Zlikviduje administratíva pestovateľov maku na Slovensku?

Pestovanie klasických plodín, akými sú napr. obilniny, alebo olejniny, dostáva na Slovensku ranu pod pás už tretí rok. Preto sa viacerí pestovatelia zaoberajú myšlienkou zahrnúť do osevného programu špeciálne plodiny, ktoré by im priniesli vyšší finančný efekt. Jednou z nich je mak. Avšak neskutočná byrokracia potrebná k súhlasu na jeho pestovanie prekvapuje nielen týchto nováčikov, ale aj dlhoročných pestovateľov, ktorí si poľnohospodárstvo predstavujú ako prácu na poli a nie ako „turistiku“ po úradoch.

V roku 1998 vstúpil do platnosti Zákon NR SR č. 139/98 Z.z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch, za čo sa považuje aj plodina mak (je zaradená do II. skupiny omamných látok „Rastliny rodu Papaver somniferum L.(mak siaty) okrem semien“). Zákon určuje, že pestovanie maku siateho na ploche väčšej ako 100 m2 a dovoz a vývoz makovej slamy na účely výroby omamných a psychotropných látok je možné iba na základe povolenia, ktoré platí jeden rok od jeho vydania. Už v tom čase dostal od zainteresovaných názov „nadčasový“. Každý držiteľ povolenia na pestovanie maku siateho je povinný, za vopred dohodnutú cenu, odovzdať spracovateľskej organizácii celú úrodu makovej slamy v lehote určenej v povolení, alebo ju zneškodniť spôsobom a v lehote určenej v povolení. Spracovateľská organizácia musí byť držiteľom povolenia. Na ploche menšej ako 100 m2 možno pestovať mak siaty bez povolenia iba na potravinárske účely. Po zbere úrody maku treba ihneď zneškodniť makovú slamu, alebo ju odovzdať výrobcovi omamnej a psychotropnej látky, ktorý je držiteľom povolenia na túto činnosť tak, aby sa nemohla zneužiť na nekontrolovateľnom trhu na výrobu omamných a psychotronických látok. Pre pestovateľov maku to vytvára značné problémy a finančnú záťaž. K súhlasu na pestovanie maku od Štátneho ústavu kontroly liečiv musia absolvovať byrokratickú tortúru opakujúcu sa v niektorých bodoch každý, v iných každý druhý rok. K žiadosti musia priložiť originály, alebo notárom osvedčené kópie nasledovných potvrdení:

1. doklad o zdravotnej spôsobilosti

2. doklad o odbornej spôsobilosti

3. posudok o materiálnom, priestorovom a personálnom vybavení

4. kladný posudok Regionálneho úradu verejného zdravotníctva na uvedenie pracovných priestorov do prevádzky

5. odpis z registra trestov

6. výpis z obchodného registra nie starší ako tri mesiace

7. stanovisko obce k pestovaniu maku siateho

8. doklad o vlastníctve priestorov

9. doklad o vlastníctve dopravného prostriedku

10. doklad od spracovateľskej organizácie o odbere produktu

11. vyhlásenie o povinnosti urobiť také opatrenia, aby sa zabránilo zneužitiu makovej slamy a o spôsobe znehodnotenia makovej slamy, ak sa neodpredala do Zentivy

