Zakladanie porastov ozimných obilnín

Za kľúčovú požiadavku založenia dobrého porastu ozimín sa pokladá uľahnutá pôda prirodzeným spôsobom (v priaznivých pôdnych podmienkach i neobrobená), alebo pri neskoršom obrábaní (pri kyprej pôde) uľahnutá primeraným utlačením oráčiny. Osobitne to platí v suchých podmienkach. Systém zakladania porastu sa má organizovať tak, aby oziminy kompletne vzišli, dobre zakorenili, do zimy aj čiastočne odnožili a prezimovali.

Ako ovplyvniť kľúčové faktory správneho založenia porastov

Zohľadnenia interakcie stavu pôdy s počasím

V humídnych oblastiach sa len zriedka vyskytuje nedostatok vlahy v pôde. Väčšinou v nej prevláda nedostatočná prevzdušnenosť. V týchto podmienkach treba robiť hlbšiu kultiváciu pôdy, pri ktorej tradičným náradím býva pluh. V arídnych oblastiach prevláda nedostatok vlahy, preto sa má robiť plytké obrábanie pôdy alebo zakladanie porastov do čiastočne obrobenej alebo aj neobrobenej pôdy. Spôsob obrábania pôdy pri zakladaní porastov ozimín nie je ovplyvňovaný len počasím, ale významná je tiež štruktúra pôdy a obsah organickej hmoty. Preto i v humídnejších podmienkach sa na niektorých pôdach môžu dosahovať dobré úrody pri porastoch založených do neobrobenej pôdy.

Časové obdobie medzi zberom predplodiny a sejbou ozimín

Úmerne s omeškaním zakladania porastov znižujeme hĺbku a intenzitu obrábania pôdy.

Znižovanie veľkosti pôdnych agregátov pri zakladaní porastov

S výnimkou piesočnatých pôd je pre zabezpečenie dobrej poľnej vzchádzavosti ozimín potreba znižovania veľkosti pôdnych agregátov. Najvyššie hodnoty poľnej vzchádzavosti obilnín sa dosiahli v rozmedzí veľkosti pôdnych agregátov od 3 až do 20 mm. Pri zakladaní porastov repky a jačmeňa ozimného (august, prvé dve dekády septembra) býva pôda suchšia, a preto treba urobiť kvalitnejšie lôžko pre osivo, ako pre neskoršie výsevy pšenice letnej (f.o.), ktoré spravidla dostanú viacej vlahy. Na ťažkých pôdach, s vyšším obsahom ílovitých častíc, dochádza po silnejších dažďoch k tvorbe prísušku, ktorý znižuje poľnú vzchádzavosť. Preto je žiaduce, aby na povrchu pôdy pred sejbou boli väčšie pôdne agregáty a osivo bolo v kontakte s menšími agregátmi. Žiaducu úpravu dosiahneme znížením pracovnej rýchlosti pri bránení. Podobný účinok dosiahneme aj použitím náradia s aktívnym pohonom pracovných orgánov (tab. 1).

Termín naorávky je významný na ťažkých pôdach

Účelná je kombinácia základného a predsejbového obrábania pôdy alebo sejba do čiastočne obrobenej alebo neobrobenej pôdy. Pôdu treba obrábať pri priaznivej vlhkosti pôdy a súčasne ju nahrubo rozpracovať a uzatvoriť.

Manažment pozberových zvyškov

Slama predstavuje organickú hmotu chudobnú na N a P s vysokým podielom celulózy a hemicelulózy. Na jej rozklade sa primárne podieľa celulolytická mikroflóra, náročná na výživu N. Pridaním slamy do pôdy sa v podstatnej miere zvýši zdroj uhlíka a energie, a tým aj jej biochemická aktivita. Súčasne sa zvyšujú aj nároky mikroflóry na dusík, ktorý odčerpávajú z pôdy. Slama obilnín je bohatá na organické látky. Okrem slamy strukovín však má nepriaznivý pomer C:N.

