Systémy spracovania pôdy z pohľadu agronóma

Každý systém má svoje výhody aj nevýhody. Dnešní výrobcovia a predajcovia sa predbiehajú v ponukách strojov a technológií, ako na orbové, tak aj na minimalizované spracovanie pôdy. Treba sa orientovať hlavne na také stroje a technológie i keď za vyššie obstarávacie ceny strojov, pri ktorých dokážeme obrábať pôdu rýchlo, načas, kvalitne a hlavne s nízkymi energetickými vstupmi. Treba sa zamerať na taká parametre ako konštrukčná zložitosť strojov, odolnosť voči opotrebovatelnosťi, nákladnosť opráv, kvalita servisu a poradenstva.

Počas 25-ročnej praxe, kedy som realizoval sedemnásť rokov klasický a osem rokov minimalizovaný spôsob obrábania pôdy, som získal skúsenosti, o ktoré sa chcem podeliť. Zásadný rozdiel medzi oboma systémami je v tom, že orbou pôdu obraciame a minimalizáciou pôdu iba miesime. Mnohých pestovateľov odrádza samotný pojem minimálne spracovanie. Avšak stroje tejto technológie dokážu pôdu kypriť do hĺbky 0,35-0,40 m, čo je však podľa môjho názoru zbytočné. Pokiaľ pôdu neorieme, všetky pozberové zvyšky nezapravíme do profilu, dochádza k premnoženiu dážďoviek, ktoré nám vykonávajú funkciu najlepšieho a hlavne najlacnejšieho pluhu. Orbou dokážeme zapraviť pozberové zvyšky ako aj organické hnojivá do pôdneho profilu bez zvyšku, čo je na pohľad pekné, ale neúčelné. Pri hlbokom zapravení organickej hmoty do pôdy dochádza k anaeróbnemu rozkladu. Pri zaoraní neinfikovaných rastlín dochádza k premnoženiu patogénov mimo našej kontroly. Pozberové zvyšky, ktoré sú zapracované plytko pod povrch a sčasti zostávajú na povrchu, vytvárajú silnú vrstvu, ktorá tvorí mulč, a tak dochádza k regulácii vlahových a tepelných pomerov pôdy, čo bude potrebné najmä, ak nastanú arídne klimatické pomery. Tanierové náradia podstatne urýchľujú pracovné operácie, nakoľko majú väčšie zábery a vyššiu pojazdnú rýchlosť. Tiež pomerne dobre pôdu obrátia a zaklopia pozberové zvyšky. Majú opodstatnenie hlavne vtedy, ak zostáva po zbere veľa pozberových zvyškov, ktoré nie sú dostatočne rozdrvené, napr. po slnečnici, kukurici na zrno a pod. Kvalita práce je často podmienená vlhkostnými pomermi pôdy.

Nevýhoda tanierového náradia spočíva v tom, že pole neurovná, nerovnomerne prekypruje pôdu v dôsledku nerovného rezu, preto je potrebné zaradiť ďalšie pracovné operácie s radličkovým náradím, ktoré pôdu urovnajú a pripravia rovnomerné osivové lôžko. Tanierové sejacie stroje dokážu zapraviť osivo do požadovanej hĺbky, možno ich využiť aj na sejbu priamo do strniska, po orbe alebo podmietke. Nevýhodou je, že osivo môže byť uložené na organické zvyšky, čím dochádza k zníženej vzchádzavosti v dôsledku uvoľňujúcich sa aflatoxínov, alebo prerušením styku osiva s pôdou. Tanierové sejačky majú obmedzenú šírku záberu, pomerne zložitú údržbu, opravy a skorú opotrebovateľnosť výsevných sekcií. Porasty zakladané ako tanierovými, tak aj klasickými sejačkami s výsevnými pätkami majú malý podiel využitej plochy pozemku pre vývoj rastlín (iba do 30 %). V posledných rokoch veľa pestovateľov prechádza na minimalizovaný systém spracovania pôdy. Žiaľ, ešte stále je veľmi málo tých, ktorí tento systém praktizujú v celom rozsahu a majú nakúpenú vlastnú techniku. Väčšina je takých, ktorí ju využívajú iba ako alternatívu ku klasickému systému a ako východisko z núdze. Ak je takto chápaný tento systém, nikdy nemožno zistiť jeho výhody a opodstatnenosť.

