Účinnosť kvapalného dusíkato-horečnatého hnojiva aplikovaného na kvalitatívne prihnojenie ozimnej pšenice

Effectiveness of Liquid Nitrogen-Magnesium Fertilizer Applied within Qualitative Dressing of Winter Wheat

Fecenko Ján, Ložek Otto, Kulich Stanislav, Slamka Pavol

Abstract

Liquid nitrogen-magnesium fertilizer Nitromag (26 % N; 5.2 % MgO) was tested in on form experiments at 9 different experimental sites (agricultural farms). Top dress application of Nitromag at heading stage of winter wheat showed more expressive effect on yield and quality of wheat grain in comparison to single nitrogen application in the form of UAN solution.

Horčík je nevyhnutnou živinou rastlinných a živočíšnych organizmov. Jeho účasť v rastlinách priamo podmieňuje tvorbu organickej hmoty, má kľúčové postavenie v energetickom metabolizme a zúčastňuje sa aj disimilačných pochodov.

Jeho nedostatok či nadbytok vyvoláva v živočíšnych organizmoch mnoho fyziologických porúch a odchyliek v metabolizme. Preto je opodstatnené úsilie zabezpečiť vo výžive kultúrnych rastlín harmonický pomer tejto živiny k ostatným živinám v záujme dosahovania vysokých úrod primeranej kvality.

Metodika pokusov

Cieľom poloprevádzkových pokusov bolo zistiť agronomickú účinnosť dusíkato-horečnatého hnojiva Nitromag s obsahom 26 % dusíka a 5,2 % horčíka (MgO).

Veľkoplošné pokusy boli založené na deviatich poľnohospodárskych podnikoch západoslovenského regiónu na celkovej výmere 540 hektárov. Kvapalné hnojivo Nitromag sa aplikovalo v rámci kvalitatívneho prihnojovania vo fáze klasenia porastov pšenice.

Pred aplikáciou hnojiva bol urobený rozbor pôdy do hĺbky 0,3 m na všetkých lokalitách pokusov. Pôdna reakcia vyjadrená ako pH/KCl sa pohybovala v rozsahu od 6,1 do 7,1; obsah Nan od 4,9 do 21,2 mg.kg-1, obsah prístupného horčíka v rozsahu od 155 do 437 mg.kg-1, obsah fosforu a draslíka bol dobrý až vysoký. Pôdy boli typovo degradované černozeme a hnedozeme, druhovo hlinité až ílovito - hlinité.

Varianty hnojenia

1. var.: bez hnojenia

2. var.: 40 kg.ha-1 N (DAM-390)

3. var.: 40 kg.ha-1 N + 8 kg MgO (Nitromag)

Zber bol urobený kombajnom metódou dlhých pásov, aby sa získali z každého variantu 3 opakovania pre štatistické vyhodnotenie analýzou rozptylu. Po zbere sa stanovila:

· úroda zrna (t.ha-1) pri 14 % vlhkosti

· obsah lepku (%)

· podiel zrna I.tr. (%), HTZ (g)

· obsah dusíka v zrne (mg.kg-1)

· obsah bielkovín (%)

· vypočítal sa KEE (koeficient ekonomickej efektívnosti hnojenia) a KNE (koeficient naturálnej efektívnosti hnojenia)

Výsledky a diskusia

Na úvod hodnotenia výsledkov je potrebné poznamenať, že vegetačný rok 2000 bol pre tvorbu úrod poľnohospodárskych plodín zvlášť nepriaznivý. Od roku 1775 sa taký horúci máj a jún u nás ešte nevyskytol. Pritom v druhom štvrťroku bolo zrážok toľko, ako v roku 1947, ale denné teploty sa zvýšili v priemere o 3 °C. Vlahovo deficitný bol v tomto roku už apríl, keď v najproduktívnejších oblastiach Slovenska (región pokusov) spadlo len 10 - 25 mm zrážok, čo je 10 až 60 percent dlhodobého priemeru. Ešte väčšie extrémy zaznamenal vývoj teplôt, ktoré boli o 1,5-4,2 °C vyššie. Májové zrážky v regiónoch pokusov sa pohybovali od 10 do 22 mm a predstavovali len 19-40 percent normálneho množstva, ale teploty boli v priemere vyššie o 2-3 °C. V mnohých dňoch sa zaznamenali teploty nad 36 °C. Za vyhovujúce teploty pre tvorbu úrody zrna pšenice od fázy mliečnej zrelosti sa pokladajú teploty 25 až 30 °C.