Rozdrvenie a rozptýlenie slamy pôdy pred zapracúvaním do pôdy a prihnojenie dusíkom

Na tonu slamy obilnín pridávame 8 – 10 kg N, najlepšie v kvapalnej forme. Na urýchlenie rozkladu slamy sa používajú aj rôzne bioaktívne prípravky, ako BETA-LIQ, TRICHOMIL a iné.

Prípravok BETA-LIQ 3. generácie je vyrobený na báze výpalkov (z repnej melasy) a podporuje rozklad pozberových zvyškov a slamy. Má kladný účinok na pôdne vlastnosti (štruktúru pôdy) a priaznivo ovplyvňuje rast a zdravotný stav rastlín ozimín.

Pri minimalizačných technológiách zostávajú pozberové zvyšky pri povrchu, zatiaľ čo pri bezorbových technológiách na povrchu pôdy. Zvyšky chránia pôdu pred eróziou. Pri zakladaní porastov ozimín však spôsobujú celý rad komplikácií. Nedokonalé rezanie slamy tanierovým náradím ju zatlačuje do pôdy v riadkoch, čo v niektorých prípadoch môže inhibovať klíčenie semien a celkovo znižovať poľnú vzchádzavosť.

Lepšie výsledky pri zakladaní porastov sa dosahujú drvením slamy (štiepaním). Pri konvenčnej agrotechnike, ale aj pri minimálnom obrábaní pôdy pri rozklade pozberových zvyškov rastlín (lucerna, slama obilnín) vznikajú v pôde látky, ktoré inhibujú klíčenie a vzchádzanie rastlín pšenice. V suchších podmienkach nepriaznivo pôsobia i horšie vlahové pomery a biologická blokácia živín, najmä dusíka. Výskumy tejto problematiky pri pšenici letnej f.o. (po repke, po pšenici) ukázal ako vhodné plytké zapravenie podrvenej a na povrchu pôdy rozprestretej slamy do pôdy radličkovým kypričom a následné založenie porastu sejačkou Horsch Exactor. Pri zakladaní porastov repky ozimnej na hlinitopiesočnatých, ale aj na ílovitohlinitých pôdach boli najlepšie výsledky dosiahnuté pri umiestnení drvenej slamy na povrchu pôdy.

Vplyv umiestnenia slamy v horizonte pôdy na poľnú vzchádzavosť

Pri uložení slamy pod lôžkom pre osivo sa v dobrých vlahových podmienkach dosahuje približne 80 % poľná vzchádzavosť. Podobná vzchádzavosť sa dosiahla obrobením pôdy frézou alebo rotačným kypričom a uložením slamy na povrch pôdy. Používanie rotačného kypriča „bez sita“ zaprávajúceho slamu hlavne do lôžka pre osivo však spôsobuje zníženie poľnej vzchádzavosti. Obvykle sa predpokladá, že nízka poľná vzchádzavosť pri zapravení slamy do oblasti lôžka pre osivo je dôsledkom zlej práce výsevných pätiek. Vedú k tomu skúsenosti s horšou prácou klasických výsevných pätiek v lôžku pre osivo so slamou. Využitie frézy a traverzy pre sejbu naširoko (napríklad systém Horsch Exactor) zabezpečuje na rovných pozemkoch lepšiu rovnomernosť v hĺbke sejby, najmä keď slama zostane na pozemku. Dobré vzchádzanie ozimín pri využití rotačnej kultivácie s ukladaním slamy na povrchu pôdy ukazuje, že umiestnenie osiva v profile pôdy pravdepodobne nie je hlavným dôvodom nízkej vzchádzavosti. Výskum tejto problematiky ukázal, že vodné extrakty zo slamy brzdia vzchádzanie semien. Znižovaniu poľnej vzchádzavosti sa prisudzuje, rozkladaniu produktov slamy (organické kyseliny alebo fenolické zlúčeniny).