Čo je vlastne minimalizácia uplatňovaná ako systém

Je to spôsob plytkého spracovania pôdy, veľmi intenzívny spôsob, kvalitne a čo najrýchlejšie v optimálnych agrotechnických termínoch a pôdno-klimatických podmienkach s čo najmenšími nákladmi. Ušetrené prostriedky pri príprave pôdy a sejbe možno použiť pri realizácii ďalších intenzifikačných opatrení, napr. výžive, ochrane a zbere za účelom dosiahnutia rovnakých alebo lepších pestovateľských výsledkov. Ale v každom prípade lepších ekonomických výsledkov ako pri klasickom spôsobe spravovania pôdy a sejby. Požiadavky tohto systému napĺňajú a sú preň určené predovšetkým radličkové náradia na prípravu pôdy a radličkové sejacie stroje. Radličkové podmietače sa vyznačujú jednoduchou konštrukciou, veľkou priechodnosťou, nakoľko pracujú s veľkým podielom organickej hmoty. Tým, že majú veľké pracovné zábery, perfektne rovnajú povrch pôdy pri veľkých pracovných rýchlostiach (12–15 km.h-1). Nízka poruchovosť a vysoká výkonnosť dáva predpoklady pre podstatný nárast produktivity a kvality práce. Sústavným používaním sú polia vyrovnané, rovnomerne do hĺbky kyprené radličkami,ktoré sa vzájomne prekrývajú. Dá sa presne nastaviť hĺbka osivového lôžka, a tak je následne zasiate osivo uložené na prerušenú kapilárnu vrstvu a má okamžitý prístup k vlahe, porasty skoro a rovnomerne vzchádzajú. Hĺbka kultivácie sa v priebehu osevného postupu mení podľa druhu pestovaných plodín v rozsahu 50-120 mm. Každých 4-5 rokov však treba vykonať prehĺbenie ornice 150-120 mm za účelom premiešania nahromadenej povrchovej vrstvy organickej hmoty v povrchovej vrstve, v žiadnom prípade nie preorať. Postupným neprerušovaným a precíznym používaním tohto systému dochádza ku:

- zvyšovaniu pôdnej úrodnosti,

- zlepšovaniu fyzikálno-chemických a biologických vlastností pôd,

- zlepšovaniu pôdnej štruktúry,

- takmer k zastaveniu vodnej a veternej erózie,

- k celkovému zlepšeniu ekologickosti rastlinnej výroby.

Musíme mať na pamäti, že orbovým spôsobom podporujeme mineralizáciu a plytkým spracovaním sa vytvára humózny horizont, ktorý eliminuje extrémne zrážky a sucho. Podstatne sa zvyšuje únosnosť terénu, čo umožňuje nástup na polia skoro na jar a vykonanie operácií, ako je príprava pôdy, prihnojovanie, aplikácia postrekov a pod. Minimalizácia umožňuje skorý vstup na polia aj po zrážkach, kedy nedochádza k hlbokému vtláčaniu pneumatík do pôdy. Stroje sa pohybujú za mokra bez prekĺzania kolies a pri nízkom odpore pri pohybe. Pre sejbu plodín pri tomto systéme sú určené radličkové sejačky. Pevnosť stĺpic a konštrukcia radličiek dokáže presne uložiť do stanovenej hĺbky osivo na osivové lôžko. Hrot na špici radličky dokáže aplikovať priemyselné hnojivá pod pätu, následne je pôda urovnaná zavlačovačmi a utužená prítlačnými kolesami za každou výsevnou sekciou. Takto možno siať všetky druhy plodín. Taktiež je voliteľná aj organizácia porastu, tzv. sejba do riadkov voliteľnej vzdialenosti, ako aj sejba čiastočne naširoko. Sejačky môžu pracovať na všetkých typoch pôd. Sú vhodné aj do kamenistých pôd, kedy odpruženosťou radličiek nedochádza k vyťahovaniu kameňov na povrch. Radličkové sejačky nie sú vhodné do veľmi svahovitého terénu a na sejbu po vrstevniciach. Využiteľnosť plochy pozemku pre vývoj rastlín pri tomto systéme je viac ako 70 %. Efektívnosť tohto systému vyjadrujú čísla výkonov a spotreby pohonných hmôt. Nakoľko radličkové podmietače a sejačky pracujú pri veľkých záberoch a veľkej pracovnej rýchlosti, ich hodinový výkon je 5–8 ha, pri spotrebe nafty 4,5–7 l.ha-1 v závislosti od stavu pôdy, hĺbky sejby, strednej dĺžky brázdy, členitosti parciel a pod. To znamená, že pri 2–3 predsejbových operáciách a sejbe zakladáme porasty pri spotrebe nafty 25–30 l.ha-1, čo sa pri orbovom systéme spotrebuje už pri samotnej orbe. Obstarávacie náklady na stroje a ťažnú silu pre systém plytkého spracovania pôdy činia zhruba 60 % z nákladov na stroje a ťažné prostriedky klasických technológií v prepočte na jednotku plochy.