Úroda zrna pšenice na jednotlivých lokalitách sa pohybovala v rozsahu od 2,96 t.ha-1 v PD Šenkvice do 6,59 t.ha-1 v PD Prašice (tab. 1). Veľký rozdiel v úrodách bol spôsobený predovšetkým rozdielnou pôdnou úrodnosťou determinovanou obsahom živín a rozdielnymi fyzikálno-chemickými a biologickými vlastnosťami pôd. Napr. pred aplikáciou hnojiva bol obsah Nan v pôde na PD Šenkvice 4,9 mg.kg-1, naproti tomu v Prašiciach 21,2 mg.kg-1. Aj to dokumentuje, prečo bol na uvedených lokalitách rozdiel v úrodách o 3,63 t.ha-1 (122,6 %) vyšší v prospech PD Prašice. V priemere na deviatich lokalitách sa na kontrolnom variante urodilo 5,0 t.ha-1 zrna pšenice. Najväčšia plusová odchýlka od priemeru 1,59 t.ha-1 sa dosiahla na pozemku PD Prašice a mínusová 2,04 t.ha-1 na PD Šenkvice. Na ostatných lokalitách sa odchýlky pohybovali v rozsahu od - 0,52 t.ha-1 do + 0,81 t.ha-1.

Aplikácia 40 kg.ha-1 dusíka v kvapalnej forme na list (DAM-390) sa rozdielne prejavila na tvorbe úrody zrna pšenice. Vysoko preukazne sa zvýšila úroda na PD Šenkvice o 0,39 t.ha-1, t.j. o 13,2 % v porovnaní s kontrolným variantom bez kvalitatívneho prihnojovania. Analogické zvýšenie úrody na chudobnejších pozemkoch je v praxi bežné. Naproti tomu na úrodnejších pozemkoch s vyššou úrovňou prístupných živín je prírastok úrody nižší (tab. 1). Priemerná úroda (9 stanovíšť) na uvedenom variante hnojenia bola 5,22 t.ha-1. Prírastok úrody 0,22 t.ha-1, t.j. 4,4 % je výsledok štatisticky preukazný a ekonomicky zaujímavý. Na variante hnojenia Nitromagom (40 N + 8 MgO) sa úroda pšenice v priemere zvýšila o 0,39 t.ha-1, t.j. o 7,8 % v porovnaní s kontrolným variantom, čo je zvýšenie štatisticky vysoko preukazné.

Zvýšenie úrody o 0,17 t.ha-1 je výsledok pôsobenia horčíka. Najvyššie prírastky úrody sa dosiahli na menej úrodných pôdach, napr. na PD Šenkvice sa zvýšila úroda o 0,69 t.ha-1, resp. 0,3 t.ha-1 v porovnaní s kontrolným variantom, resp. variantom DAM-390. Na mnohých lokalitách po aplikácii Nitromagu bola pozorovaná zvýšená tvorba listovej zelene - chlorofylu a tmavozelené sfarbenie listov.

Hnojenie dusíkom na variante 2 (DAM-390) sa evidentne prejavilo na tvorbe lepku. V priemere sa obsah lepku zvýšil z 28,63 % (kontrolný var.) na 31,09 % (var. DAM), t.j. o 2,46 % abs. %. Rozsah zvýšenia obsahu lepku na jednotlivých lokalitách sa pohyboval od 28,3 % do 33,48 % (tab. 1). Pri nízkom obsahu Nan v pôde sa kvalitatívne prihnojovanie výrazne uplatnilo nielen na úrode, ale aj parametroch kvality. Dôkazom tohto poznatku je aj úroda zrna a obsah lepku v ňom na PD Šenkvice, na ktorom sa kvalitatívnym hnojením tieto parametre zvyšovali. Pri relatívne vysokom obsahu lepku v zrne pšenice na var. 1 a 2 sa horčík na var. hnojenia 3 (Nitromag) menej výrazne uplatnil na tvorbe lepku, i keď tendencia jeho zvyšovania bola evidentná. V priemere na deviatich lokalitách sa obsah lepku zvýšil z hodnoty 31,09 abs. % na 31,52 abs. %, zvýšenie o 0,43 abs. %.

Z ďalších kvalitatívnych ukazovateľov má význam HTZ a podiel zrna I. triedy. Sucho a vysoké teploty v období dozrievania pšenice výrazne ovplyvnili formovanie obidvoch kvalitatívnych znakov zrna. Na kontrolnom variante bola priemerná HTZ (tab. 2) 38,18 g a podiel zrna I. triedy 77,3 %. Na jednotlivých lokalitách sa HTZ pohybovala v rozsahu od 33,98 g do 43,4 gramov. Rovnako i podiel zrna I. triedy kolísal v rozsahu od 67,5 do 88,3 %. Vplyvom hnojenia (var. 2) sa HTZ zvýšila na 39,71 g, t.j. o 1,53 g a podiel I. triedy z hodnoty 77,3 % (var. 1) na 82,2 %, t.j. o 4,9 %. Na variante 3 (Nitromag) sa podiel I. triedy i HTZ zvýšil zanedbateľne v porovnaní s var. 2 (DAM-390).

