora so sejačkou. Určené sú predovšetkým pre prácu na ľahkých až stredne drobivých pôdach. Pri zostavovaní ťahaných kombinovaných súprav pre predsejbovú prípravu pôdy a sejbu je treba rešpektovať požiadavku na spotrebu merného príkonu, ktorý predstavuje 15 až 25 kW.m-1 pracovného záberu súpravy. V ponuke sú kombinované strojové súpravy so záberom 3 až 12 m s výkonnosťou 1 až 1,2 ha.h-1 na jeden meter záberu súpravy. Pre prácu na ťažšie spracovateľných pôdach sa využívajú kombinované stroje s pohonom od vývodového hriadeľa. Pracovná rýchlosť týchto kombinovaných strojových súprav sa pohybuje v rozmedzí 5 až 8 km.h-1, pričom záber takýchto kombinácií spravidla neprevyšuje 6 metrov. V oboch prípadoch je spojenie sejačky s kombinátorom spravidla riešené za pomoci trojbodového hydraulického závesu, ktorý umožňuje rýchle odpojenie sejačky a prípadné samostatné využitie obidvoch strojov. V týchto riešeniach sa najčastejšie využívajú univerzálne pneumatické sejačky s valčekových (hrotovým) výsevným ústrojenstvom, radličkovými, resp. kotúčovými výsevnými pätkami a vhodne riešeným umiestnením zásobníka osiva. Pri zakladaní porastov poľných plodín v rámci pôdoochranných, resp. minimalizačných technológií ich pestovania sa nároky na sejačky zvyšujú. Sejacia technika musí zabezpečiť uloženie osiva v požadovanej hĺbke aj pri sťažených podmienkach, napr. pri väčšom výskyte nerozložených rastlinných zvyškov, alebo väčšom odpore vrchnej vrstvy pôdy proti vnikaniu výsevných pätiek pri zakladaní porastov bez klasickej predsejbovej prípravy pôdy. Ponuka sejačiek pre sejbu do minimálne pripravenej pôdy v rámci tzv. pôdoochranných technológií pestovania poľných plodín sa v posledných rokoch značne rozšírila. Ide spravidla o stroje v sebe integrujúce operácie urovnávania pôdy, jej prípravy pre uloženie osiva, výsev požadovanej výsevnej dávky a zahrnutie osiva kyprou pôdou. V podmienkach redukovaného, prípadne žiadneho spracovania pôdy pred sejbou, ktoré je charakteristické pre pôdoochranné technológie, je vytvorenie sejbového lôžka úlohou samotnej výsevnej pätky sejacieho stroja. Radličková výsevná pätka klasického sejacieho stroja by takúto úlohu nedokázala zvládnuť. Pre tieto podmienky sa používajú sejačky so šípovými reznými výsevnými radličkami, dlátovými výsevnými radličkami a sejačky s kotúčovými výsevnými pätkami. Podľa dostupných informácií podmienkam zakladania porastov pri minimálnom spracovaní pôdy najlepšie vyhovuje kombinácia kotúčového krájadla s vlnitým povrchom (koltra) a dvojkotúčovej výsevnej pätky, ktorá na ponúkaných kombinovaných sejačkách našla aj pomerne široké uplatnenie. V posledných rokoch sa ako významná novinka v oblasti kombinovaných strojov na prípravu pôdy pred sejbou, resp. v spojení so sejbou začínajú rozširovať súpravy umožňujúce okrem už uvádzaných operácií predsejbovej prípravy pôdy a sejby aj súčasnú aplikáciu priemyselných hnojív, príp. pesticídov. Pritom môže ísť o aplikáciu tak tuhých, ako aj tekutých hnojív, resp. pesticídov. Správny výber typu sejacieho stroja je základným technickým predpokladom pre dosiahnutie kvalitne založeného porastu. Rovnakú dôležitosť má aj splnenie agronomických predpokladov, ktorých základ sa opiera o uskutočnenie sejby v optimálnom agrotechnickom termíne a uloženie osiva do osivového lôžka s vlhkosťou pôdy podporujúcou klíčenie. Celý manažment založenia porastu musí byť pritom vedený tak, aby pôda bola nezhutnená pôsobením technogénnych činiteľov a nezaburinená. Splnením všetkých agrotechnických, technických a technologických požiadaviek sa vytvárajú predpoklady pre založenie porastu, ktorý pestovateľovi prinesie úrodu so ziskom.

Ako zaseješ, tak budeš žať!

Toto prastaré príslovie platí aj v súčasnosti. Predsejbová príprava pôdy a sejba, teda fáza zakladania porastu, stále zostáva najcitlivejším článkom technologického procesu pestovania poľných plodín. Aj keď je súčasná ponuka strojov pre túto oblasť poľných mechanizovaných prác skutočne veľmi bohatá, neexistuje žiadny univerzálny postup, príp. jednotný názor. Nové technológie zakladania porastov však zabezpečujú to, aby sa predovšetkým predchádzalo utláčaniu pôdy a znižovalo deštrukčné pôsobenie techniky na jej štruktúru. Je zrejmé, že vytvorenie vhodných podmienok pre klíčenie osiva nespočíva v maximálnom spracovaní pôdy, ale v optimálne a kvalitne vykonaných pracovných operáciách. Pri intenzívnom pestovaní poľných plodín výšku a kvalitu dosahovaných úrod významnou mierou ovplyvňuje termín sejby. Stále častejšie sa stretávame s tým, že sa vhodné termíny pre zakladanie porastov poľných plodín skracujú a sústreďujú do niekoľkých málo dní. V takýchto podmienkach je skutočne potrebné zvažovať účelnosť a efektívnosť jednotlivých obrábacích zásahov a ich postupnosť nielen z už uvedeného hľadiska časového, ale aj hľadiska nákladového. Ekonomický a ekologický aspekt technológií obrábania pôdy sa stáva ich novou a neoddeliteľnou súčasťou. Ekonomicky výhodné a ekologicky prijateľné technológie spracovania pôdy sa stávajú dôležitou súčasťou integrovaných systémov hospodárenia na pôde.