FIREMNÁ KULTÚRA A JEJ HODNOTENIE V PODNIKU

corporate culture and its evaluation of enterprise

Anna Čepelová, Bohuslava Mihalčová

Adresa autora:

EU-PHF, Košice, Tajovského 13, 041 30 Košice

Anotácia:

Príspevok sa zaoberá definovaním podstaty firemnej kultúry, jej úrovniami a symbolmi, ako aj hodnotením vo firme cez tzv. “trojuholník kultúry“.

Abstract:

This contribution explains the importance of purposeful building of corporate culture. The main stress is put of definition of corporate culture, identification of the culture, finding its the best model and characteristic of the facts with cause of changes of the corporate culture.

Kľúčové slová:

firemná kultúra, prvky firemnej kultúry,

Key words:

corporate culture, elements of culture,

ÚVOD

Súčasný stav ekonomiky je charakterizovaný znamením nestability. Rýchly prúd zmien zasiahol všetko - legislatívu, technický a technologický rozvoj, menové kurzy, nároky a možnosti zákazníkov a vzťahy medzi obchodnými partnermi. Firmy hľadajúce prosperitu musia rešpektovať dynamiku ekonomického prostredia.

Jedným z predpokladov úspešnosti firmy je existencia žiadúcej podnikovej kultúry , ktorá sa v manažérskych koncepciách stáva od začiatku 80-tych rokov nášho storočia veľmi módnym pojmom. Označuje sa ním súbor názorov a postojov, s ktorými väčšina ľudí vo firme súhlasí, hodnôt, ktoré uznáva, tradícií, zvykov a zvyklosti, ktoré sú im vžité. Podmienkou konkurencieschopnosti firmy v tejto oblasti je aby firemná kultúry bola atmosférou, v ktorej základnou rešpektovanou hodnotou je spokojnosť zákazníka a v ktorej dosahovanie strategických cieľov je vnútornou motiváciou, hnacou silou každého jedinca.

Podstata, hierarchické úrovne a symboly podnikovej kultúry

Čo je podniková kultúra? Definície sa podľa toho, kto ich podáva rôznia. Zoznámme sa aspoň s 3 definíciami tohto pojmu. Deal a Kenedy hovoria, že firemná kultúra je zbierka hodnôt, symbolov, hrdinov, rituálov a vlastných dejín, ktoré majú veľký vplyv na jednanie ľudí v pracovných pozíciách. Obohatením definície je pohľad Pettigeena, ktorý definuje kultúru takto: "Splnenie úlohy, povinnosti a poriadku je možné v podniku zabezpečiť mixom vlastných presvedčení, podnikovej ideológie, rituálov a mýtov, ktoré spojíme pod etiketu firemnej kultúry. " O poznanie ďalej nás posúva názor Broseho a Hentyeho, ktorí tvrdia nasledovné:" Pod podnikovou kultúrou chápeme typické jednanie, uvažovanie a vystupovanie členov organizácie. Tvoria jednotu hodnotových predstáv, noriem a vzorcov konania. Kultúra sa navonok prejavuje ako forma spoločenského styku medzi spolupracovníkmi a v spoločne udržiavaných zvykoch, obyčajoch i materiálnom vybavení. "

Firemná kultúra sa skladá z troch hierarchických, nad sebou usporiadaných rovín. Tvoria ich:

1. Základné životné predstavy, hodnoty a postoje zamestnancov.

2. Pravidlá pracovného sociálneho jednania, spontánne vytvorené, alebo cieľavedome stanovené manažmentom podniku.

3. Podnikové ciele a základné princípy podnikovej kultúry.

Dôležitým prostriedkom podnikovej kultúry sú symboly. Pre firemnú kultúru sú dôležité tieto tri položky:

1. verbálne symboly (historky, heslá . . . )

2. artefakty materiálnej povahy ( logo, architektúra . . . )

3. obyčaje, rituály, ceremoniály.