Hnojenie dusíkom sa pozitívne prejavilo na obsahu i odbere dusíka zrnom pšenice. Priemerný obsah dusíka na deviatich lokalitách (var. 2) sa zvýšil o 2096 mg.kg-1, t.j. o 10,69 % a odber o 15,38 kg.ha-1 v porovnaní s kontrolným variantom hnojenia. Na variante hnojenia Nitromagom (var. 3) sa odber dusíka zvýšil asi o 6 % úmerne úrode zrna v porovnaní s var. 2. Obsah bielkovín sa zvýšil na 12,4 %, resp. 12,6 % v porovnaní s kontrolným variantom hnojenia.

Kvalitatívne prihnojovanie v intenzívnych systémoch pestovania obilnín je značne rozšírené a prináša vysoký finančný i naturálny efekt. V našich pokusoch KEE pri pšenici bol 1,78 Sk na var. DAM-390 a na variante Nitromag 3,15 Sk. Najvyšší koeficient 4,46 Sk sa dosiahol pre aplikovaný horčík v hnojive Nitromag. Objektívnejším kritériom účinnosti hnojív je koeficient naturálnej efektívnosti. V našom prípade bol KNE 1 kg dusíka v hnojive DAM 5,5 kg pšenice a v hnojive Nitromag až 9,75 kg. KNE pre horčík bol relatívne vysoký 21,25 kg zrna na 1 kg aplikovaného MgO.

Záver

Z výsledkov jednoročných pokusov možno urobiť nasledovné informatívne závery:

· Kvalitatívnym prihnojením porastov pšenice kvapalným hnojivom DAM-390, dávkou 40 kg.ha-1 dusíka sa úroda zrna v priemere na 9 pestovateľských lokalitách zvýšila z 5,0 t.ha-1 na kontr.var. na 5,22 t.ha-1 na var. hnojenia DAM-390. Prírastok úrody 0,22 t.ha-1 dosiahol diferenciu štatistickej preukaznosti.

· Na variante hnojenia Nitromagom (40 N+8 MgO) sa úroda zrna pšenice zvýšila o 0,39 t.ha-1 v porovnaní s kontr. var., resp. 0,17 t.ha-1 v porovnaní s var. DAM-390. To znamená, že prírastok úrody vplyvom aplikácie 8 kg.ha-1 MgO v interakčnom pôsobení s dusíkom bol 0,17 t.ha-1.

· Hnojenie dusíkom výrazne zvýšilo obsah mokrého lepku o 2,46 abs. % (z hodnoty 28,63 % na 31,09 %). Na variante hnojenia Nitromagom sa obsah lepku zvýšil o 2,89 abs. % v porovnaní s kontr. var., resp. o 0,46 abs. % v porovnaní s var. DAM-390.

· Hnojenie dusíkom, ale najmä dusíkom a horčíkom, pozitívne ovplyvnilo aj fyzikálne vlastnosti zrna pšenice. HTZ sa zvýšila o 1,53 g, resp. 2,06 g na var. DAM-390, resp. Nitromag v porovnaní s kontr. var. Podiel zrna I. triedy sa zvýšil o 4,9 % na var. DAM a 6,19 % na var. Nitromag v porovnaní s kontr.var.

· Kvalitatívne prihnojovanie dusíkom, resp. dusíkom a horčíkom pozitívne ovplyvnilo tvorbu bielkovinového komplexu zrna ozimnej pšenice. Vplyvom dusíka sa zvýšil obsah bielkovín z hodnoty 11,2 % (var.1) na 12,4 % (var. 2), resp. 12,6 % (var. 3).

· Hnojenie dusíkom a hnojenie dusíkom spolu s horčíkom sa pozitívne prejavilo na obsahu a odbere dusíka zo živného prostredia. Vplyvom DAM-u sa v priemere zvýšil obsah dusíka v zrne o 10,69 %, resp. 12,56 % na var. Nitromag. Ešte výraznejšie sa zvýšil odber dusíka na var. DAM o 15,7 % a na var. Nitromag o 18,96 % v porovnaní s var. 1.

· Z dosiahnutých výsledkov poloprevádzkových pokusov vyplýva, že ekonomika aplikácie dusíka a najmä dusíka v interakcii s horčíkom je rentabilná. KEE pre DAM je 1,78 Sk a pre Nitromag 3,15 Sk, pre samotný horčík 4,46 Sk. Koeficient naturálnej efektívnosti je 5,5 kg zrna na kilogram aplikovaného dusíka pre DAM; 8,12 kg pre Nitromag a 21,25 kg zrna na 1 kg aplikovaného MgO.