Regulácia zaburinenosti

V pôdoochranných technológiách patrí pri regulácii burín okrem herbicídov významné miesto podmietke (plytké obrábanie pôdy). V minimalizačných technológiách pri zakladaní porastov obilnín, ale aj repky olejky, sa môže použiť plytké obrábanie pôdy, ktorého funkciu plní podmietka strniska. Klasická škola obrábania pôdy tvrdí, že kvalitu podmietky ovplyvňuje termín, hĺbka a ošetrenie. Moderná škola okrem toho požaduje plytké zapravenie a premiešanie pozberových zvyškov predplodiny s obrobenou zeminou. Moderné technológie vyžadujú dodržanie hĺbky podmietky (plytko 50 – 100 mm), s presným rezom v profile pôdy, ktorý vytvára základ budúceho lôžka pre osivo. Plytká práca podmietačov vylučuje hlboké zapracovanie pozberových zvyškov. Zemina sa premieša so slamou pri povrchu pôdy a zabraňuje tomu, aby sa pri sejbe osivo dostávalo do slamy. Plytké obrobenie pôdy po zbere (podmietka) je vhodnejšie pre reguláciu burín strniskového aspektu a čerstvo vypadaných semien. Hlbšia podmietka je vhodná pre reguláciu trvácich burín. Ideálne uloženie semien burín je v hĺbke pôdy 0-50 mm.

Význam podmietky strniska sa jednoznačne uznáva v pôdoochranných technológiách

Tá aktivizuje biologické a fyzikálne procesy v pôde, zlepšuje hospodárenie pôdy s vodou, potláča škodlivé organizmy, vytvára lepšiu spracovateľnosť ornice pri následnom obrábaní pôdy, čím súčasne znižuje jeho energetickú náročnosť. Výsledky výskumu ukázali, že každá zmena termínu, hĺbky, spôsobu a typu použitého náradia a ošetrenia podmietky ovplyvňuje zložku burín. Pre podmietku sú výhodné stroje, ktoré pracujú pri pracovnej rýchlosti 10 km za hodinu a viac. Vo vlhkejších podmienkach viac semien burín povzchádzalo pri podmietke urobenej strojom Phanton FG 5,7 a Jambo ST 8. V suchších podmienkach po podmietke viac burín semien vzišlo po použití CO 6,25.

Lôžko pre osivo

Predstavuje podpovrchovú vrstvu uľahnutej pôdy s rovným povrchom. Napríklad, priaznivá uľahnutosť lôžka pre osivo pšenice varíruje podľa podmienok od 1,3-1,5 t.m-3. Vrchná vrstva nad lôžkom má byť kyprá, s prevahou pôdnych agregátov s veľkosťou 4-6 mm (môžu byť od 2 až do 20 mm). Pre repku olejku treba jemnejšie agregátové zloženie vrstvy nad lôžkom. Založenie porastu ovplyvňujú i vlhkosť pôdy, obsah vzduchu, pórovitosť a teplota v priestore lôžka.

PPF-Systém (Precision Placement of Fertilizer) je hitom pri zakladaní porastov

Používa sa pri ňom sejačka HORSCH CO 6 so špeciálnou radličkou DUET, ktorá vytvára presné lôžko pre osivo. Bočné štíty radličky odtláčajú hrudy a slamu mimo osiva, ktoré ďalej brzdia rast burín. V podstate ide o bezorbové zakladanie porastov, pri ktorom okrem zapravenia semien pšenice sa v nízkych dávkach pod osivo zaprávajú priemyselné hnojivá. Pri zásobe prístupného fosforu v pôde pod 30 mg, treba zapraviť túto živinu. Na chudobnejších pôdach odporúčame fosfor a dusík. Dobre založené porasty ozimín vytvárajú dobrý základ novej úrody. Správne obrábanie pôdy prispieva i k udržaniu úrodnosti pôdy, ochrane jej vlastností, čo je z hľadiska udržateľnosti poľnohospodárskej produkcie kľúčové.