Pestovanie zemiakov sa riadi olympijským cyklom

V minulom roku sa v Európskej únii urodilo okolo 65 miliónov ton zemiakov, pričom ich celoročná spotreba v EÚ-25 predstavuje 52 až 53 miliónov ton. V dôsledku takej veľkej nadúrody došlo, samozrejme, k výraznému poklesu cien, čo sa následne prejavilo aj na tohtoročnej pestovateľskej výmere zemiakov - v rámci celej únie došlo k poklesu osevných plôch asi o osem percent. Znížená pestovateľská výmera a niekde aj nepriaznivé počasie potom spôsobili, že tohtoročná úroda zemiakov bude o 5 až 10 percent nižšia než vlani.

Ako však uviedol Viliam Bezák, predseda Zemiakarského zväzu SR, špecifická situácia nastala v strednej Európe, kde síce medziročne došlo k výraznému poklesu osevných plôch v Poľsku, na Slovensku i v Maďarsku, ale českí pestovatelia zostali zemiakom verní, a navyše, vplyvom priaznivých klimatických podmienok opäť zaznamenali veľkú nadúrodu. Českí pestovatelia odhadujú, že celková úroda dosiahne skoro 1 milión ton, pričom domáca potreba predstavuje asi 760-tisíc ton.

- To zásadným spôsobom ovplyvňuje situáciu na trhu so zemiakmi v celej strednej Európe. Kým v západnej Európe sa farmárske ceny zemiakov pohybujú na úrovni 100 až 120 eur za tonu, v stredoeurópskom regióne je cena určená českou cenou, a tá sa pohybuje na úrovni 50 eur za tonu. V Čechách sa ešte aj začiatkom novembra predávali zemiaky v prepočte po dve slovenské koruny za kilogram, - skonštatoval V. Bezák.

CHÝBAJÚ NÁM CHLADIARNE

Na rozdiel od Čiech u nás už došlo k výraznému poklesu pestovateľských plôch zemiakov. Podľa štatistických údajov dosiahla tohtoročná výmera zemiakov okolo 16 700 hektárov, čo oproti vlaňajšku predstavuje pokles o vyše 7-tisíc hektárov. Z toho zhruba 300 veľkopestovateľov - teda tí, ktorí pestujú zemiaky na ploche väčšej ako hektár - znížili výmeru z vlaňajších 10-tisíc hektárov na súčasných zhruba 7-tisíc hektárov.

- Tohtoročná sezóna je však z pohľadu veľkopestovateľov pomerne dobrá, môžu byť spokojní s kvalitou i s množstvom úrody. U dobrých pestovateľov bola 40-tonová hektárová úroda štandardom, pričom výnimkou neboli ani vyše 50-tonové úrody, - povedal V. Bezák.

- Dobrý je aj odbyt zemiakov, ale, žiaľ, len za „české“ ceny, ktorým sa musíme prispôsobiť. Českí pestovatelia sú pri súčasnej nadúrode schopní doviezť na Slovensko zemiaky aj po dve koruny za kilogram. To je o 25 až 30 percent menej ako utŕži farmár v západnej Európe, - dodáva šéf slovenských zemiakarov.

Ako ďalej uviedol, vo výhode sú tí, ktorí majú k dispozícii sklady. Januárové ceny zemiakov a možno už aj ceny pred Vianocami budú totiž podstatne iné ako tie súčasné. V súčasnosti sú na Slovensku vyhovujúce kapacity na uskladnenie 50- až 60-tisíc ton zemiakov, ale potrebovali by sme ich asi raz toľko. Najviac zo všetkého nám však podľa V. Bezáka chýbajú chladiarenské kapacity, bez ktorých nie je možné predávať zemiaky v marci a v apríli, kedy sú ceny na trhu najvyššie.

