Poslední mohykáni

Poľnohospodárske družstvo Vinohrady Choňkovce zostalo v širokom okolí pod Vihorlatom jediným fungujúcim poľnohospodárskym podnikom. V najvýchodnejšej časti Slovenska, na dohodenie kameňom od hranice s Ukrajinou, v malebnom, no pre mnohých Slovákov neznámom kraji poľnohospodárska výroba v ostatných rokoch utícha. Mnoho podnikov ukončilo svoju činnosť a „posledným mohykánom“, ktorý výrobu nielen udržiava, ale aj výrazne oživuje, je PD Choňkovce. V podniku pracuje vyše 200 ľudí a je v regióne rozhodujúcim zamestnávateľom, obhospodarujúcim 4 100 ha poľnohospodárskej pôdy s chovom vyše 8 tisíc zvierat (HD a ošípané).

Okrem toho prevádzkujú pekáreň, mlyn, výrobňu kŕmnych zmesí, vinársky závod v Moldave nad Bodvou a majú v pláne vybudovať elektráreň na bioplyn s produkciou 2 mil. kW elektrickej energie ročne.

„Po vojne z tohto regiónu odchádzali za prácou muži, ženy tu zostávali. V súčasnosti odchádzajú aj muži, aj ženy“ – takto charakterizuje život v susediacich chotároch Ing. Ján Petro, dlhoročný predseda PD Choňkovce. „ Médiá venujú poľnohospodárom minimálnu pozornosť, dostávame sa na okraj spoločnosti. Mladí ľudia stratili vzťah k práci s pôdou, a keď som na stretnutí s gymnazistami položil otázku, či niekto z nich plánuje študovať na poľnohospodárskej univerzite, odpoveďou bol smiech študentov“ – dopĺňa Ing. Petro svoje rozprávanie po privítaní v administratívnej budove družstva. Jej súčasťou je pekáreň, ktorá zásobuje chlebom a pečivom okolité obce, ako aj časť obyvateľov okresného mesta Sobrance. Z prvovýroby sme ako prvé mohli obdivovať stádo dojčiacich kráv. V podniku ich chovajú celkovo 230, rozdelené sú do 2 stád. Prvé dojčiace kravy začali chovať už v 80 – tych rokoch, keď zakúpili z Drietomy herefordské plemennice. Spočiatku boli s ich chovom spokojní, keď však začal mäsokombinát býky tohto plemena vplyvom vyššieho ukladania tuku horšie speňažovať, čo nastalo aj v prípade plemena aberdeen angus, ktorého stádo vytvorili embyotransferom, prešli na intenzívnejšie využívanie plemena limousine, ktoré sa im osvedčilo. Väčšina odchovaných býčkov prechádza do výkrmu, ktorý robia do hmotnosti 550 – 600 kg. Vzhľadom na blízkosť hranice a pohyb rôznych osôb, v chotári sú so zvieratami pastieri, pričom minimálne jeden je so stádom aj v noci. Chov dojčiacich kráv je na hranici rentability a v prípade zníženia podpôr na dojčiace kravy by bol problematický. Bola by to škoda, pretože pasením zachovávajú pre návštevníkov zaujímavými i najodľahlejšie kúty chotára. „Chceme, aby ľudia aj v budúcnosti chodili na Starý Koňuš opekať slaninku, aby tu pasúce sa kravy udržali prírodu v tom stave, ako ju zanechali naši predkovia“ – hovorí vedúci úseku živočíšnej výroby Dušan Timko pri úvahách o význame chovu mäsového dobytka v tejto oblasti.

Naším ďalším zastavením bola farma ošípaných. Ich chov nemá v podniku tradíciu a dá sa povedať, že s jeho intenzívnejším rozvojom začali v období, keď väčšina chovateľov chovy ošípaných výrazne redukovala. Chov vznikol v bývalých objektoch pre HD, ktoré prebrali po skrachovaných okolitých subjektoch. Rekonštrukcie robili vo vlastnej réžii, nakúpili len kvalitné kŕmidlá. Cieľom je vyrábať 1 tis. ton bravčoviny a zvýšiť početné stavy prasníc z terajších 280 na 500. Napriek krátkej histórii chovu dosahujú slušné parametre (odstav vyše 20 prasiatok na prasnicu, priemerné denné prírastky vo výkrme vyše 650 gramov). Krmivá si vyrábajú vo vlastnej výrobni KZ, využívajú pre naše podmienky klasický systém hybridizácie (biela ušľachtilá x landras x pietrain). O tom, že práca ošetrovateľov je kvalitná, svedčí okrem dosahovaných parametrov aj ukážková čistota ustajňovacích objektov, kde nebolo problémom pohybovať sa v sandáloch. Chov dojníc je ďalším významným odvetvím v podniku. Sú sústredené na zrekonštruovaných farmách s voľným ustajnením a dojárňami pri celkovom počte 700 kráv. „Pri rekonštrukciách sme vychádzali z našich poznatkov zo zahraničných ciest. Všetko sme fotili a nahrávali na video a podľa toho sme riešili jednotlivé technologické linky“ – prízvukuje Dušan Timko. Úžitkovosť stáda podľa jeho slov prekračuje v priemere 6 tis. litrov, holštajnské dojnice, ktoré tvoria okolo 40 % stáda, prekročili tento rok hranicu 7 tis. litrov. Slovenské strakaté dojnice majú vysoký obsah zložiek mlieka, vďaka čomu ho speňažujú za 10,14 Sk/ liter. Náklady na výrobu sa pohybujú v priemere okolo hodnoty 8,97 Sk. Na zlepšení parametrov v poslednom období sa podieľa významnou mierou aj súkromný veterinárny lekár Dr. Boleslav Lešo. Ten okrem iného kladie významný dôraz na vakcináciu proti IBR markerovou vakcínou. Ide o finančne náročný proces (náklady na 1 jalovičku do veku 6 mesiacov sú 450 Sk, potom každý polrok 150 Sk), avšak z hľadiska budúcnosti z pohľadu legislatívy EÚ nevyhnutný.

Prísne predpisy správnej farmárskej praxe ich priviedli k myšlienke využiť biomasu exkrementov na výrobu bioplynu a následne produkovať elektrickú energiu. Vidia v tom veľké možnosti, preto očakávajú podporu ich projektu, aby mohli realizovať svoje predstavy, ktoré zahŕňajú nielen predaj energie, ale aj prevádzkovanie sušičky na ovocie a píly. Tým by popri elektrárni vyrástol malý priemyselný park a vznikli by nové pracovné príležitosti v regióne. Záverom ešte treba spomenúť rastlinnú výrobu, podporenú rozsiahlym moderným technickým parkom. Zameraná je nielen na výrobu kvalitných krmovín, ale aj trhových plodín. Špecialitou je vinohradníctvo. Vínnu révu pestujú na 90 ha, pričom ju realizujú vo vlastných vinárskych závodoch, ktoré majú v Moldave nad Bodvou. Ich vína sú výborne hodnotené aj v zahraničí, naposledy sa tešili z prvého miesta na súťaži v Budapešti. A tak okrem prvenstiev na výstavách dobytka sa logo firmy dostáva do povedomia nielen chovateľskej verejnosti.

Článok je v origináli obohatený o ďalšie fotografie z chovu PD Vinohrady Choňkovce.

Ak máte záujem o časopis, kliknite na odkaz Predplatné.

Tento článok nájdete v Slovenskom CHOVe na stranách 7-9