Všetky tieto symboly prispievajú k sebauvedomeniu a podporujú identitu s firmou. Aby priniesli požadovaný efekt , ich použitie musí byť viditeľné pri každej príležitosti.

Firemná kultúra - iný pohľad

Každý podnik predstavuje určitú skupinu hmotných i nehmotných ľudských zdrojov, organizovaných za určitým cieľom. Mnohé podniky za najdôležitejšie ešte stále považujú techniku a technológiu a zabúdajú na to, kto im umožnil existovať. Sú to ľudia, ktorých jednota a harmónia v podniku predstavuje jeden z kritických faktorov úspechu.

Odhliadnuc od najznámejšieho modelu kultúr Handyho a Harrisona, radi by sme predstavili typy firemnej kultúry z hľadiska spôsobu, akým je usmerňovaná. Ide po prvé o analytický typ, kde predstaviteľom je manažér analytik, ktorý vyžaduje podrobnú analýzu a naplánovanie rôznych variácií možných vzniknutých situácií. V tomto type vládne absolútna sebadisciplína a rozum vždy víťazí nad intuíciou. ďalší z typov je kultúra konkurencie. Ide o kultúru napätia a niekedy až hektického pohonu vpred, aby sa náhodou nepremeškala nejaká príležitosť. Úplne odlišná od predchádzajúcich typov je kultúra spolupráce. Je to kultúra spočívajúca v prínose každého pracovníka vo firme.

Na základe vyššie charakterizovaných troch typov kultúr možno zhodnotiť kultúru vo firme kde pracujeme a posúdiť náš vzťah k nej. O toto zhodnotenie sa pokúsime cez tzv. trojuholník kultúry (viď nasledujúci obr. ).

Kultúra spolupráce

Kultúra Kultúra

analytická konkurencie

Postup hodnotenia bude nasledovný. Vo vnútri trojuholníka nakreslíme značku (trebárs krúžok), a to v tom bode, o ktorom si myslíme, že najlepšie vystihuje daný typ kultúry vo firme.

Značky na vrcholoch predstavujú jednoznačný typ kultúry, uprostred pôjde o zmes kultúr. Potom inou značkou vyznačíme kultúru ktorá by podľa našej hierarchie hodnôt vyhovovala nám. Ak sú značky blízko seba, možno povedať, že kultúra firmy, ako aj kultúra, ktorá by nám najviac vyhovovala sú totožné. Ak sú však značky vzdialené od seba, treba porozmýšľať, či vás život vo firme dostatočne uspokojuje (cesta k uspokojeniu vedie buď cez zmenu postoja k firme, odchodom z firmy, nájdením iného spôsobu motivácie, alebo pomôcť pri zmene firemnej kultúry), pretože napr. karierista bude frustrovaný v prostredí, kde sa žiada tímová práca a človek preferujúci neformálne prostredie nebude úspešný vo firme, kde je formalita pravidlom. Z toho vyplýva, že je dôležité vyberať si pracovisko s kultúrou blízkou jeho hodnotovému systému.

Záver

Skúmaním charakteristík podnikovej kultúry by sme mali dostať odpovede na otázky: kto je dominantný nositeľ úspechu, aká je informovanosť, aké sú vo firme rituály, legendy, kto sú foremní hrdinovia, aká je vedúca idea firmy a aká je miera stotožnenia zamestnancov s firmou. Je potrebné si uvedomiť, že podnikovú kultúru možno vybudovať aj nezávisle od vedomia jej pracovníkov ( čo je v praxi dosť častý jav). Je však možné kultúru aj cieľavedome pestovať a práve v tejto oblasti sa stáva dôležitou úlohou pre manažment podniku.

LITERATÚRA:

1. WILLIAMS, A. et al.: Chainging Culture - New Organizational Approaches. Institute for Personnel management, London, 1989.

2. NOVÝ, J. a kol.: Interkulturální management. Grada Publishing, Praha 1996.

3. PFEIFER, L. - UMLAUFOVÁ, M.: Firemní kultúra. Grada, Praha 1993.