12. rozloha poľa v m2, na ktorej sa pestuje mak siaty

13. kolok v hodnote 1000,- Sk

Vybavenie viacerých z vymenovaných potvrdení je časovo aj finančne náročné. Napr.: Doklad o odbornej spôsobilosti znamená, že potenciálny pestovateľ maku musí každý druhý rok absolvovať dvojdňové školenie, na ktorom sa oboznámil s platnými legislatívnymi zákonmi. Následne je preskúšaný formou testu (ktorý úspešne zvládne) a zaplatil poplatok 1 500 Sk. Posudok o materiálnom, priestorovom a personálnom vybavení obnáša vyzdvihnutie a zabezpečenie dopravy pre odbornú komisiu zo Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv vlastným vozidlom kvôli tomu, aby jej ukázal pole, na ktorom je mak vysiaty a aby posúdila, či sú skladové priestory vhodné na jeho uskladnenie. Za kladné vybavenie žiadosti dostane faktúru na sumu 4 800 Sk. Kladný posudok Regionálneho úradu verejného zdravotníctva na uvedenie pracovných priestorov do prevádzky pozostáva taktiež zo zabezpečenia dopravy pre členov komisie z príslušného regiónu, za ktorej obhliadku priestorov zaplatí 500-korunovým kolkom. Odpis z registra trestov je pri žiadostiach z družstiev alebo podnikov s viacčlenným vedením potrebný pre všetkých členov predstavenstva! Cena jedného je 50 Sk. Doklad o vlastníctve dopravného prostriedku – k žiadosti je potrebné priložiť overené fotokópie technických preukazov dopravných prostriedkov, ktorými budú pestovatelia mak a makovú slamu prevážať. O 11. bode - Vyhlásenie o povinnosti urobiť také opatrenia, aby sa zabránilo zneužitiu makovej slamy a o spôsobe znehodnotenia makovej slamy, ak sa neodpredala do Zentivy – sa zmienime podrobnejšie:

Mak sa pestuje predovšetkým pre semeno, predajom makovej slamy si pestovatelia maku vylepšujú finančnú bilanciu. Ako hovorí Ing. Augustín Pauk, vedúci divízie RV v PD Hlohovec: „Pestovanie maku na ľahkých piesčitých pôdach má u nás tradíciu a blízkosť Zentivy priam láka k jeho pestovaniu. V roku 1994, kedy sme s ním začínali, pokryl príjem za makovú slamu všetky náklady, takže tržbu za semeno sme mohli rátať za čistý zisk. Vlani sa ešte darilo, odovzdali sme asi 8 ton makovej slamy s priemernou cenou cca 28 Sk, pričom prvá dodávka priniesla 41 Sk.kg-1, neskôr odvážaná makovina obsahovala menej morfínu, čo sa na cene odrazilo, ale aj tak sme boli s vyrátaným priemerným finančným efektom spokojní.

Tohto roku však nastal zvrat, Zentiva sprísnila podmienky odberu a vzhľadom aj na nepriazeň počasia sme nedokázali dosiahnuť požadovanú čistotu ani obsah morfínu“. (Je potrebné podotknúť, že augustové dažde vyplavili z toboliek v niektorých lokalitách až 50 % morfínu). Zentiva skutočne oproti minulým rokom dosť drasticky zvýšila hodnotenie kvality vykupovanej makoviny. V porovnaní s predchádzajúcim rokom, kedy postačovala čistota 60 %, je to teraz 80 % a požadovaný obsah morfínu sa zvýšil z doterajších 0,2 na 0,25 %. Viedli ju k tomu ekonomické podmienky. Avšak, ak dokážu v ČR vyčistiť mak takmer na 95 %, nie je dôvod, prečo by takúto hodnotu čistoty nemohli dosiahnuť aj slovenskí pestovatelia. Tí na rozdiel od našich susedov, ktorí na čistenie používajú vysokovýkonné separátory, čistia mak tzv. na kolene. Sú, jednoducho povedané – nedisciplinovaní. Do vyššie určenej normy sa nedostali ani niektorí dlhoroční pestovatelia maku, napr. PD Senica. Pavol Kuba, hlavný agronóm RV, sa k tomu vyjadruje: „Zentivou zdarma poskytované osivo maku odrody Lazur, ktoré obsahuje vyššiu dávku morfínu, sme sa rozhodli po minuloročných skúsenostiach nepestovať, pretože v našich podmienkach sme pri nej dosahovali úrodu maximálne 0,4 t.ha.-1. Zasiali sme deklarované osivo Opál a Maraton z VÚVR Piešťany, ktoré bolo prezentované, že má dosahovať obsah morfínu 0,5 – 0,6 %. Žiaľ, dosiahli sme iba 0,22 % a normu Zentivy sme teda nesplnili“. Pestovatelia na Slovensku začínajú mať pocit, že jediný odberateľ makoviny –Zentiva- uprednostňuje nákup z ČR, ktorej vykupovaný podiel značne prevyšuje podiel zo Slovenska.