Na prejavenie účinnosti systému musia byť splnené základné pravidlá

Začína sa prípravou predplodiny ku zberu. Tá musí byť dostatočne suchá, bez burín, rovnomerne dozretá. V prípade zaburinenia trvácimi burinami treba vykonať predzberovú aplikáciu glyfosatom alebo sulphosatom.

- Kombajny na zber musia byť vybavené kvalitnými drvičmi a metačmi pliev a slamy. Tak nevzniká kumulácia organických zvyškov za kombajnmi, ktoré sú pôvodcom N deficitu, uvoľňovania aflatoxínov, chorôb a útočiskom škodcov a hrabošov. V týchto pásoch vzniká v následnom oseve úrodový deficit až 50 %.

- Strnisko po zbere musí byť čo najnižšie, slama má byť nakrátko porezaná a rovnomerne rozmetaná po poli kvôli rýchlej inokulácii pôdnymi mikroorganizmami.

- Podmietku treba vykonávať čím skôr po zbere na šikmo pod 25–30° uhlom. Hĺbku podmietky treba voliť na rozhraní vlhkej a suchej zóny pôdy, podľa možnosti čím najplytšie.

- Po vyrastení rastlín z výdrvu treba vykonať opätovnú podmietku, tiež šikmo, ale vždy v opačnom smere. Tak postupne docielime perfektne rovné polia. Pokiaľ buriny a výdrv prerástli, je potrebné vykonať chemickú podmietku. Ak nasleduje pšenica po pšenici, v každom prípade treba chemickú podmietku z dôvodu prenosu patogénov z výdrvu na nový osev (zelený most).

- Pôda po zbere plodiny sa až do nasledovného osevu musí udržiavať neustále v bezvegetačnom stave. Neodporúča sa osev medziplodín za účelom zeleného hnojenia.

- Sejbu treba vykonávať včas, nesiať hlboko a porasty neprehusťovať. Skorou sejbou znižujeme podstatne výsevok s podmienkou včasnej jesennej aplikácie morforegulátorov, za účelom vyrovnania odnoží. Sejbu vykonávame do pásov alebo naširoko, čím je najväčšie využitie priestoru.

- V každom prípade treba podľa možností aplikovať pod každú plodinu amónnu formu dusíka pod pätu výsevnej radličky. Tým docielime mohutný vlásočnicový koreňový systém. Dávku dusíka volíme na základe požiadaviek plodiny, odrody, predplodiny, druhu pôdy, stavu pomeru C:N v povrchovej vrstve pôdy a pod koreňmi rastlín.

- Ošetrenie po zasiatí spravidla nie je potrebné. V prípade sucha alebo hrudovitosti treba pôdu utužiť valcami.

Ako to vyzerá u nás

V poľnohospodárskom podniku, v ktorom pôsobím, využívame na minimalizovaný systém spracovania pôdy stroje firmy HORSCH. Sú to radličkové podmietače typu Terano, so záberom 6 a 8 m a sejačky typu Concord so záberom 6 a 9 m. Na týchto sejačkách sú inštalované Duet - radličky s možnosťou podkoreňového prihnojovania tekutými priemyselnými hnojivami. Okrem týchto strojov ešte využívame 2 súpravy ťažkých valcov, a to iba na jar v prípade povytiahnutých porastov ozimných obilovín alebo v opačnom prípade, ak sú porasty ozimín na jar zliate, využívame dve súpravy ľahkých brán. Tieto závesné náradia využívame iba spontánne a často iba lokálne. O správnej voľbe prechodu na minimalizovaný systém spracovania pôdy a o nemožnosti návratu na konvenčný nás presviedčajú výsledky v posledných rokoch, kedy v priaznivých ročníkoch pre tú ktorú plodinu boli na 2 200 hektárovej časti chotára, kde spomínaný systém používame už ôsmi rok, dosiahnuté nasledovné maximálne úrody: Pšenica: 8,2 t.ha-1. Jačmeň jarný: 6,8 t.ha-1. Ovos: 5,7 t.ha-1. Kukurica: 10,8 t.ha-1. Slnečnica: 4,0 t.ha-1. Repka ozimná: 5,0 t.ha-1. Aj na základe toho sme systém rozšírili na celú 4460 hektárovú výmeru Pokiaľ sa celý systém uplatňuje precízne, dôsledne a hlavne bez prerušovania, možno ho realizovať vo všetkých výrobných a pôdno-klimatických podmienkach. Mnohokrát sa neúspechy pestovania, ktoré vznikli v dôsledku zlých agrotechnických zásahov, vzťahujú na systém ako taký. Podmienkou úspechu celého systému, rovnako ako v iných odvetviach, je úroveň a pripravenosť ľudí, ktorí ho uvádzajú do života.