Výsledky zberu obilnín a repky v r. 2006

Dve obdobia s extrémnym priebehom počasia v poľnohospodárskej sezóne 2005/06 vyvolali obavy o výsledky rastlinnej výroby nielen na Slovensku. V prípade ozimných plodín to bola dlhotrvajúca zima, na väčšine územia Slovenska so silnou snehovou pokrývkou. Tá síce na jednej strane eliminovala vplyv silných mrazov, na druhej strane pôsobila výrazne nepriaznivo. Až 110-dňové obdobie, kedy boli porasty pod snehom pri jeho silnej vrstve, spolu s jeho pomalým topením sa, porastom neprospelo. Okrem toho, že došlo ku skráteniu jarného vegetačného obdobia, vo viacerých oblastiach dochádzalo k zaplavovaniu, resp. podmáčaniu porastov vodou z topiaceho sa snehu, čo sa negatívne prejavilo najmä na repke olejke. Do určitej miery sa negatívne prejavilo aj to, že pre nevhodný stav pôdy, väčšinou podmáčanej, nebolo možné vykonať včas jarné ošetrenie porastov (najmä ozimných obilnín) a jarné hnojenie (najmä repka).

Značná časť Východoslovenskej roviny bola postihnutá záplavami. Keďže ale podmienky pre zakladanie a vývoj porastov boli do zimy priaznivé, porasty väčšinou prekonali zimné obdobie bez podstatných poškodení a ich stav na jar, tak z hľadiska počtu rastlín, ako aj z hľadiska vývinu a zdravotného stavu, nesignalizoval výrazne nižšie úrody. Spomínané oneskorenie jarných prác sa ale viac prejavilo na časovom posune zakladania porastov jarných obilnín, ktorým sa skrátilo obdobie jarnej vegetácie o 10-15 dní. Pomerne chladný a vlhký máj sa prejavil na porastoch ozimín, predovšetkým repky, ale aj jarín, pozitívne. Druhým extrémom v priebehu počasia, ktorý už jednoznačne znížil úrody a znehodnotil kvalitu, boli výrazne teplé a suché periódy počas júna a predovšetkým júla.

O výsledku žatvy tak rozhodovala hmotnosť semien, ktorá v dôsledku zahorenia a presušenia bola nízka. Žatva sa začala pri všetkých druhoch, vrátane repky, takmer naraz a výraznejšie rozdiely v jej začiatku boli iba medzi nížinami a podhorskými oblasťami. Požadovaná kvalita potravinárskej pšenice a sladovníckeho jačmeňa bola dosahovaná väčšinou len v období začiatku žatvy v nížinných oblastiach. Neskoršie vlhké a chladné počasie v auguste spôsobilo často klíčenie zrna v klasoch, s jeho podstatne horšou kvalitou a s výskytom chorôb. Poľnohospodári naďalej využívali pri speňažovaní úrody systém skladových záložných listov, tentokrát už bez účasti štátu, len na základe zmlúv s komerčnými bankami. Napr. k 5.9.2006 bolo bankami prefinancovaných 250 tis. t obilia a prefinancovanie ďalších 300 tis. ton bolo zmluvne zaistené. Ceny obilnín oscilovali okolo intervenčnej ceny, v neskoršom období stúpali najmä vplyvom rastúceho dopytu v Českej republike a v Poľsku. Priebežné výsledky žatvy sledovala SPPK prostredníctvom svojich regionálnych komôr. Dosiahnuté výsledky k 11.9., kedy bola žatva prakticky skončená, sú uvedené v tab. 1 (sú to neoficiálne výsledky, v niektorých regiónoch doplnené a upravené na základe expertného odhadu). Napriek problematickému priebehu počasia bola na Slovensku dosiahnutá priemerná až mierne nadpriemerná úroda jednotlivých druhov obilnín a repky olejky.

Celková produkcia hustosiatych obilnín predstavuje 2,243 mil. ton, čo je oproti priemeru ostatných rokov (okrem extrémneho r. 2003) menej asi o 300 tis. ton. Nižšia produkcia je zapríčinená najnižšou zberovou plochou od r. 1934 – iba 582,424 tis. ha. Okrem ovsa boli osevné, resp. zberové plochy nižšie pri všetkých druhoch obilnín. Naopak, pri repke bola zberová plocha druhou najvyššou v histórii, čo pri pomerne vysokej hektárovej úrode predstavuje doteraz najvyššiu produkciu tejto olejniny – 278,452 tis. ton. Zo situačnej a výhľadovej správy o obilninách a olejninách VÚEPP vyplýva predpoklad, že v hospodárskom roku 2006/2007 bude domáca potreba hustosiatych obilnín 2,1 mil. ton, čo pri ponuke 2,5 mil. ton (2,2 mil. ton produkcia + 0,3 mil. ton počiatočná zásoba) znamená, že Slovensko bude v tejto komodite sebestačné (+0,4 mil. t).

Domáca potreba repky v hospodárskom roku 2006/2007 sa predpokladá v objeme 197 tis. ton (potravinárska + nepotravinárska), čo pri predpokladanej produkcii (podľa monitoringu) 278 tis. ton znamená možnosť vývozu asi 80 tis. ton. Pri väčšine druhov obilnín boli dosiahnuté najvyššie úrody v Nitrianskom a Trnavskom kraji, pričom z regiónov (podľa regionálnych komôr SPPK, tab. 2) to boli tie, ktoré vykazujú prevažný podiel repárskej oblasti – Partizánske, Topoľčany, Nitra, pri jačmeni aj Galanta. Naopak, najnižšie úrody, s už spomínanou nízkou kvalitou, boli dosahované v regiónoch s horšou zemiakarskou a horskou oblasťou – Svidník, St. Ľubovňa, Bardejov, Rožňava a Žilina. Pri repke sa v úrodách od seba pomerne málo odlišujú kraje juhozápadného Slovenska. Prekvapivo dobrú úrodu dosiahol Žilinský kraj, nižšie boli úrody v južnej časti Banskobystrického kraja a najnižšie úrody boli na východe republiky.

Ing. Jozef Chudý, Ing. Pavel Zubal, CSc, SPPK Bratislava