Makovina z ČR sa v minulom roku vykupovala v cene od 5 do 18 Kč, v tomto roku sa podmienky nákupu pre SR a ČR zjednotili. Výhoda českých pestovateľov spočíva v tom, že aj napriek výsevu iných odrôd ako je Lazur, dokážu vyčistiť makovinu v špeciálnych separátoroch tak, že vyhovuje požadovaným parametrom a dosahuje požadovaný stupeň morfínu. Tiež cenové požiadavky sú od nich menej náročné ako od slovenských pestovateľov. Neoficiálne údaje tvrdia, že z Čiech sa v tomto roku vykúpi zhruba iba polovica vlaňajšieho množstva.

Nie malým problémom zostáva fakt, že makovina, ktorá (ako sme už spomenuli) prinášala efekt, je teraz pre niektorých pestovateľov nevyriešiteľným problémom. Ing. Pauk: „Časť makoviny sme tohto roku odovzdali do Zentivy zadarmo, pretože nedosiahla minimálnu požadovanú čistotu a boli sme radi, že ju od nás prevzali, a tým nám pomohli vyhnúť sa opatrení, ako zrealizovať jej likvidáciu“. Pavol Kuba: „Pri zisťovaní možností ako makovinu zlikvidovať nám Štátny ústav pre kontrolu liečiv odporučil obrátiť sa na okresného farmaceutika. Ten v našom okrese neexistuje a na krajskom úrade v Trnave túto funkciu pred 4 mesiacmi zrušili. Naša žiadosť bola teda zaslaná priamo na ŠÚKL a až rozhodnú, že je to zdroj omamných a psychotropných látok a musí podliehať určitým zákonom, budeme to musieť zlikvidovať v spaľovni, ktorá požaduje 12 Sk za kilogram likvidovanej makoviny. Ak si uvedomíte, že predaj makoviny bol pre nás výhodným kompenzovaním nákladových vstupov a teraz za ňu máme ešte platiť, tak je logické, že budeme naklonení myšlienke mak nepestovať“.

Na margo likvidácie makoviny nám odpovedal hlavný konateľ firmy Modrá Planéta RNDr. Roman Čech: „Od roku 1998, kedy vstúpil do platnosti zákon 139/98, zneškodňuje naša spoločnosť omamné a psychotronické látky, resp. lieky s ich obsahom, príp. suroviny-chemikálie, z ktorých sa vyrábajú. Vybavenosťou sme pripravení aj na likvidáciu makoviny, ktorú Zentiva nevykúpi. Treba si však uvedomiť, že nie sme Červený Kríž a preprava, uloženie na stráženom mieste a samotné spaľovanie vyžaduje určité náklady. S týmto materiálom treba pracovať opatrne, aby sa nedal zneužiť. Zobrať si z makoviny takých 200 kg nie je na voľne uskladnenom priestranstve veľký problém. Viem si predstaviť, že nejakí „drogoši“ by sa potešili“. Mak je plodina, ktorá sa vysieva skoro na jar a má tú výhodu, že aj po neúspešnom štarte ju možno nahradiť inou plodinou a stihnúť to v správnom agrotechnickom termíne. Je navyše lukratívna z finančného hľadiska, na Slovensku sú pre ňu vhodné klimatické podmienky. Najväčšími pestovateľmi sú u nás momentálne organizácie: Dvory nad Žitavou, Gbely, Dolný Ohaj. Otázkou zostáva, prečo sa jeho pestovaniu robia nezmyselné prekážky. V Českej republike, kde ho pestujú na 40 670 ha (informácia od Ing. Zdeňka Koseka, predsedu Svazu českých pěstitelu maku), stačí k jeho pestovaniu nahlasovacia povinnosť, ktorá obnáša informáciu o množstve osevnej a zberovej plochy a o množstve odovzdanej makoviny.