STÁLE ZAUJÍMAVÁ KOMODITA

Celkovo sa v tomto roku urodilo na Slovensku zhruba 200-tisíc ton zemiakov, pričom naša ročná potreba predstavuje okolo 300-tisíc ton. Časť z tohto rozdielu vykryjú malopestovatelia, ktorí pestovali zemiaky asi na 10-tisíc hektároch, a časť potreby, zhruba 20 až 30 percent, sa pokryje dovozom zemiakov zo zahraničia.

- Bolo nám jasné, že po vstupe do únie dôjde v strednej Európe k výraznému poklesu pestovateľských plôch zemiakov. Je to dané tým, že efektivita ich výroby v tomto regióne je podstatne nižšia ako v starých členských krajinách - predovšetkým v hlavných producentských štátoch, ktorými sú Veľká Británia, Francúzsko, Belgicko, Holandsko a Nemecko. Pestovatelia z týchto piatich krajín produkujú až 75 percent z celkovej produkcie zemiakov v EÚ-15. A keďže v celej európskej 25-ke predstavuje ročná spotreba zemiakov 52 až 53 miliónov ton, pričom po rozšírení únie sa pestovateľská výmera zvýšila až na viac ako 60 miliónov ton ročnej produkcie, tak bolo jasné, že niektorí pestovatelia musia „skolabovať“. Všetci sme dúfali, že si to najviac „odnesie“ Poľsko, prípadne Lotyšsko a Litva. Ale vedeli sme, že to neobíde ani nás a v tomto roku sa to už prejavilo, - uviedol V. Bezák.

Na Slovensku sme ale už niekoľko rokov pred vstupom do únie zaznamenávali presun pestovania zemiakov z podhorských oblastí na juh a na západ Slovenska, pretože pestovatelia z tradičných pestovateľských oblastí prestali do zemiakov investovať. Tí, ktorí zahrnuli zemiaky do svojho investičného programu, pokračujú v ich pestovaní aj teraz. Venujú sa však najmä pestovaniu sadbových zemiakov. Po našom vstupe do únie sa úplne otvoril trh, dovtedy chránený clami a rôznymi fytosanitárnymi opatreniami, a veľká časť pestovateľov v tom momente zistila, že kvalitou produkcie a jednotkovými nákladmi nedokážu na takomto trhu konkurovať.

- Treba povedať, že výpadok pestovateľských plôch v Liptove, na Spiši a v Turci sa nám nepodarí nahradiť a pestovatelia na juhu i na západe Slovenska nedokážu zabezpečiť sebestačnosť Slovenska v produkcii zemiakov. Je na škodu veci, že až tak veľa pestovateľov z podhorských oblastí skončilo s pestovaním zemiakov. Dúfam však, že aspoň časť z nich sa k ich výrobe predsa len vráti, pretože zemiaky tam patria a dajú sa tam pestovať efektívne. Je však naivné si myslieť, že to pôjde bez „externej“ podpory, takže to závisí aj od toho, akým smerom sa bude uberať agrárna politika EÚ po roku 2007, - dodáva V. Bezák.

O rentabilite pestovania zemiakov možno pritom podľa neho hovoriť vtedy, ak dokáže pestovateľ vyrobiť kilogram zemiakov zhruba za 2,50 Sk. Pokiaľ ide o výmery, šéf slovenských zemiakarov si myslí, že tohtoročných 7-tisíc hektárov je „skalnaté“ dno, pod ktoré už neklesneme a že časom by sa pestovateľská plocha zemiakov mohla aj zvýšiť.

- Podľa mňa sú zemiaky stále veľmi zaujímavou komoditou. Nemôžeme to posudzovať len na základe minulého roku. Z dlhoročných skúseností totiž vyplýva, že jeden zo štyroch rokov je pre zemiakarov vždy zlý, ale ostatné tri sú dobré. Hovoríme tomu olympijský cyklus. Pestovatelia sa teda musia naučiť pripraviť sa na ten zlý rok a vytvárať si rezervy, aby ho dokázali prežiť, - dodáva V. Bezák.

Roman Lettrich

(Roľnícke noviny, č. 47, 18. novembra 2005)